 Poslanci za SDKÚ-DS Tatiana Rosová, Pavol Frešo a Katarína Cibulková podali pred pár týždňami do parlamentu návrh na novelu Trestného zákona, ktorá by sprísnila postih za týranie zvierat. Tento návrh bol minulý týždeň v NR SR posunutý do druhého čítania, čo SDKÚ-DS vidí ako „nádej pre týrané zvieratá“. Nakoľko súčasná právna úprava týrania zvierat nie je celkom uspokojivá, sprvoti som túto iniciatívu vnímal pozitívne, hoci som si uvedomoval, že SDKÚ-DS ide zrejme viac o predvolebný populizmus, než ako o ideály. Niekto môže povedať: populizmus, nepopulizmus, podstatné je, že prejde dobrá vec – i v tom spočíva výhoda demokracie. O tom, že to nie je tento prípad, som sa presvedčil po prezretí si návrhu zákona.
Pozrime sa najprv na súčasnú právnu úpravu, a potom na návrh zákona.
§ 378 Trestného zákona ustanovuje:
„(1) Kto
a) týra zviera, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý alebo za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
b) týra zviera zvlášť krutým a surovým spôsobom, alebo
c) utýra zviera,
potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.“
Druhý odsek potom stanovuje sprísnenú trestnú sadzbu (šesť mesiacov až tri roky) pre niektoré vážnejšie prípady týrania zvierat, kedy páchateľ napr. spácha čin závažnejším spôsobom konania, na verejne prístupnom mieste či na viacerých zvieratách.
Návrh zákona oproti tomuto mení viaceré veci, a ďalej ich budem bližšie rozoberať.
V prvom rade, do prvého odseku sú zaradené dva nové činy, ktoré možno trestať: „podnecovanie štvania zvierat proti sebe za účelom ich boja“ a „navádzanie a podnecovanie iného na trestný čin týrania zvierat“.
Podľa § 21 Trestného zákona však návodca, teda ten, kto „naviedol iného na spáchanie trestného činu“ je trestne zodpovedný v zásade rovnako ako páchateľ. Teda navádzanie na trestný čin týrania zvierat by bolo trestné, i ak by v návrhu zákona toto ustanovenie nebolo. V tomto možno vidieť jasný politický marketing, pretože ten, kto nepozná Trestný zákon, toto bežne nevie. SDKÚ-DS teda môže propagovať, že zavádza trestnosť aj navádzania na trestný čin týrania zvierat, hoci trestný bol aj predtým – čo ale ľudia nevedia a propagačný efekt je dosiahnutý. (Existujú isté rozdiely medzi posudzovaním páchateľa a návodcu pri ukladaní trestu (§ 34, ods. 5, písm b) a § 39, ods. 2, písm e)), tieto sú však minimálne a nemožno povedať, že návodca je trestaný menej prísne.)
Čo sa týka podnecovania ako takého, ide o veľmi kontroverznú kategóriu trestných činov, pretože sa nielen ťažko dokazuje, ale je vôbec spochybňované, či má byť trestné. Ku konaniu páchateľa prispieva myriada faktorov, a v tomto zmysle možno za „podnecovanie“ vnímať takmer čokoľvek. Latka je pritom čisto arbitrárna.
Možno za podnecovanie k týraniu zvierat považovať vyhlásenie, že zvieratá sú podradné oproti človeku? Alebo tvrdenie, že majú nižšiu inteligenciu ako človek, alebo že nemajú vedomie alebo pocity? Alebo celú spoločenskú atmosféru či zákony, ktoré umožňujú zaobchádzať so zvieraťom ako prostriedkom? Veď ľudská spoločnosť stojí na implicitnom predpoklade, že zviera je menej ako človek: teda v podstate už len zo samotnej teórie modernej liberálnej demokracie, ktorá priznáva ľudské práva len ľuďom, vyplýva isté podnecovanie na trestné činy proti zvieratám.
Najväčším problémom § 378 je podľa mňa znenie písm a) ods. 1, pretože nie je možné niekoho súdne potrestať za prvé týranie zvierat, iba ak tento čin spáchal opakovane (alebo zvlášť krutým a surovým spôsobom, alebo zviera utýra). Očakával som, že práve časť vety „hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý alebo za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený“ bude zo zákona vypustená, nestalo sa však tak.
V znení novely sa taktiež navrhuje spresniť pojem „týrania zvierat“ ustanoveniami, že týranie zvieraťa je napríklad aj „neposkytnutie včasnej a zodpovedajúcej veterinárnej starostlivosti“ či „neposkytovanie každodennej vhodnej výživy, pitnej vody a prístrešku pre zviera“. Toto možno požadovať za dobrú iniciatívu, avšak na druhej strane je vhodné zabrániť príliš širokému výkladu týchto ustanovení.
