Po mnohých (čo do obsahu „farebných“) ohlasoch, ktoré som na adresu Dúhového Prideu 2010, prvého exhibicionistického pochodu homosexuálov na Slovensku, zaznamenal, som dospel k záveru, že mnohým mladým tolerantným a moderným (teda liberálnym) ľuďom dnešných čias nezaťaženým akýmikoľvek politickými nánosmi, je potrebné osvetliť do hĺbky, aké dopady na slovenskú (doposiaľ viac-menej konzervatívnu) spoločnosť opakovanie podobných podujatí bude mať a čo je vlastne ich (skrytým a systémovým) zámerom.

České školy dostanú novú príručku o tom ako zvládnuť u žiakov „homofóbnu šikanu“ a ako jej predchádzať. Zdravému človeku ostáva rozum stáť.

Nemecký národ ako ponížený porazený druhej svetovej vojny si necháva na tvár dávať stále hrubšiu a hrubšiu masku zvrátenej politickej korektnosti. Obrovské finančné náklady vynaložené na podporu Izraela. Doslova držanie huby pri zločinoch multikulturalizmu. Počas roka neustále implantovanie nekonečnej hanby pri spomienkach na holokaust. Od Nemca počuť zhnusenie len keď si vypije, inak Nemci fungujú ako poslušné ovečky a vzor zdochýňajúceho západu. Niet divu, že v takomto chorom ovzduší si prídu na svoje aj vyznávači ružovej.

Nedávno som sa na stránke kontroverzného združenia ĽPR dostal k článku „Nerobme z hororov rozprávky" (článok pôvodne uverejnil liberálny server changenet.sk – odkaz v súčasnosti nefunkčný, pre znenie článku pozrite napr. tu). V ňom „autorka“ Romana Schlesinger narieka nad diskrimináciou osôb s „alternatívnou sexuálnou orientáciou“ na Slovensku. Popritom zároveň odhaľuje zmýšľanie lesby, ktorej dekadentná propaganda ĽPR dokonale vymyla mozog, so smutnými následkami pre túto osobu samotnú.

O Slovensku sa hovorí ako o konzervatívnej krajine, v ktorej nemá homosexualita šancu. Kto ale pozná moc médií, propagácie a reklamy, ten má na to trochu triezvejší pohľad. Spôsoby, akými hybná sila úpadku razí homosexuálnemu nadprávu cestu, sú stále rafinovanejšie a intenzívnejšie.

Washington D.C. Napriek pokusom prohomosexuálnych obhajcov vykresliť životný štýl homosexuálov ako normálny, zdravý a porovnateľný s bežným heterosexuálnym, americké ministerstvo zdravotníctva (FDA) obnovilo zákaz darovania krvi pre homosexuálov, kvôli zvýšenému riziku nakazenia pacientov pri transfúzií krvi a krvných derivátov.

Úplne všetko, a teda aj počatie a narodenie dieťaťa, podlieha dôsledným a nemeniteľným prírodným zákonom, čo zaiste nebude nikto popierať.

Ale pôsobenie týchto zákonov zasahuje ešte oveľa hlbšie, ako sa ľudia doposiaľ domnievali. Prírodné zákony, alebo inak povedané, Zákony stvorenia, totiž ovplyvňujú naprosto rovnako dôsledne aj oblasť skrytého, duševného diania, sprevádzajúceho počatie i narodenie a zásadným spôsobom vplývajú na vnútorné kvality dieťaťa. Z tohto dôvodu by preto rozhodne malo byť spoločensky žiaduce poznanie tohto ich hlbokého a skrytého pôsobenia, ktoré by následne malo byť využívané tak, aby túžba všetkých rodičov po dobrých deťoch nezostávala iba neuskutočneným prianím.

Že horúci čert nikdy nespí, sme sa mohli presvedčiť aj počas nedávnych aktivít homosexuálnych subjektov. Napr. lesbická iniciatíva združenia Museion, ktorá poslala elektronickú anketu všetkým 150 poslancom NR SR. Pričom na tento nezmysel podľa hovorkyne združenia Hany Fábryovej reagovalo 9 poslancov, z čoho 7 záporne a len Darina Gabániová zo strany Smer-SD jednoznačne pozitívne.

Holandsko – známa to krajina v prvenstvách legalizácie nástrojov dekadencie. Po legalizácii marihuany, homosexuálnych sobášov, adopcie detí homosexuálnym párom zase predbieha o 1 krok svet vo vytváraní Sodomy a Gomory na Zemi.

