Je krátko po voľbách a už sa začína s prvou ideologickou previerkou, čo napokon na Slovensku nie je nič nové. Objektom previerky má byť Svätoplukova socha na bratislavskom hrade. Ak by nešlo znevažovanie symbolu slovenskej štátnosti, mohlo by to celé byť chápané ako sranda.

K iniciatíve pána Sulíka na komisionálne posúdenie kvality Svätoplukovej sochy, z hľadiska historického, umeleckého, ideologicko-politického (a tuším, že aj z triedneho), by som chcel poukázať na niekoľko skutočností.

Podľa wikipedie Svätopluk (? - 894) bol najprv kniežaťom Nitrianskeho kniežatstva a Rastislavovým spoluvládcom, od roku 871 – 894 tretím a najvýznamnejším panovníkom Veľkej Moravy, na ktorej žili moravskí a nitrianski Sloveni, naši predkovia, teda starí Slováci. Pochádzal z dynastie Mojmírovcov, bol synovcom kniežaťa Rastislava, ktorý pochádzal niekde z dnešného Slovenska. V roku 870 stal sa krstným otcom Arnulfovho syna, ktorý dostal meno Zventibold a neskôr bol vládcom Lotrinska – s touto udalosťou sa preto spája lotrinský erb s dvojramenným krížom.

Roku 1874, pri inkvizícii proti revúckemu gymnáziu, jedným z inkvizítorov bol Eduard Sziklay. Keď sa mu profesor gymnázia Samuel Ormis sťažoval v súkromnom rozhovore, že ani jedna žaloba inkvizičnej komisie nie je skrze svedkov alebo inak dokázaná, že všetky žaloby sú ničím nedokázané denunciácie – Sziklay otvorene povedal:

„Ja som nedržal inkvizíciu za potrebnú; faktum je, že gymnázium veľko-revúcke za každú cenu zničené byť musí – na tom, či s inkvizíciou, či bez inkvizície, nič nezáleží.“

Slovensko bolo dosiaľ s mnohých miest považované za priam klasickú zem slovanskej myšlienky. Tu, pod Tatrami, vyrastaly vedúce osobnosti slovanskej ideologie, odtiaľto obracaly sa túžobné hlasy pokorného národa o pomoc a záchranu k veľkým slovanským bratom, z tejto krajiny utekali nadšení slovenskí dobrovoľníci do vojenských šíkov, keď sa bojovalo o slobodu Slovanov.

Ako to občas býva, „aj majster tesár sa sem tam utne“. Toto príslovie je možné v alternatívnom prevedení preniesť aj na fenomén súvisiaci s činnosťou denníka SME. Teda v tomto prípade platí „aj chronický bludár sem tam pravdu prezradí“.

Niektorí ľudia sú pobúrení, keď pri policajnom zákroku voči cigánskemu kriminálnikovi dôjde k zraneniu. Je smutné, že tí, čo majú nastoľovať poriadok, majú zviazané ruky viac ako páchatelia trestných činov a že 2 policajti si nevedia poradiť s jedným malým cigánom, ktorý je už v putách. Nebyť pomoci zo strany odhodlaného civila, tak táto fraška mohla trvať hodiny.

Strana Richarda Sulíka Sloboda a Solidarita čoraz viac začína písať podobný príbeh úspechu, pádu a sklamania ako nie tak dávno Aliancia nového občana (ANO) Pavla Ruska. Čosi naznačovala už kandidátka, kde chýbajúcich odborníkov suploval kvalitný populistický marketing.

V týchto týždňoch začala TV JOJ vysielať deťom a mládeži americký seriál Legenda o pátračovi (Legend of the Seeker) „z čias mečov, drakov a mágie“. Nič proti mečom, drakom a mágii, tiež nič proti kulturistickým telám a modernej vizáži zasadených do tejto doby, avšak s niektorými podprahovými informáciami to preháňajú.

