„Prežijeme, ak sa prestaneme báť.“
Eva Kristínová

Podľa Archivu bezpečnostných složek bývalý eštébák Ivo Samson poctil svojou „akademickou“, „nestrannou“ a „objektívnou“ prítomnosťou Inštitút politológie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity ako asistent v odbore bezpečnostná politika. Jeho meno je uvedené na oficiálnych internetových stránkach Inštitútu. Prešovská univerzita tak zotrváva v začarovanom kruhu svojich večných káuz.

Napríklad, okrem iného, v roku 2009 to bolo usporiadanie politicky angažovanej „prednášky“ židovského veľvyslanca na akademickej pôde, v roku 2010 odstúpenie docenta Mojdisa z Akademického senátu kvôli „koncentrácii kompetencií rektora“ a sizyfovské úsilie nefundovanej a amatérskej multikultúrnej propagandy Mgr. Mušinku na stredných školách – tzv. brainwashing. A napokon je to táto grandiózna skutočnosť – uvedenie za svojho kolegu a spolupracovníka evidovaného eštébáka a židofila Iva Samsona na akademickej pôde. Nemenovaným poslucháčom Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity už prišla na um aj otázka, akú úspešnú „verbovku“, ako sa nazýval akt podpísania spolupráce s ŠtB, má Ivo medzi svojimi (staro-)novými kolegami? Koho z kolegov na Inštitúte už presvedčil k spolupráci vo forme poskytovania konšpiračného bytu?

Vzhľadom na nedávne skutočnosti, nevedno, či vedenie Inštitútu (IPol) a Filozofickej fakulty PU zahrnulo túto pofidérnu persónu do svojich radov z čistého zúfalstva, keďže hrozilo rozpadnutie celého Inštitútu odchodom garanta, prof. Marcely Gbúrovej, a ďalších štyroch pracovníkov do Košíc na Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika – alebo o inštalovanie tejto persóny „vyššími kruhmi“, nemožno vylúčiť i prostredníctvom „koncentrovanej kompetencie rektora“ očividne do akademicky neštandardného prostredia, v ktorom pred dvoma rokmi zašumelo vypískanie židovského veľvyslanca na jeho prednáške pre politológov a následné protestné zanechanie štúdia zainteresovaných „hvízdačov“.

Isté je len, že súčasný Inštitút politológie v Prešove pozliepali kompetentní zo zrušeného kabinetu Občianskej a etickej výchovy (Reviláková, Dudinský, Geremešová, Lačný, Melkusová) a zo starých skalných pravoverných: Dančišina ako organizátora židovského sabatu izraelského veľvyslanca na akademickej pôde na Slovensku a bezpečnosť Izraela sondujúceho Iva.

Na záver aspoň jeden skvost Ivovho ducha: „...je rozdiel medzi izraelským národnooslobodzovacím bojom a napríklad čečenským terorizmom,“ nechal sa počuť v roku 2003 na prednáške v prešovskom hotely Senátor platený Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA) v Bratislave.

Samson by tak mohol politológov v Prešove spolu s kolegom Dančišinom raz a navždy naučiť – po synagóge hvízdať! Veď on s vami už zatočí!