Z útržkovitých informácií, ktoré vieme o prípade v Devínskej Novej Vsi, sa môžeme pokúsiť zostaviť profil hlavného aktéra, pričom zistíme, že konal takmer plne racionálne.
Slovenskom otriasa samopalový masaker, ktorý sa odohral v Devínskej Novej Vsi (časť Bratislavy). 8 mŕtvych a ešte viac zranených. Všetci sú v šoku. To, čo by sme očakávali na východe Slovenska, sa začína diať na západe. Začalo to v Dubnici nad Váhom a pokračuje v Bratislave.
48-ročný Ľubomír Harman žil usporiadaný život. Po roku 89 pracoval vo viacerých firmách, všade ho hodnotili vysoko pozitívne. Čo mu sťažovalo život, bola cigánska rodina, ktorá bývala hneď pod ním a na ktorú susedia hlásili mnohé sťažnosti kvôli nevhodnému a hlučnému správaniu. Neraz privolaná polícia ani úrady si s nimi nevedeli poradiť.
Táto kapitolka bude skôr o záhade a nedorozumení ako o lži. Dlhé roky som hútal nad tým, prečo sa tzv. SNP tak zastáva aj väčšina slovenských židovských intelektuálov. Nijako mi to nešlo do hlavy, veď práve vďaka povstaniu Nemci mohli obnoviť židovské transporty, čo predsa znamenalo zhruba 13 000 Židov odvezených do táborov smrti. Jediná funkčná ješiva v štátoch, na ktoré nacisti mali dosah, bola v Nitre (!) a zanikla až v roku 1944 práve v súvislosti s augustovými udalosťami. Navyše jediní, čo u nás priamo vraždili Židov, boli práve partizáni – na Ošmeku, pri Ladcoch... Aj po tzv. „oslobodení“ partizáni organizovali protižidovské pogromy, najväčší počas partizánskeho zjazdu, ktorý bol 2. – 4. augusta 1946 v Bratislave...
Raz za čas sa ozvú zmierlivé hlasy ľudí, ktorých si vážim, (napr. Štefan Polakovič či Eva Kristínová), že by už bolo načase podať si rozvadené ruky. Aj ja si myslím, že je potrebné vedieť prijať iný názor a taktiež ukázať, že kultivovaný Slovák vie odpúšťať aj svojmu nepriateľovi. No, žiaľ, nie pri súčasnom stave vecí. Nedá sa totiž podávať ruka ponad nezakryté hroby s rozkladajúcimi sa mŕtvolami, okolo ktorých sa dokonca pravidelne usporadúvajú oslavné tance...
Redakcia Beo.sk vám prináša súbor šiestich pojednaní na tému "vzdelanostnej spoločnosti", ktoré pochádzajú zo série tzv. "Varovných rešerší z Kellera a Liessmanna", ktorých zostavovateľom je Igor Cagáň. Rešerše vychádzajú zo skúmaní popredného moravského sociológia Jana Kellera a významného rakúskeho filozofa a kritika súčasných spoločenských pomerov, Konrada Paula Liessmanna.
Neprisposobivi.sk je novovzniknutá iniciatíva, venujúca sa problematike neprispôsobivých občanov. Dennodenne sme v médiách bombardovaní vyčíňaním, rôznych skupín nášho obyvateľstva. Úlohou stránky http://neprisposobivi.sk/ je zhromažďovať informácie, ktoré sa objavia v médiách, aby ľudia, ktorých táto problematika zaujíma, mali „pokope“ čo najväčšie množstvo informácií. Nie je účelom stránky šíriť a vyvolávať negatívne nálady v spoločnosti voči akejkoľvek skupine obyvateľov. Iniciatíva sa tiež dištancuje od akýchkoľvek politických strán a hnutí!