Juhoafrická republika – multikulturalistický a multirasový genocídny „raj“ na zemi – je známa najväčším počtom znásilnení. Lekárka Sonnet Ehlersová svoje poslanie vidí v tom, že vytvorila tzv. zubatý ženský kondóm – žena si tento latexový femidom zasunie podobne ako tampón – vnútri sú rozprestrené rady zahnutých háčikov, ktoré sa majú zachytiť na mužov penis, pokiaľ do ženy vnikne. Akonáhle sa kondóm zachytí, môže ho odstrániť iba lekár, ktorý by sa mal zároveň postarať o to, aby zalarmoval políciu.

Dovolím si začať vetou: „Každý, kto brázdi internet, pozná Facebook.“ a dodať: „Každý, kto ho pozná, je tam.“

Sú teda úplne zbytočné dve veci: (1) hovoriť o tom, čo Facebook je a (2) radiť užívateľom, ako sa doň prihlásiť. Mucha na lep sadne ľahko, ťažšie sa z neho však vyslobodí – ak vôbec.

Prečo by sme sa však mali z tak fantastickej siete ako Facebook vôbec chcieť vyslobodiť? – veď Facebook nám predsa nezištne pomáha spojiť sa s priateľmi po celom svete a zdieľať s nimi svoje pocity a najnovšie „pikošky“ o sebe, či už vo forme lyrických slovných dojmov, fotografií, videí, internetových odkazov, ap. Facebook nás vlastne robí slobodnými.

Že mnohí probieli aktivisti volia ako jednu z foriem svojho boja tvorbu rôznych videí, je trend, ktorý sa rozširuje najmä za posledné roky s celkovou difúziou internetu do populárnej kultúry. When the Darkness Falls, ktorého tvorcom je americký dokumentarista Mark Farrel, však nie je propagandistické video spravené niekde doma na kolene, ale akademicky aj profesionálne kvalitne spracovaný dokument, ktorý sa vyrovná mnohým vysielaným v televíziách. Film uvádza fakty o vplyve prisťahovalectva a nebielych na americkú spoločnosť a kultúru a predkladá teórie o tom, čo sa môže stať, ak bude rasová zmena Ameriky pokračovať.

Existuje veľa filmov, ktoré dojímajú k slzám. Neprimerane mnoho z nich je postavených na niečom, čo by sme mohli označiť ako príliš liberálny zákonník práce skombinovaný zároveň s povinnosťou pracovať.

Je však minimum správ, nieto hollywoodských filmov, o tom, ako cigáni kradnú a vraždia psov svojim bielym nedobrovoľným hostiteľom s cieľom následného konzumu. Je to činnosť, ktorá nielen vo mne vyvoláva obrovský odpor, lebo dochádza k súbehu niekoľkých odsúdeniahodných ziel:

V sobotu si občania SR mali možnosť zvoliť zástupcov do Národnej rady Slovenskej republiky. Masmédiá, ktoré sú spravidla vyhranené pravicovo a celý čas útočili na koalíciu SMER-SD, SNS, ĽS-HZDS, zohrali tak ako vždy rozhodujúcu úlohu pre celé voľby. Do parlamentu sa dostali tieto strany: SMER-SD, SDKÚ-DS, SaS, KDH, Most-Híd a SNS.

Celospoločenský problém, vizitka vlád

Nieto dôvodu nedomnievať sa, že drvivá väčšina cigánskych osád situovaných na Slovensku vznikla nezákonnými spôsobmi – bez stavebného povolenia, na cudzom pozemku, bez kolaudácie, či ďalších štandardných fundamentov, či úkonov.

V sobotu občania SR volia svojich reprezentantov do parlamentu. Demokracia ako taká je známa svojou nekvalitou. Demokratická vláda je výsledkom kompromisov niekoľkých strán, za ktorými stoja záujmové skupiny. Tie strany sú zas výsledkom kompromisov pri rozhodovaní ich voličov.