V sobotu 10. marca 2012 sa 59,11 % oprávnených voličov zúčastnilo na voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Toto číslo bolo hádam najväčším prekvapením celých volieb, keďže sa očakávala účasť okolo 40 %.

Do parlamentu sa dostalo 6 strán: SMER-SD (44,41 %, 83 mandátov); KDH (8,82 %, 16 mandátov); OĽaNO (8,55 %, 16 mandátov); MOST-HÍD (6,89 %, 13 mandátov); SDKÚ-DS (6,09%, 11 mandátov) a SaS (5,88 %, 11 mandátov).

V tomto článku sa nebudem venovať celým voľbám, výsledkom a rozboru jednotlivých strán. Zameriam sa iba na tie, ktoré majú „národoveckú nálepku“, teda Ľudovú stranu – Naše Slovensko (ĽSNS), Slovenskú národnú stranu (SNS) a stranu Národ a spravodlivosť (NAS).

Minulotýždňový protest v Bratislave bol oproti predošlým skutočný prepadák. Počet účastníkov prudko klesol, neprišli ani „chuligáni“ a Fedor Gál odmietol vystúpiť s prejavom. Samotní organizátori sa tiež pekne vyfarbili, najmä keď očiernili košický protest a dištancovali sa od jeho organizátora Maroša Ambróza. Na začiatok si ešte raz zhrňme, kto všetko organizoval alebo vystúpil na poslednej akcii v Bratislave.

Slovensko má za sebou ďalšie gorilie protesty a na ďalšie sa môže ešte tešiť. Z dôvodu získavania informácií z viacerých zdrojov bolo potrebné s komentárom chvíľu počkať. Celá situácia okolo protestov sa totiž výrazne zamotáva a vznikajú rôzne otázky, ktoré nie je možné ľahko zodpovedať.

Matovič nikdy nemal správanie typického politika. Vždy prinášal do politiky komické prvky. Mnohí ľudia mu naleteli, že je obyčajný človek, pritom je iba neobyčajný politik.

Personálna výstavba jeho kandidátky Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti vyvolala nielen mieru pohoršenia, ale aj politologický skepticizmus. Ako môže takýto zlepenec konať jednotne stranícky? Toto riziko si musel uvedomiť aj sám Matovič a tak v spoločenskej nálade protivládnych korupcií prišiel s výborným nápadom.

Dňa 27. januára sa v Bratislave uskutočnil protest Gorila, ktorým chceli organizátori povzbudiť občanov tejto krajiny, u pamätníkov známej aj ako Slovensko, aby vyvíjali tlak na politikov a vyšetrovateľov za účelom dôsledného vyšetrenia kauzy, ktorá v posledných týždňoch hýbe Slovenskom, síce nie silno, ale predsa…

Mediálnym priestorom posledné týždne otriasa škandál v podobe uniknutého spisu SIS. Dokument získal názov Gorila, keďže vypovedá o „ozrutných veciach“ – spojenectva najvyššej politiky Slovenska s „veľkokapitálom“. Stranícka príslušnosť aj stranícka orientácia sú bezpredmetné – ide len a len o peniaze?

Prípad predraženej stránky Slovenskej národnej galérie (SNG) nie je síce najnovší, no možno ho použiť ako ukážkový príklad mrhania štátnych peňazí, teda peňazí všetkých daňových poplatníkov. SNG totiž zaplatila približne 25 000 € (v slovenskej mene 750 000 korún) za niečo, čo vyráža dych, nie však v kladnom slova zmysle.

Väčšina Slovenov, ktorí sa hlásia ku kresťanskej viere a ctia si tradície našich predkov, bola poriadne šokovaná, keď zbadala doslovne protislovenské reklamné plagáty Slotovej „národnej strany“. Postava svätého Mikuláša – starokresťanského svätca z Malej Ázie, biskupa, ktorého si ctí kresťanský Západ i kresťanský Východ, bola nahradená nechutným výplodom z produkcie americkej firmy Coca-Cola, ktorá nás, vlastenecky a kresťansky založených Slovenov irituje už od začiatku kultúrnej invázie USA do našej krajiny po roku 1989.

Požiadavky lekárov sú jednou z hlavných tém správ už niekoľko mesiacov. Tvrdý zápas zvádzaný s exekutívou už vyzeral, že skončí pre lekárov úspešne, keď zrazu lekárski odborári povedali, že navýšenie platu o 300 € im je málo.

Na Slovensku, kde väčšine ľuďom sa nešplhá čistá mzda nad 500 €, ohrdnutie nad zvýšením platu o 300 € už hraničí s aroganciou a profesným šovinizmom.

