|
Je krátko po voľbách a už sa začína s prvou ideologickou previerkou, čo napokon na Slovensku nie je nič nové. Objektom previerky má byť Svätoplukova socha na bratislavskom hrade. Ak by nešlo znevažovanie symbolu slovenskej štátnosti, mohlo by to celé byť chápané ako sranda.
K iniciatíve pána Sulíka na komisionálne posúdenie kvality Svätoplukovej sochy, z hľadiska historického, umeleckého, ideologicko-politického (a tuším, že aj z triedneho), by som chcel poukázať na niekoľko skutočností.
- Predsedníčkou komisie má byť vraj pani Marína Zavacká, ktorá je, podľa jej vlastného vyjadrenia, špecialistkou na moderné dejiny – Svätopluk však žil v rannom stredoveku. Akáže je tu teda záruka odbornosti? Možno nám však slávna komisia vysvetlí, aký bol Svätoplukov postoj k holokaustu, či k okupácii Česko-Slovenska v roku 1968.
- Slovenský dvojkríž nie fašistickým symbolom. Symbolom fašizmu bolo fascio to jest sekera trčiaca zo zväzku prútov. Symbolom nemeckého národného socializmu bola štylizovaná svastika, čo však (pôvodne) je vyše 10 000 rokov starý symbol známy v mnohých náboženstvách Afriky, Indie, Tibetu Japonska a tiež severnej Európy. Štylizovaný dvojramenný kríž, v podobe, v akej je zobrazený na Svätoplukovom štíte (známy tiež ako Lotrinský kríž), používalo tiež francúzske hnutie odporu (na čele s generálom de Gaullom), ktoré bojovalo proti nemeckej okupácii a kolaboračnej francúzskej vláde v rokoch druhej svetovej vojny a ktoré v žiadnom prípade nemožno podozrievať zo sympatií s fašizmom, či nacizmom. Len hlupák, alebo protislovensky nadržaný záškodník môže symbolizovaný dvojkríž na Svätoplukovom štíte považovať za symbol Hlinkovej gardy. Položme si však otázku aj takto – nejde tu náhodou o trestné znevažovanie symbolu Slovenskej republiky?
- Ak sa začne s preverovaním sochy kráľa Svätopluka, nemali by byť preverené aj iné sochy, a to menovite socha kráľa Štefana I. v Komárne, socha kráľa Štefana I. v Tvrdošovciach, socha tzv. szent István Király vo Veľkých Kapušanoch (ktorá vyzerá, akoby bola ukradnutá z africkej džungle, kde pôvodne slúžila ako náboženský idol kmeňa trpaslíkov Bambuti v rovníkovom Kongu), socha Štefana I. v Dunajskej Strede tiež so zdôraznením faktu, či sa dotyčný vyskytoval za života v danej lokalite? Takisto by bolo vhodné overiť oprávnenosť a spodobnenie sochy sv. Alžbety Bratislavskej, Durínskej či Uhorskej na bratislavskom hrade, pri ktorej je rovno napísané, že ju ako štvorročnú vydali z Bratislavy do Durínska, ergo dotyčná v Bratislave maximálne tak cikala do nočníka. Rád by som vedel, či obdobná činnosť u osôb neslovenského pôvodu je na Slovensku hodná pomníkovej oslavy. Možno by tiež stálo za to preveriť, či maľba v tympanóne Kultúrneho (predtým Katolíckeho) domu od D. Jurkoviča z r. 1910 v Skalici je tiež celkom kóšer, pretože zobrazuje motív, ako Štefan I. žehná Slovensku (od Mikoláša Aleša) a je tam jedna postava mladíka (samozrejme napriek názvu maľby nejde o mladého starého Slováka, božeuchovaj!), ktorý má tiež na štíte dvojkríž.
Takže priatelia, ak by hlúposť kvitla, na bratislavskom parlamente by už objavili prvé puky. |