18. augusta 2010 vo futbalovom zápase Red Bull Salzburg proti Hapoel Tel Aviv konečne strelil židovský hráč Itay Shechter svoj gól. Okamžite si siaha do štucne. K spotenému lýtku. Šmátra tam tak dlho, kým nenašmátra svoju obľúbenú jarmulku. Červenú. Židovskú modlitebnú čapičku. Obratom si ju praští na hlavu a vzýva židovského boha. Reku, vďaka Ti, že som vôbec trafil vo vyloženej šanci medzi tyčky.
Zdá sa, akoby nový minister vnútra Daniel Lipšic chcel aspoň trochu zužitkovať poznanie, ktoré hovorí o tom, že multikulturalistický experiment zlyhal. Lipšic totiž chce, aby sme v rámci migrantskej politiky uprednostňovali ľudí z kultúrne blízkych národov, najmä Ukrajiny a tiež nie hocijakých, ale len tých najlepších. Bývalý minister vnútra Róbert Kaliňák túto koncepciu víta.
Keď si pustíte videoklip black-metalovej skladby, alebo keď idete na koncert black-metalovej hudobnej skupiny, aj očakávate, že motívom tohto hudobného žánru bude vzývanie Satana, oslava pohanstva ako predkresťanských vierovyznaní rôznych starobylých národov, že texty skladieb budú mať okultný a bohorúhačský charakter, v ktorých pôjde o nenávisť k náboženstvám, hlavne ku kresťanstvu (za povšimnutie stojí, že nikdy sa black-metal nevenoval „kolektívnej“ nenávisti voči judaizmu tak „dôkladne“ ako voči kresťanstvu). Black-metal je však úzkoprofilový hudobný štýl, ktorý nepatrí k hlavnoprúdovým a neteší sa celospoločenskej obľube, naopak, je výrazom rôznych subkultúr – respektíve ich sám formuje.
"Bomby na mestá... a dediny?
Kto sú oni, aby súdili iných?
Služobníci Boží?
Jedno malé dievčatko s vláskami sťa hodváb,
bolo zabité bez milosti,
ten anjelik bez krídel..."
Kauza Svätoplukovej sochy v tejto uhorkovej sezóne pokračuje aj naďalej absurdným vývojom.
Na tlačovej besede Sulík (SaS) povedal, že expertná komisia má posúdiť historickú a umeleckú rovinu. Je tu však aj politická rovina – osadenie sochy tesne pred voľbami, ktoré Sulík považuje za účelové, zároveň však avizoval, že to nebude kritériom pri jeho rozhodovaní. „Záverečná správa expertnej komisie, to bude to dôležité pre mňa,“ povedal Sulík.
Je krátko po voľbách a už sa začína s prvou ideologickou previerkou, čo napokon na Slovensku nie je nič nové. Objektom previerky má byť Svätoplukova socha na bratislavskom hrade. Ak by nešlo znevažovanie symbolu slovenskej štátnosti, mohlo by to celé byť chápané ako sranda.
K iniciatíve pána Sulíka na komisionálne posúdenie kvality Svätoplukovej sochy, z hľadiska historického, umeleckého, ideologicko-politického (a tuším, že aj z triedneho), by som chcel poukázať na niekoľko skutočností.
Podľa wikipedie Svätopluk (? - 894) bol najprv kniežaťom Nitrianskeho kniežatstva a Rastislavovým spoluvládcom, od roku 871 – 894 tretím a najvýznamnejším panovníkom Veľkej Moravy, na ktorej žili moravskí a nitrianski Sloveni, naši predkovia, teda starí Slováci. Pochádzal z dynastie Mojmírovcov, bol synovcom kniežaťa Rastislava, ktorý pochádzal niekde z dnešného Slovenska. V roku 870 stal sa krstným otcom Arnulfovho syna, ktorý dostal meno Zventibold a neskôr bol vládcom Lotrinska – s touto udalosťou sa preto spája lotrinský erb s dvojramenným krížom.