Slovenskou vedeckou obcou zarezonovala smrť vynikajúceho historika, ktorého súborné diela o dvadsiatom storočí by mali byť povinnou literatúrou každého národne cítiaceho občana Slovenskej republiky. Zomrel človek, ktorý toho spravil pre slovenskú historiografiu veľmi veľa.

Priniesol mnoho nových, ale aj starých pohľadov do našej histórie, odkrýval jej zatemnené obdobia a jeho práca by mala byť inšpiráciou pre každého mladého historika. Sám bol držiteľom mnohých ocenení:

Andrej Hrnčiar - najtransparentnejší primátor sveta, Mliečnej dráhy a vesmíru sa rozhodol ukázať v novom kabáte. Kolekcia marec 2012 mu ale veľmi nesvedčí. Tentoraz vyrazil dych aj svojim najväčším fanúšikom! Politická scéna je preňho vlastne veľké javisko. A on v každom dejstve má inú farbu. Raz kamarát s Ficom, potom s Miklošom, no a tentoraz vsadil na maďarského Turula v Most-Híde.

Podľa Archivu bezpečnostných složek bývalý eštébák Ivo Samson poctil svojou „akademickou“, „nestrannou“ a „objektívnou“ prítomnosťou Inštitút politológie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity ako asistent v odbore bezpečnostná politika. Jeho meno je uvedené na oficiálnych internetových stránkach Inštitútu. Prešovská univerzita tak zotrváva v začarovanom kruhu svojich večných káuz.

Vyše 5 rokov stará kauza nie a nie skončiť. Dnes médiá priniesli informácie z 5 rokov starej záverečnej správy z detektoru lži. Kto je autor a kde sa šetrenie uskutočnilo? Tým „expertom“ je starý pán Jacob Rabin a destináciou šetrenia bol Tel Aviv, Izrael.

Médiá ešte navyše aj v celej veci zavádzajú. „Podľa záverov, ktoré sa nám podarilo získať, Rabin vylúčil, že by mu Hedviga klamala,“ píšu viaceré servery. V skutočnosti ale záverečná Rabinová správa iba konštatuje, že Hedviga na dané otázky podľa polygrafu odpovedala pravdivo.

Koordinátor Iniciatívy za občiansku ústavu, Eduard Chmelár, opäť perlil na stránkach jedného z našich „najvierohodnejších denníkov“. Tentoraz mu náš najdôležitejší štátotvorný dokument, Ústava, neprekáža, ide na ňom zakladať totižto svoje názory proti slovenskej štátnosti a kresťanskému duchu!

Už sa stalo zvykom, že sa každoročne stretávajú svetové elity a dokonca o týchto stretnutiach aj informujú. Zdá sa, že slovenská politická smotánka z nášho zlepenca sa podučila niektorým praktikám tejto skupiny.

Ťažko povedať, ako sa postaviť k obsahu WikiLeaks. Či mu veriť úplne, sčasti alebo vôbec. Podľa ankety zo SME až 90 % ľudí obsahu WikiLeaks skôr verí a iba 10 % skôr nie. Obsah niektorých správ je však taký, že nevyzerá byť dôvod, aby ho niekto tak prácne fabuloval.

So správami z WikiLeaks sa v týchto dňoch opäť roztrhlo vrece a mňa zaujala jedna vec. Hneď po parlamentných voľbách v roku 2006 Dzurinda telefonoval nemeckej kancelárke Merkelovej a pýtal si povolenie, či by potenciálne mohol vládnuť s Vladimírom Mečiarom.

Fico sa asi zbláznil! Na oslavách vrahov z Povstania na Námestí SNP v Bratislave apeloval na veriacich, aby nezapreli Povstanie tak ako Peter Krista... Zdá sa, že Ficova vášeň robiť fetiš z marxistickej historiografie pokračuje od Jánošíka-vzor vlády cez „víťazné Slovenské národné povstanie“ porazené za dva mesiace... Skončí azda pri Kristovi-prvom komunistovi či Kristovi-vernom SMERákovi?

Aj v neľahkých časoch, keď množstvo Slovenov a Sloveniek má problém udržať stolicu nad superhrubou mzdou a Sulíkovým odvodovým koliečkom a podobnými „reformami“, si môže Eduard Chmelár dovoliť plytvať toaletným papierom. Výročie Povstania sa rozhodol „osláviť“ netradičným spôsobom. Do toaletného papiera zabalil bustu „prominenta fašistického štátu“, v skutočnosti profesora práva prvej Slovenskej univerzity – Ferdinanda Ďurčanského.

Tohtoročný šesťdesiatkilometrový Memoriál Jána Šmigovského z Prešova do Spišského Podhradia – medzi účastníkmi známy tiež ako „memoriál anti-povstania“, ktorý organizuje o. z. Nové slobodné Slovensko, bol výnimočným hneď z dvoch dôvodov: Jednak na ňom bol prítomný historický počet účastníkov – tridsať (z toho len štyria nedošli až do cieľa), a jednak ho verejne na Facebook-u podporil Peter Mulík z Historického odboru Matice slovenskej.

