|
Domáce udalosti
|
|
28.10.2009 |
|
Napísal PAVOL SOKOL
|
 Ľudia si radi kúpia slovenské výrobky, ale štát ich musí motivovať. Základom fungovania hospodárstva akéhokoľvek štátu je, aby výrobky, ktoré produkuje, mali odbyt, bez toho by neboli príjmy a ekonomika by skolabovala. Štát sa preto usiluje o to, aby po produktoch vyrobených na jeho území bol čo najväčší dopyt. Aká je situácia na Slovensku a kde sú možnosti zlepšenia súčasného stavu?
Na Slovensku sú značné rezervy v podpore odbytu domácich výrobkov ako na domácom, tak na zahraničnom trhu. Hoci podľa medzinárodných zmlúv nemôžme vyrubovať clá a určovať kvóty na dovoz zahraničných produktov podľa vlastného uváženia, stále má štát v rukách nástroje, ktorými môže slovenských producentov podporiť viac, ako je tomu v súčasnosti.
Úpravou daní by sa mohol vyriešiť terajší zúfalý stav slovenského poľnohospodárstva. Poľsko si pri vstupe do EÚ presadilo trojpercentnú daň na čerstvé výrobky ako mlieko, zelenina a pod. a 7 % daň na ostatné potraviny, v Českej republike sú potraviny zdaňované 9-percentnou daňou. Na Slovensku je rovná daň, ktorá zahŕňa aj potraviny, teda 19 %, čo je pre našich producentov značná nevýhoda oproti susedným poľnohospodárom, ktorí pri priaznivejších daniach môžu držať ceny oveľa nižšie, čo pre slovenských farmárov znamená stratu veľkého množstva zákazníkov. Už teraz naša krajina nie je plne potravinovo sebestačná a je odkázaná na dovoz poľnohospodárskych produktov zo zahraničia.
Zníženie dane by pre štátny rozpočet nepredstavovalo stratu, nakoľko by umožnilo mnohým producentom udržať sa na trhu (v prípade krachu by nemali z čoho platiť daň, teda štát by aj tak nič nezarobil) a zabránilo by sa zvýšeniu nezamestnanosti (ľudia pracujúci v poľnohospodárstve by si udržali zamestnanie, naďalej platili dane a nepoberali podporu od štátu).
Podľa zákonov Európskej únie, ktorá okliešťuje slobody národov, nie je možné podporovať predaj národných výrobkov, v dôsledku čoho napríklad kampaň Kupujme lepšie Slovensko musela byť premenovaná na Produkt výrobnej kvality. Musím sa zmieniť, že štát do tejto kampane prispel len dvomi miliónmi korún, neuvedomujúc si, že nejde len o zisk slovenských firiem, ale o podporu celého národného hospodárstva. Úpadok našich firiem sa prejaví v pasívnej obchodnej bilancii (rozdiel medzi importom a exportom), čo bude mať za následok odliv peňazí z krajiny.
Slovenským exportérom nepomáha ani slabá podpora štátu v oblasti propagácie Slovenska, napríklad na výstavách, kde slovenské stánky oproti iným krajinám pôsobia ako chudobní príbuzní. Situáciu z malej časti zachraňujú tie produkty, ktoré sú žiadané pre svoju kvalitu a jedinečnosť (bryndza, syrové korbáčiky), avšak pri produktoch, kde rozhoduje kvantita (zemiaky, pšenica), slovenskí producenti z vyššie spomenutých dôvodov oproti zahraničnej konkurencii často neuspejú.
Nielen veľké automobilky sa podieľajú na HDP Slovenska a nielen automobily zohrávajú úlohu v zahraničnom obchode nášho štátu, preto je načase, aby sa štát začal zaoberať aj podporou výrobcov iných komodít. Zdravým a sebestačným potravinárstvom krajina ušetrí nemalé prostriedky vydané na nákup zahraničných tovarov, vybuduje nové pracovné príležitosti a svojou časťou prispeje k zvitalizovaniu ekonomiky. |