Slovensko bolo dosiaľ s mnohých miest považované za priam klasickú zem slovanskej myšlienky. Tu, pod Tatrami, vyrastaly vedúce osobnosti slovanskej ideologie, odtiaľto obracaly sa túžobné hlasy pokorného národa o pomoc a záchranu k veľkým slovanským bratom, z tejto krajiny utekali nadšení slovenskí dobrovoľníci do vojenských šíkov, keď sa bojovalo o slobodu Slovanov.
Ako to občas býva, „aj majster tesár sa sem tam utne“. Toto príslovie je možné v alternatívnom prevedení preniesť aj na fenomén súvisiaci s činnosťou denníka SME. Teda v tomto prípade platí „aj chronický bludár sem tam pravdu prezradí“.
Slovenskom otriasa samopalový masaker, ktorý sa odohral v Devínskej Novej Vsi (časť Bratislavy). 8 mŕtvych a ešte viac zranených. Všetci sú v šoku. To, čo by sme očakávali na východe Slovenska, sa začína diať na západe. Začalo to v Dubnici nad Váhom a pokračuje v Bratislave. 
Redakcia Beo.sk vám prináša súbor šiestich pojednaní na tému "vzdelanostnej spoločnosti", ktoré pochádzajú zo série tzv. "Varovných rešerší z Kellera a Liessmanna", ktorých zostavovateľom je Igor Cagáň. Rešerše vychádzajú zo skúmaní popredného moravského sociológia Jana Kellera a významného rakúskeho filozofa a kritika súčasných spoločenských pomerov, Konrada Paula Liessmanna.
18. augusta 2010 vo futbalovom zápase Red Bull Salzburg proti Hapoel Tel Aviv konečne strelil židovský hráč Itay Shechter svoj gól. Okamžite si siaha do štucne. K spotenému lýtku. Šmátra tam tak dlho, kým nenašmátra svoju obľúbenú jarmulku. Červenú. Židovskú modlitebnú čapičku. Obratom si ju praští na hlavu a vzýva židovského boha. Reku, vďaka Ti, že som vôbec trafil vo vyloženej šanci medzi tyčky.
Zdá sa, akoby nový minister vnútra Daniel Lipšic chcel aspoň trochu zužitkovať poznanie, ktoré hovorí o tom, že multikulturalistický experiment zlyhal. Lipšic totiž chce, aby sme v rámci migrantskej politiky uprednostňovali ľudí z kultúrne blízkych národov, najmä Ukrajiny a tiež nie hocijakých, ale len tých najlepších. Bývalý minister vnútra Róbert Kaliňák túto koncepciu víta.
Keď si pustíte videoklip black-metalovej skladby, alebo keď idete na koncert black-metalovej hudobnej skupiny, aj očakávate, že motívom tohto hudobného žánru bude vzývanie Satana, oslava pohanstva ako predkresťanských vierovyznaní rôznych starobylých národov, že texty skladieb budú mať okultný a bohorúhačský charakter, v ktorých pôjde o nenávisť k náboženstvám, hlavne ku kresťanstvu (za povšimnutie stojí, že nikdy sa black-metal nevenoval „kolektívnej“ nenávisti voči judaizmu tak „dôkladne“ ako voči kresťanstvu). Black-metal je však úzkoprofilový hudobný štýl, ktorý nepatrí k hlavnoprúdovým a neteší sa celospoločenskej obľube, naopak, je výrazom rôznych subkultúr – respektíve ich sám formuje.
"Bomby na mestá... a dediny?
Kauza Svätoplukovej sochy v tejto uhorkovej sezóne pokračuje aj naďalej absurdným vývojom.
Na tlačovej besede Sulík (SaS) povedal, že expertná komisia má posúdiť historickú a umeleckú rovinu. Je tu však aj politická rovina – osadenie sochy tesne pred voľbami, ktoré Sulík považuje za účelové, zároveň však avizoval, že to nebude kritériom pri jeho rozhodovaní. „Záverečná správa expertnej komisie, to bude to dôležité pre mňa,“ povedal Sulík.
