|
Domáce udalosti
|
|
16.02.2010 |
|
Napísal VILIAM ČERNÁK
|
 Náhodou som zasurfoval na oficiálny web strany SDKÚ-DS. Keď už som bol tam, nahliadol som do fotogalérie. Zo strohých zopár udalostí ma hneď zaujal „Deň obetí holokaustu a rasového násilia“. Nahliadol som dnu a takmer slzivé tváre elít „Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie“. Na chvíľu som sa zamyslel nad tým, akú výšku má politické úročenie, keď emócie, spomienky, súcit, pomoc a žiaľ smeruje tým košér šesťcípovým smerom.
Následne reflektujem galérie z ostatných udalostí. Tu je celý zoznam:
20. výročie 17. novembra
Stretnutie s dalajlámom
65. výročie SNP
Deň obetí holokaustu a rasového násilia
Výstup SDKÚ-DS na Kráľovú hoľu
Pripomenúť si 17. november – to chápem – inak by strana SDKÚ-DS nemohla existovať a ani kradnúť. Stretnúť sa s dalajlámom je vskutku zaujímavá kresťanská aktivita. Oslavovať teroristické činy a likvidáciu slovenskej štátnosti v podobe tzv. SNP ma zo strany SDKÚ-DS neprekvapuje. Výstup na Kráľovú hoľu síce znie vlastenecky, ale opäť ide o dátum 29. 8., takže znova likvidácia vlastnej štátnosti. Už mi tu chýbajú iba fotografie z osláv vstupu do EÚ a NATO.
Akoby si nebolo pripomínať čo slovenské. Napr. vznik prvej republiky, vznik druhej republiky, bombardovanie Spišskej Novej Vsi, Nitry či Bratislavy agresormi rôzneho druhu, narodenia a úmrtia rôznych národných velikánov alebo vedcov. Z tejto súvislosti bolo Dzurindove nosenie slovenskej vlajky na saku skôr výsmechom ako uctením.
Pre porovnanie som prezrel weby ostatných politických strán. Tie pokiaľ majú galérie, tak ide väčšinou o rôzne stranícke aktivity v regiónoch. Takže SDKÚ-DS v tomto smere predstavuje ozaj skvost. Čo iné by som aj čakal od strany, ktorých predstavitelia boli vždy proti slovenskej štátnosti a keď už vznikla, tak odvtedy jej len hádžu polená pod nohy. |
