 Štvrtková diskusia o poslaneckej imunite na akademickej pôde bola poznačená vajíčkovým útokom voči poslancovi NR SR. Študentská časť Akademického senátu Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave usporiadala verejnú diskusiu „O poslaneckej imunite“. Ako hlavní aktéri diskusie sa zúčastnili politilóg SAV Juraj Marušiak, občiansky aktivista za okresanie poslaneckej imunity gymnazista Adam Kurta a z poslancov si trúfol nekonvenčný Jozef M. Rydlo.
Jozef Rydlo si trúfol vbehnúť do jamy levovej
Téma poslaneckej imunity je v kontraste poslanec vs. bežný občan silne antagonistickou témou. Politická činnosť je totižto bežnými ľuďmi vnímaná ako zlo veľkého rozsahu. Môžu za to jednak samotní politici, ktorí buď konajú zlo alebo sa zdržujú konať dobro a môžu za to jednak médiá, ktoré tento obraz posilňujú.
Téma poslaneckej imunity teda jednoznačne vytvára dva tábory: my (5 miliónov chudákov) a oni (150 vyvolení). Obhajovať s úspechom vlastné privilegované postavenie pred inými sa ani pri mimoriadne dobrej argumentácii nemôže stretnúť so zbieraním politických bodov. Dá sa na tom len stratiť.
Rozhodnutie poslanca zúčastniť sa verejnej diskusie o poslaneckej imunite preto možno hodnotiť viacerými spôsobmi: naivita, nedostatok politických skúseností, odvaha alebo kombinácia všetkého. U Rydla sa to asi aj ozaj všetko spája.
Poslanecká imunita má v parlamentarizme svoje opodstatnenie
Ako základný argument opodstatnenia poslaneckej imunity je zachovanie parlamentarizmu a zabezpečenie vyváženosti medzi legislatívnou a exekutívnou mocou.
Keďže exekutíva (vláda) disponuje celým štátnym aparátom, napr. armádou, políciou ap., je riziko, že tieto zložky zneužije na ovplyvnenie legislatívneho diania.
Napr. niekedy na prejdenie kontroverzných zákonov stačí vyradiť jedného poslanca z hlasovania. Je to jednoduché: nasadí sa na neho polícia, ktorá bude zdržiavať jeho príchod na miesto hlasovania. To, že Polícia SR býva zneužívaná na oveľa väčšie banality ako na ovplyvnenie legislatívneho vývoja, si môžete prečítať v konkrétnom prípade Mariána Mišúna.
Preto každý demokrat by mal považovať poslaneckú imunitu za veľmi dôležitú a to aspoň v minimálnom rozsahu: počas cestovania na schôdzu NR SR, počas odchodu zo schôdze a tiež najmä na výroky v parlamente a politike ako takej.
Málokto si uvedomuje, že bežný človek spácha denne neraz aj desiatky priestupkov: prechod cez cestu mimo zebry, vypľutie žuvačky, odpľutie, prechod na prechode cez červenú a mnoho ďalšieho. Takisto každý motorista pácha priestupky dennodenne, či už časté mierne alebo väčšie prekračovanie rýchlosti, občas zájdenie kolesom do plnej čiary, telefonovanie za volantom, nasadenie si pásu až po rozbehnutí a mnoho ďalších bezvýznamných priestupkov, pričom za každý môže byť pokuta.
Vláda si takto môže Políciu „najať“ na kadekoho bez poslaneckej imunity a na konci dňa mu vystaviť siahodlhý účet.
Na druhej strane tým, že sú poslanci oslobodení od priestupkov, mal by byť poslanecký status pri páchaní trestných činov (najmä v ekonomickej oblasti) braný ako priťažujúca okolnosť. Žiaľ, v demokracii sa občas maximálne vyvodí len politická zodpovednosť.
Popri poslaneckej imunite existujú aj absurdnejšie privilégiá
Napr. na Slovensku pokiaľ dopravný policajt zastaví kolegu pri priestupku, nemôže mu dať pokutu, ale maximálne len upovedomiť jeho nadriadeného, čo sa samozrejme využíva minimálne. Je to vcelku absurdné privilégium. Zaujímavá je komparácia s inými krajinami. Niekde to je rovnako ako na Slovensku, ale sú krajiny, kde naopak pri páchaní priestupku je status policajta priťažujúca okolnosť, keďže má ísť príkladom. To mi príde logickejšie.