Za nekŕmenie zvieraťa väzenie, za zabitie človeka podmienka?
Podstatnou zmenou je taktiež sprísnenie trestnej sadzby: na výšku 3 až 5 rokov. Pre prípady odseku 2 je to 5 až 8 rokov. Podľa dôvodovej správy cieľom tejto zmeny je, „aby bolo znemožnené uložiť za takýto čin podmienečný trest odňatia slobody“. Ide však do istej miery o diletantizmus: podľa § 51 Trestného zákona môže súd „podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe“.
Takáto výška trestu sa navyše javí ako neprimerane vysoká aj pri porovnaní s niektorými ďalšími trestnými činmi:
Zabitie (§ 148), 3 až 8 rokov
Usmrtenie (§ 149), do 3 rokov
Nedovolené prerušenie tehotenstva – bez súhlasu tehotnej ženy (§ 150), 3 až 8 rokov
Neoprávnené odoberanie orgánov zo živých osôb, nezákonná sterilizácia (§ 159), 2 až 8 rokov
Lúpež (§ 188), 3 až 8 rokov
Výrazne ma prekvapilo navrhované vloženie odseku 4, ktorý ustanovuje niektoré prípady, kedy nejde o týranie zvierat, hoci sú naplnené na to potrebné vyššie uvedené znaky. Týraním zvieraťa nie je napríklad usmrtenie zvieraťa v krajnej núdzi podľa „§24 zákona č. 300/2005 Z.z.“, „usmrtenie hospodárskeho zvieraťa v súlade s účelom jeho chovu a osobitnými predpismi“ a „usmrtenie zvieraťa z vážnych dôvodov veterinárnym lekárom podľa osobitných predpisov“. Po prečítaní týchto ustanovení som si kládol otázku, či navrhovatelia vôbec poznajú Trestný zákon. Znenie § 24 o krajnej núdzi je predsa vymedzené všeobecne, a platí preto pre každý čin, ktorý by ináč bol trestný. Podľa logiky navrhovateľov by sa aj k paragrafu o vražde malo pridať, že nejde o vraždu, ak je to konanie v nutnej obrane alebo krajnej núdzi, čosi obdobné do paragrafu o zabití, krádeži, poškodzovaní cudzej veci a vlastne do každého paragrafu osobitnej časti zákona...
Rovnako zbytočné sú ďalšie dve ustanovenia: spadajú totiž pod § 28, t.j. výkon práv a povinností, ktorý taktiež všeobecne vylučuje protiprávnosť činu. Zrejme buď nepoznajú zaužívané legislatívne štandardy, alebo ich chcú miasť.
Ďalej návrh spresňuje definíciu pojmu zviera. Podľa dôvodovej správy účelom tohto ustanovenia je:
„…spoľahlivejšie určenie okruhu subjektov, ktorým sa ochrana podľa platného znenia Trestného zákona aj tohto návrhu zákona priznáva. (…) Doteraz definícia pojmu „zviera“ absentovala (…) Súčasné znenie zákona by teda v rovine de lege lata nevylučovalo trestné stíhanie za usmrtenie akéhokoľvek živočícha.“
Uvedené spresnenie spočíva vo vložení do zákona odseku 3, ktorý by znel: „Zvieraťom je pre účely tohto zákona spoločenské zviera, hospodárske zviera a zviera chránené osobitnými predpismi. Zvieraťom pre účely tohto zákona nie je hmyz, ak mu ochranu nepriznáva osobitný zákon.“
Iniciatíva za spresnenie definície je dobrá, avšak keď už chceme čosi spresňovať, je vhodné, aby sme to robili riadne. Prvá veta je vcelku v poriadku, avšak druhá je nielen zbytočná, ale i mätúca. Nespadal by náhodou hmyz „ak mu ochranu nepriznáva osobitný zákon“ do kategórie „zviera chránené osobitnými predpismi“? A prečo je vôbec potrebné vynímať práve hmyz ako osobitnú skupinu z „okruhu subjektov, ktorým sa priznáva ochrana“? Prečo nie i ostatné bezstavovce, napr. slimáky či dážďovky, poprípade mikroorganizmy ako baktérie: za týranie týchto môže byť páchateľ odsúdený?
