„Kto si myslí,
že mu slobodu druhí vybojujú,
ten jej nie je hodný…“
Milan Rastislav Štefánik

V sobotu si občania SR mali možnosť zvoliť zástupcov do Národnej rady Slovenskej republiky. Masmédiá, ktoré sú spravidla vyhranené pravicovo a celý čas útočili na koalíciu SMER-SD, SNS, ĽS-HZDS, zohrali tak ako vždy rozhodujúcu úlohu pre celé voľby. Do parlamentu sa dostali tieto strany: SMER-SD, SDKÚ-DS, SaS, KDH, Most-Híd a SNS.

Mnoho prekvapení

SMK a ĽS-HZDS vypadli z parlamentu. SNS doplatila na svoju aroganciu a okaté nabaľovanie sa. K tomu keď pridáme dlhodobú štvavú kampaň a podrazy od ficovcov, tak nakoniec ledva prešli do parlamentu. SaS vyťažila zo signálov, ktoré vyslala homosexuálom a užívateľom marihuany. Okrem toho sa cez SaS prekrúžkovali tzv. Obyčajní ľudia z posledných 4 miest. Hlavný z tých „obyčajných ľudí“ Igor Matovič v rozhovore pre SME skonštatoval, že má majetok okolo 10 miliónov eur.

Most-Híd si získal zhruba toľko maďarských voličov ako SMK a k tomu ešte mnohé hlúpe slovenské hlasy. Na kandidátke Most-Híd kandidovali aj 4 pištoľníci z OKS a tí sa na prekvapenie všetci prekrúžkovali do parlamentu. Sú akýmsi lakmusovým papierikom židofilstva a judaizmu na Slovensku. Prekvapením je tiež prekrúžkovanie sa „sociálneho netvora“ Ľudovíta Kaníka. Pre neúspech ĽSNS platí to isté, čo pred štyrmi rokmi.

Aká bude vláda?

Pravicové a stredo-pravé strany si už nedelia iba jednotlivé ministerstvá a tajomníkov, ale pomaly už aj upratovačky na jednotlivých rezortoch. SMER-SD síce kardinálne vyhral, ale keďže mu vypadol Mečiar, s vytunelovaným elektorátom SNS nemá dostatok poslaneckých mandátov na parlamentnú väčšinu. Zúfalý Fico dal KDH veľmi lukratívnu ponuku – naplnenie ich kresťanského programu, ktorý vzhľadom na pozíciu KDH je nerealizovateľný v spojenectve s liberálmi. KDH to zrejme ale odmietne, čím sa úplne odcudzuje svojím hodnotovými prioritám. Pravdepodobný scenár je preto koalícia SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd.

Premiérsky post by mala obsadiť Iveta Radičová. Zatiaľ čo neslávna sociálna sieť Facebook bola pred voľbami plná protificovských postojov, tak teraz je zjavný odpor ľudí k osobe Ivete Radičovej. Zatiaľ čo predtým zapracovala mediálna manipulácia, tak teraz ide o spontánny prejav. Povšimnutiahodné je aj to divadlo po kauze prania peňazí v SDKÚ-DS. Ide o maslo na hlave celej strany, pričom Dzurinda sa len proforma stiahol do úzadia, no dnes už sa špekuluje, že by mal byť ministrom zahraničných vecí.

Čo nás čaká a čo sa zmení?

Niektorí ľudia začínajú byť nervózni zo svojej budúcnosti a sú vidieť prvé sklamania naivných voličov. Pravicové strany pred voľbami nehlásali, že zvýšia dane a že ľudí čaká uťahovanie opaskov. Taktiež z mladých vysokoškolákov, z ktorých si mnohí myslia, že zjedli všetku múdrosť sveta, by boli mnohí prekvapení z realizácie pravicového programu, konkrétne spoplatnenie vysokoškolského štúdia. Zatiaľčo rétorika pravice sa orientovala na potrebu vyrovnanej rozpočtovej politiky a znižovanie zadĺženosti Slovenska, je známe, že keď boli pri moci, tak to nerealizovali. Zotročenie slovenského ľudu je totiž politikom maximálne ľahostajné.

Je otázne, či sa Sulíkovi podarí presadiť jeho už raz ohrdnutý systém odvodového bonusu – znamenalo by to kompletnú zmenu resp. zánik sociálneho zabezpečenia a zmenu daňovej politiky. Odvodový bonus Sulík označuje za absolútnu prioritu, pričom väčšina jeho voličov veľmi netuší, o čo ide.

V zásade si ľudia neuvedomujú, že prakticky je jedno, či je pri moci tzv. pravica alebo tzv. ľavica – na život veľkej väčšiny obyvateľstva to nemá výrazný vplyv. Obe tieto divadelne antagonistické politiky sa musia vtesnať do rámcov nadnárodnej legislatívy produkovanej Európskou úniou a Radou Európy a tá má svoju politiku vytýčenú jasne: likvidácia európskych národov, ich kultúry a genetiky. Pravica a ľavica iba určujú či pôjdeme na pravej alebo ľavej strane cesty k tejto apokalypse.