Ešte absurdnejšie sú na tom železničiari. Tí niežeby boli imúnni voči priestupkom, tí majú naopak benefity. Je to historicky podmienené tým, že železničiarske povolanie zo začiatku príliš zasahovalo do usporiadania rodinného života. Ako benefit vlakovou dopravou cestujú zadarmo. To by sa ešte dalo stráviť, ale najabsurdnejšie je, že toto privilégium majú aj najbližší rodinní príslušníci (manžel/ka a deti). Železnice Slovenskej republiky majú vždy problémy s peniazmi. Strata privilégií pre ich vlastných zamestnancoch aj s celými rodinami by im určite uľahčila dýchanie. V tomto sú aj poslanci NR SR slabým odvarom privilégií. Železničiari na rozdiel od poslancov NR SR ale nie sú zodpovední za zlé šafárenie s verejnými financiami a preto sa proti ich privilégiám toľko ľudí nebúri.
Práve pozeranie sa na veci racionálne a s nadhľadom bez vnášania emócií vyplývajúcich z vlastnej identity a postavenia (v tomto prípade byť neposlancom) znamená kriticky myslieť. Práve kritické myslenie robí človeka človekom v pravom slova zmysle. U vysokoškolákov by prítomnosť kritického myslenia mala byť akosi automatická. Žiaľ, nie je tomu tak.
Vajíčkový útok bol primitívny a z osobitného motívu
Počas diskusie, zhruba po hodine trvania sa zrazu zdvihla trojica mladých, zjavom pripomínajúca pomätenú Antifu a začala hádzať po Rydlovi vajíčka. Je celkom evidentné, že trojica mladých prišla na akademickú pôdu jedine s týmto cieľom. Zaujali prvú lavicu, v diskusii sa nevyjadrovali, len čakali na vhodný moment. Na nejakú silnú konfrontačnú vlnu s publikom, aby útok vyznel spontánnejšie a legitímnejšie. Ten impulz sa ale nedostavil. A tak konali len preto, aby konali. Väčšinu prítomných to pobúrilo.
Jozef Rydlo si s tým ťažkú hlavu nerobil a pokračoval ďalej až do konca. Neskôr aj spomenul, že 2 dni potom ako bol zvolený za poslanca, ho fyzicky napadli v uliciach Petržalky a nadávali mu do fašistických svíň. Ak nie na objednávku konkrétnych politických skupín, tak na objednávku mediálneho štvania.
Tento útok bol aj prejavom veľkého zbabelstva. Je evidentné, že hnacím motorom bola nenávisť k národovectvu, keďže s Rydlom nie sú spájané žiadne ekonomické kauzy na rozdiel napr. od pseudonárodného Slotu. Keby útočníci neboli banda zbabelcov, neútočili by na telesne hendikepovaného a zároveň veľmi pokorného Rydla, ale zaútočili by na arogantného Slotu.
Teraz je dobré sledovať dvojitý meter a pripomenúť si nedávne vypískanie izraelského veľvyslanca. Trojica mladíkov vypískala izraelského veľvyslanca za genocídu Palestíncov. Vypískaním (verbálnym gestom) nevzniká žiadna relevantná ujma. V prípade vajíčkového útoku ide o útok fyzický, kde na strane obete je minimálne zašpinenie obleku (ktorý treba buď vyčistiť alebo vyhodiť) a v tomto prípade si svoje odniesla aj stena – majetok Univerzity Komenského.
Zatiaľ čo v prvom a zjavne morálnom správaní došlo k podmienečnému vylúčeniu študenta až k následnému vyhecovaniu k ukončeniu štúdia, v tomto prípade ani nikto neskúma identitu útočníkov. A ešte dodám, že zatiaľčo v prvom prípade bol „obeťou“ Žid, v tom druhom prípade príslušník slovenského národa.
Ako teda vidno, rôzne druhy privilegovaných postavení zďaleka nekončia pri poslaneckej imunite či policajtoch a železničiaroch. Zatiaľ čo policajti a železničiari sú prijímaní do zamestnania, pokiaľ splnia podmienky, o tom, akí ľudia získajú poslaneckú imunitu, rozhodujú ľudia vo voľbách. Spoločnosť ako celok tak nesie plnú zodpovednosť za to, či Národná rada Slovenskej republiky je elitou národa alebo len obyčajný smradľavý chliev. |