Brusel – Belgický senát minulý štvrtok schválil návrh zákona, ktorý umožňuje homosexuálnym párom adopciu detí. Návrh zákona podporilo 34 senátorov, 33 hlasovalo proti a dvaja sa nezúčastnili hlasovania. Poslanci dolnej komory zákon schválili už v decembri: Socialisti, Liberálna strana a Strana zelených zákon podporili, kresťanskí demokrati sa vyslovili proti. Po Španielsku, Holandsku a Švédsku je Belgicko už štvrtou krajinou Európskej únie povoľujúcou adopciu detí homosexuálnymi pármi. Hoci neexistuje odborná rozsiahlejšia štúdia o potenciálnych rizikách takejto „vymoženosti“ pre homosexuálov, mnohí odborníci z radov psychológov, sexuológov, sociológov ap. upozorňujú, že dieťa sa nebude môcť vyvíjať zdravo, keďže jeho denný pohľad na sexuálnych deviantov dá dieťaťu choré vzory, je veľké riziko, že dieťa začne považovať homosexualitu za prirodzenú a bude pokračovať v stopách svojich ružových „rodičov“.

Ako možno ste sa už mnohí dozvedeli, v Čechách minulý týždeň Poslanecká snemovňa schválila zákon o registrovanom partnerstve osôb rovnakého pohlavia. Schváleniu predchádzala obrovská diskusia. Odporcovia tohto návrhu, vedomí si nízkeho počtu kresťansky a konzervatívne zmýšľajúceho obyvateľstva, sa snažili argumentovať pragmaticky.

Rím / Taliansko: O rozruch v nadkorektných talianskych politických kruhoch sa tentoraz zase postarala Alessandra Mussolini. Počas politickej show „Porta a Porta“ reagovala na opovržlivé poznámky komunistického europoslanca Vladimíra Luxuria (pôvodne Vladimiro Guadagno), ktorý nezastupuje ideály Marxa a Lenina len v parlamente, ale aj ako transvestita, s jednoduchým, ale trefným: „Je lepšie byť fašistom ako teplošom.“ Kto by tu len mohol oponovať.

Pápež Ján Pavol II. (84) porovnáva vo svojej knihe potrat s holokaustom. Síce likvidácia Židov prestala pádom nacistického režimu, ale čo „pretrváva, je legálna záhuba splodených, ale ešte nenarodených živých bytostí“. V tomto súlade pápež kritizuje vo svojej knihe „Spomienka a identita – Rozhovory na prahu tisícročí“ aj homosexuálny sobáš: „A aj na iných ťažkých formách porušovania božích zákonov nechýba. Myslím napríklad ťažký tlak Európskeho parlamentu homosexuálne sobáše uznať ako inú formu rodiny (...). Je prípustné a dokonca nariadené sa spýtať, či tu – možno zákerne a skryto – zase nie je pri práci nová ideológia zla, ktorá sa snaží proti človeku a proti rodine zneužívať ľudské práva.“

Dňa 7 februára 1994 Európsky Parlament v Strasbourgu prijal hlasovaním rezolúciu, ktorá potvrdzuje „rovnosť práv“ pre homosexuálov. Ich práva sú uznané – zvlášť právo na sobáš a adopciu detí.

Nasledujúci text osvetľuje motívy, ktoré zohrali úlohu pri prijatí tejto rezolúcie:

„Hoci je homosexuálny spôsob života stále viac a viac akceptovaný širokou verejnosťou, musíme si všimnúť, že činy násilia namierené proti homosexuálom sa v minulých mesiacoch znásobili. Autormi týchto činov sú ľudia, ktorí podporujú ideológie rasizmu a extrémnej pravice. Okrem toho sa niektorí ľudia stále snažia tabuizovať životný štýl homosexuálov a brániť im v slobodnom rozvoji ich osobnosti.“

Preskúmanie historického pozadia tohto rozhodnutia a oprávnenosť jeho záverov, a zároveň odpovedať na nasledujúce otázky je úlohou tohto dokumentu. Čo je homosexualita? Je to prijateľný životný štýl, ktorý by mal nájsť svoje miesto v systéme sociálnych práv, alebo je to odchýlka s individuálnymi ako aj spoločenskými rozmermi, ktorú treba liečiť?