„Svornosťou malé veci rastú,
nesvornosť zaviní rozpad i tých najväčších.“
Sallustius

Požiadavky lekárov sú jednou z hlavných tém správ už niekoľko mesiacov. Tvrdý zápas zvádzaný s exekutívou už vyzeral, že skončí pre lekárov úspešne, keď zrazu lekárski odborári povedali, že navýšenie platu o 300 € im je málo.

Na Slovensku, kde väčšine ľuďom sa nešplhá čistá mzda nad 500 €, ohrdnutie nad zvýšením platu o 300 € už hraničí s aroganciou a profesným šovinizmom.

Odmena v rôznych profesiách je často aj iného charakteru ako finančného. Policajta môže uspokojovať jeho autorita vyplývajúca z uniformy, starostu obce uspokojí vyrovnaný rozpočet, pedagogický zbor dobré umiestnenie školy v rámci kraja... A lekári sú odmeňovaní jednak vysokým spoločenským postavením a neraz aj spokojnosťou vyplývajúcou zo záchrany ľudských životov alebo aspoň zo zlepšenia zdravia svojich pacientov.

Aj napriek tomu je mýtus, že lekári zarábajú málo. Lekári patria medzi najlepšie zarábajúce profesie a operovanie nejakými zámerne vybranými číslami je čisto zavádzajúce.

Samozrejme, je tu aj ďalší problém a to je emigrácia slovenských lekárov do zahraničia a voči tomu by štát mal podniknúť nejaké demotivačné opatrenia, keď už sme súčasťou voľného trhu pracovných síl, lebo spoločenská investícia do tvorby ľudského kapitálu v podobe medicínskeho vzdelania nie je zrovna najlacnejšia.

Najkonštruktívnejší prístup v celej veci predviedol prezident. Požiadavkám v relatívne rozumnej miere vyhovel a keď vedenie lekárskych odborov chcelo rúbať nekompromisne vyššie, pohrozil vyhlásením núdzového stavu a trestnoprávnou zodpovednosťou voči lekárom, ktorí do práce odmietnu nastúpiť.

A zdá sa, že celá vec sa týmto postupne uzavrie s normálnym koncom. Takto rozbehnutý tank lekárskych odborov totiž vrhá zlé svetlo aj na tú časť lekárov, ktorí svoju profesiu vykonávajú v súlade s lekárskou etikou a vo svojich požiadavkách na odmenu sa správajú primerane, lebo nie peniaze, ale pacienti sú im na prvom mieste.