Podľa dôvodovej správy táto novela taktiež „[z]avádza zákaz propagácie a zverejňovania záznamov znázorňujúcich týranie zvieraťa, výnimku predstavuje odvysielanie alebo zverejnenie reportážneho záznamu v rámci televízneho alebo novinového spravodajstva“; toto však z textu návrhu nevyplýva, a nie sú spomínané ani žiadne výnimky.
SDKÚ-DS horšie ako nacisti?
S istou nadsázkou možno označiť takéto tendencie za nacistické. Práve vedúci predstavitelia nemeckého národného socializmu (Hitler, Goering...) boli známi ako silní zástancovia ochrany zvierat. Nacistické Nemecko bolo notoricky známe svojím dbaním na ochranu práv zvierat, a niektorí bioetici ich legislatívu ocenili v tom, že „nacistický pohľad na ochranu zvierat odmietal antropocentrizmus – zvieratá nemali byť chránené pre záujmy ľudí, ale pre seba samých“.
Túto úroveň filozofického nadhľadu však navrhovatelia za SDKÚ-DS, zdá sa, zatiaľ nedosiahli, nakoľko uvádzajú v dôvodovej správe: „Účelom tohto návrhu zákona nie je ochrana všetkých živočíchov, ale iba tých, ktoré sú pre človeka a ľudstvo významné z hospodárskych, enviromentálnych, sociálnych či spoločenských dôvodov.“
Keď som si čítal nacistický zákon na ochranu zvierat z roku 1933, bol som dosť prekvapený elegantnosťou a jasnosťou pojmov a formulácií, ktorá, hoci zďaleka nie je dokonalá, väčšinou predstihuje súčasnú úpravu u nás. Ide pritom o právny predpis viac ako 70 rokov starý...
Záver: miesto prísneho zákona radšej jeho prísne vymáhanie
Článok zverejnený na stránke SDKÚ-DS uvádza: „Doteraz totiž nebol na Slovensku nikto za týranie zvierat právoplatne odsúdený, a to ani v medializovaných prípadoch týrania obzvlášť zavrhnutiahodným spôsobom.“ Sama od seba sa potom vynára otázka, aký význam má zvýšenie trestných sadzieb, keď tento čin v praxi ajtak nie je trestaný? Zákon môže byť akokoľvek prísny, ale ak sa jeho dodržiavanie nekontroluje, z najväčšej časti stráca svoju preventívnu funkicu.
Ak nejaký problém nevieme riešiť, ustanovme jednoducho prísnejšie tresty: podobný prístup si zákonodarcovia osvojujú pri čoraz väčšom počte problematík, napr. i v oblasti sprejerstva alebo tzv. extrémizmu.
Podstata však nie je ani tak vo výške trestov, ako v ich efektívnom uplatňovaní a riadnom vymáhaní zákona. Nie je dôležité, či za nejaký trestný čin je 5 alebo 10 rokov väzenia, ak páchateľ nie je odsúdený. Ba skôr, takéto zvyšovanie trestných sadzieb často vyznieva ako priznanie slabosti samotným zákonodarcom, že nevie právo v tejto oblasti účinne vymáhať a páchateľov trestnej činnosti efektívne postihnúť. Tu sa dostávame už ale k inej problematike a to napr. cena jedného väzňa, vplyv väzenia na psychosociálny vývoj odsúdeného ap. Z týchto dôvodov v konečnom dôsledku orgány činné v trestnom konaní niektoré trestné činy z celkom pragmatických dôvodov odbavujú povrchne. Okrem týrania zvierat je to napr. najmä prechovávanie drog ap.
Súčasná doba je typická ochranou zvierat, ochranou slabosti, prejavov ľútosti ap. Ľudia tému utrpenia zvierat vnímajú príliš citlivo a majú k nej veľmi radikálne postoje. Úlohou tvorcov legislatívy (NR SR) má byť ale chladná hlava a schopnosť túto formu zla adekvátne zaradiť. Ak to porovnáme s výškou trestov za iné trestné činy, tak asi rýchlo pochopíme, že súčasná právna úprava, hoci je celkovo neuspokojivá, výšky trestov stanovuje primerane k ostatným.
Je jasné, že týranie zvierat je v prvom rade nemorálne, a tiež zlé a odsúdeniahodné. Ak nie s ohľadom na zvieratá samotné, tak s ohľadom na to, že ten, kto je schopný týrať zviera, obvykle demonštruje primitivitu nebezpečnú aj pre ľudskú spoločnosť. Avšak treba vždy rozlišovať efektívne riešenia od politickej propagandy, a súčasný návrh SDKÚ-DS spadá rozhodne do druhej kategórie. |
