„Svornosťou malé veci rastú,
nesvornosť zaviní rozpad i tých najväčších.“
Sallustius

Matovič nikdy nemal správanie typického politika. Vždy prinášal do politiky komické prvky. Mnohí ľudia mu naleteli, že je obyčajný človek, pritom je iba neobyčajný politik.

Personálna výstavba jeho kandidátky Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti vyvolala nielen mieru pohoršenia, ale aj politologický skepticizmus. Ako môže takýto zlepenec konať jednotne stranícky? Toto riziko si musel uvedomiť aj sám Matovič a tak v spoločenskej nálade protivládnych korupcií prišiel s výborným nápadom.

Kandidátov OKS a KDS vyzval, aby išli na detektor lži a odpovedali na otázku, či niekedy v živote zobrali úplatok. Výsledkom je rozpad kandidátky ešte pred voľbami.

Líder kandidátky Martin Mojžiš, ktorý chcel svojich súputníkov previesť cez rozbúrené voľby do parlamentných lavíc, komentuje udalosť takto:

„Igor sa už dva mesiace takmer panicky bojí možného volebného úspechu kandidátov KDS, OKS a s nimi spriaznených osobností. A všetci vieme, že tento úspech, a s ním poslanecký mandát pre osobnosti naozaj nezávislé od Igora Matoviča, sa javil ako veľmi pravdepodobný.“

Tomuto starozákonnému sebavedomiu musím protirečiť otázkou: prečo potom velikáni z KDS a OKS nešli do volieb bez tých neobyčajne obyčajných prímesí?

Mojžiš vysvetľuje ďalej: „A tak vymyslel plán hodný Mikuláša Dzurindu – postaviť svojich partnerov pred voľbu z dvoch možností, z ktorých každá je ponižujúca a zničujúca. Rozhodol sa poslať ich na detektor lži. Ak sa podvolia, ukážu sa ako opičky váľajúce kotrmelce na povel predsedu. Ak sa nepodvolia, budú vyzerať ako zlodeji a zbabelci.“

Je to veľmi zaujímavý výrok, ktorý si zaslúži pozornosť. Ak aj prijmeme názor, že detektor lži je ponižujúci, zničujúci by bol iba v prípade, že dotyční majú korupčnú minulosť.

Ak by sme akceptovali, že ísť na detektor je ponižujúce, potom z tejto dilemy sa dalo vyjsť iným spôsobom. Ísť na detektor, predložiť výsledok a povedať Matovičovi: Igor, vidíš, sme čistí, ale takéto spôsoby nie sú pre nás prípustné a preto prichádzaš o nás urodzených ľudí – odchádzame z kandidátky.

To by sa samozrejme dalo iba za jediného predpokladu, ktorí ale Martin Mojžiš, Eugen Korda, Ondrej Dostál, Peter Zajac a ďalšie esá hnijúcej politickej scény a tvrdé jadro časopisu .týždeň zrejme nespĺňajú. A tak sa Matovič zbavil prípadnej škodnej, ktorá by mu fušovala do jeho predstáv, spropagoval sa ako nekompromisný a inovatívny politik.

Predstavitelia OKS a KDS sa na čas spláchli z vysokej politiky. Aspoň sa časť z nich môže venovať naplno vykladaniu Tóry vo svojom plátku .týždeň. Budú mať tiež čas na to, aby vynašli vhodný mýtus o tom, prečo Mojžiš nepreviedol svojich ľudí cez rozbúrené voľby v marci 2012 do parlamentných lavíc.

Aby tento článok nevyznel ako jeden z pamfletov Matovičových regionálnych novín, tak na margo jeho nadobudnutého 10 miliónového majetku iba nadhodím slová Jozefa Tisa, ktoré vyslovil pri arizácii: „...to statočnou prácou, čestným spôsobom za jeden život statočným spôsobom sa zarobiť nedá...“ Matovič by preto nemal odpovedať na otázku, či niekedy zobral úplatok, ale či úplatok dával.