Iveta Radičová, ktorá „prináša transparentnosť a slušnosť“ do slovenskej politiky, akosi zlyhala pri voľbe svojich poradcov. Jeden z nich Martin N. je vo väzbe a obvinený z prečinu nepriamej korupcie v kauze Osrblie.

Azda zo svojich najvnútornejších pocitov sa vyznal v Slovenských národných novinách č. 25/2011 (na str. 12) Marián Tkáč, nový predseda Matice slovenskej, vo svojom komentári „Tradičná tolerancia“. Potom, ako Tkáč v matičných voľbách porazil 19. novembra roku 2010 bývalého predsedu Matice, Markuša, mnohí sa vášnivo nádejali, že v Matici príde k zmene (k lepšiemu). Ostatný výrok nového predsedu je tak bezpochyby tvrdou ranou pod pás všetkým takýmto predčasným nádejam.

Tieto dni masmédiá na Slovensku do nás intenzívne vmasírovávajú správu od Inštitútu pre verejné otázky. Ich akýsi IVObarometer hodnotil vývoj kvality demokracie, podľa ktorej sa kvalita demokracie s vládou Radičovej na Slovensku zlepšuje. Skutočnosť, že médiá túto správu intenzívne tlmočili Slovensku bez adekvátneho okomentovania, ma silno znepokojuje.

Polícia uzavrela masaker v Devínskej Novej Vsi zo septembra minulého roka s verdiktom „motív neznámy“. Mnohým to príde vtipné. Mne je skôr smutno z toho, že smrť toľkých ľudí sa zdá byť úplne zbytočná.

Ako sme o tomto prípade písali, motív bol úplne jasný: zlikvidovať cigánsku rodinu, ktorá svojím správaním terorizovala susedov a tiež nebyť šetrný ani voči reprezentantom systému (Polícii), ktorá tento problém ignorovala a nebola schopná ho vyriešiť. Pozri viac: Černák, tiež Mierny.

Udalosť, ktorá sa dlhodobo uskutočňuje raz za 10 rokov, sa v súčasnosti stretáva s reakciami, ktoré rozhodne nemajú tradíciu. Mnohí ľudia demonštrujú svoj odpor k sčítaniu, oháňajú sa súkromím, obávajú sa zneužitia. Iní poukazujú na zbytočnosť či vyhodené peniaze. Čo z toho je adekvátne?

Nielen komunálne voľby, ale aj parlamentné voľby sa niesli zo strany súčasnej koalície v jednom „inovačnom“ duchu s heslom „viac transparentnosti“ v exekutíve a samospráve.

Jeden z hlavných nástrojov, ktorý to mal zabezpečiť, bolo povinné „transparentné“ zverejňovanie zmlúv a faktúr na internetových stránkach subjektov, ktoré sú napojené na verejné financie. Táto povinnosť sa stala účinnou od januára tohto roku.

Zatiaľ čo pred voľbami liberáli z SaS hrali kartou feťákov a buzerantov, ktorým v predvolebných kortešačkách nasľubovali právo fetu a análneho styku, dnes hrajú na strunu Židom. Šašovia strany šamanov SaS pripravili novelu zákona o pohrebníctve, v ktorej chcú zrušiť dvojdňovú lehotu plynúcu od úmrtia, počas ktorej sa nepochováva. Dôvod je čisto prozaický: vraj ústavné práva Židov na slobodu vierovyznania.

Židovské zvyky formované zasľúbenou nehostinnou púšťou ich obrezaného otca Abraháma totiž prikazujú nebožtíka pochovať do 24 hodín od úmrtia. Tento zvyk je pochopiteľný vzhľadom na prostredie púšte, v ktorej ostatky skôr zachváti hnilobný puch.

Z Maďarskej republiky (Magyar Köztársaság) sa stal novou Orbánovou ústavou Štát Maďarov (Magyarország). Ulicami tohto nového Štátu Maďarov pochodujú paramilitantné gardy Maďarov. Majú tisícky odhodlaných členov. Ulicami susedného Štátu Maďarov sa tak môže zvesela ozývať modlitba: „Bože, požehnaj Maďara... Našich predkov priviedol si hore na sväté vrchy Karpát. Skrz teba bola získaná krásna domovina pre krv Bendegúzovu...“ Za počítačmi a na katedrách v tomto nám geograficky a geneticky blízkom Štáte (akýchsi) Maďarov sedia a prednášajú štátni maďarskí revizionisti píšuci a vykladajúci o Felvidéku. O nás. O Slovensku. O „ich“ Hornej zemi.