Európska únia sa pravdepodobne čoskoro opäť rozšíri, tentokrát o Chorvátsko. Na prvý pohľad žiadna zvláštna informácia, zaujímavosť je však v tom, ako sa k včleneniu Chorvátska do EÚ postavil chorvátsky národ v referende a ako bolo referendum vyhodnotené.

Mediálnym priestorom posledné týždne otriasa škandál v podobe uniknutého spisu SIS. Dokument získal názov Gorila, keďže vypovedá o „ozrutných veciach“ – spojenectva najvyššej politiky Slovenska s „veľkokapitálom“. Stranícka príslušnosť aj stranícka orientácia sú bezpredmetné – ide len a len o peniaze?

Naši starí a prastarí rodičia si školu pamätajú najmä ako inštitúciu s výraznou formatívnou silou svojej organizácie, ktorá integrovala žiakov rôznych sociálnych, národnostných či etnických pôvodov do spoločnosti rovnako – ako ukáznených, disciplinovaných a lojálnych hierarchiám autorít, ktoré sa rovnali hodnotám, na osi Boh – štát – rodina. Prudké ekonomické a politické zmeny na prelome 19. a 20. storočia, ktoré sa podpísali jednak na prehĺbení triednych rozdielov medzi ľuďmi, a tiež na novom štátnom usporiadaní Európy podľa zastúpení národných živlov, si vyžadovali výrazné disciplinačné atribúty školovania vtedajšku. Škola bola k dispozícii potrebám meniacej sa spoločnosti.

Útočník Manchester City afrického pôvodu, Balotelli, surovo kopol do hlavy belocha Scotta Parkera z Tottenhamu počas zápasu Anglického ligového pohára.

Video zachytáva ako sa Balotelli snažil o dlhý nákop dopredu, loptu však zblokoval Parker, ktorý sa potom zamotal a spadol na zem priamo pod nohy afrického útočníka. Naštvaný a výbušný Afričan po zmarenej strele následne zo zadu skočil Parkerovi na hlavu, pričom mu prišliapol ucho. Akoby toho už nebolo dosť, africký útočník ešte stihol z otočky pomstychtivo kopnúť Parkera do temena.

Na orwellovské spojenia ako oslobodenie mesta, oslobodenie obce spájané s udalosťami z prelomu rokov 1944 a 1945, kedy frontová línia druhej svetovej vojny prechádzala cez Slovenskú republiku prinášajúc so sebou ukážky komunistického raja, som si už zvykol. Možno ani nie tak zvykol, ako som schopný ich prijať s vedomím, že ako káže zdravý rozum, tak aj tento zlozvyk ťahajúci sa z dôb červených historikov a politikov a celkovo z doby spred vyše 60 rokov sa časom prirodzene vytratí. Veď ako by mohlo pretrvať v spoločnosti označenie vojenského obsadenia územia zvrchovanej republiky cudzou agresívnou armádou ako – oslobodenie? Ale ja ako tvor naivný sa stále presviedčam o opaku.

Dlhodobé vojnové štvanie sionistov z Izraela a Spojených štátov amerických sa naďalej stupňuje. Spojené štáty však s vojnou váhajú, zrejme kvôli nastávajúcim prezidentským voľbám, pri ktorých by mohla nová vojna voľby výrazne ovplyvniť. Izraelskí sionisti sú z tohto postoja znechutení.

Ivan A. Petranský, PhD., predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa, zvolený v Národnej rade Slovenskej republiky 1. 2. 2007 vypovedal pracovnú zmluvu deviatim pracovníkom ÚPN, z toho dvom odborárom Nezávislých kresťanských odborov Slovenska. Od 1. februára 2012 im bude plynúť trojmesačná výpovedná doba. Oficiálnym dôvodom je podľa šéfa ústavu nedostatok finančných prostriedkov v rozpočte na tento rok, keďže dostali o 60 tisíc eur menej ako vlani a až o 200 tisíc eur menej než požadovali pre tento rok. Petranský prepusteným odkázal, že pokiaľ ÚPN dostane na svoju činnosť viac peňazí, ich výpovede stiahne.

V máji roku 2012 „oslávime“ (skôr oplačeme) 8. výročie (skôr výsmutie) vstupu Slovenska do „Európskej múmie“. V skratke sa teda pozrime na to, čo nám priniesol prvý mesiac roku, v ktorom toto strašné výročie zažijeme.

Neskutočné! Grécka vláda temer priznala štatút zdravotne postihnutých pre pedofilov, čím by spôsobila, že sexuálni devianti by po novom moli získať od štátu viac výhod, než napríklad ľudia s transplantovanými orgánmi!

Včera Slovensko obletela správa, že dvaja Cigáni, jeden 22 a druhý 42-ročný, znásilnili svoju opitú, 47-ročnú súkmeňovkyňu v Humennom. Potom, ako si cigánski asociáli užili análne zneuctenie staršej ženy, opitú Cigánku Danielu „odložili” na špinavý matrac v cigánskej nelegálnej osade v mestskej časti Podskalka, kde žena v mrazoch skonala podchladením.

Prítomní: Vodca a ríšsky kancelár, ríšsky minister vojny generál poľný maršál v. Blomberg, vrchný veliteľ brannej moci gen. slob. pán von Fritsch, vrchný veliteľ námorníctva gen. admirál dr. h. c. Raede, vrchný veliteľ letectva gen. plk. Goering, ríšsky minister zahraničných vecí slob. pán von Neurath, plukovník Hossbach.

Ústrednou témou knihy Můj děda nebyl nácek je hľadanie odpovede na otázku, akým spôsobom sa v nemeckých rodinách hovorí o dobe nacizmu, o holokauste a o druhej svetovej vojne ako takej. Kniha vychádza z orálnych výskumov uskutočňovaných v obyčajných nemeckých rodinách, predovšetkým z prostredia bývalého západného Nemecka.

Snahou jej autorov bolo vysledovať medzigeneračný diskurz o nacizme, teda v generáciách priamych aktérov, ich detí a vnukov. Na základe rozhovorov vo viac ako päťdesiatich rodinách sa autori pokúsili skonštruovať obraz kolektívnej pamäte o Tretej ríši, obraz, ktorý je predávaný z generácie na generáciu, a ktorý reprezentuje obecne zdieľanú „pravdu”.

Prípad predraženej stránky Slovenskej národnej galérie (SNG) nie je síce najnovší, no možno ho použiť ako ukážkový príklad mrhania štátnych peňazí, teda peňazí všetkých daňových poplatníkov. SNG totiž zaplatila približne 25 000 € (v slovenskej mene 750 000 korún) za niečo, čo vyráža dych, nie však v kladnom slova zmysle.