„Žijeme ďalej vo svojich deťoch.“
Euripides

Minulotýždňový protest v Bratislave bol oproti predošlým skutočný prepadák. Počet účastníkov prudko klesol, neprišli ani „chuligáni“ a Fedor Gál odmietol vystúpiť s prejavom. Samotní organizátori sa tiež pekne vyfarbili, najmä keď očiernili košický protest a dištancovali sa od jeho organizátora Maroša Ambróza. Na začiatok si ešte raz zhrňme, kto všetko organizoval alebo vystúpil na poslednej akcii v Bratislave.

Ľubica Lehotská – známa veštica a kartárka Somezeda, ktorá dlhé roky propaguje svoje archetypologické schopnosti v rôznych reklamách a inzerátoch, má živnosť a rôzne kurzy zaoberajúce sa napr. aj výkladom tarotových kariet a pod.

Lucia Gallová – v Brne na VŠ nedoštudovala odbor chémia, začala podnikať s kozmetikou, dnes má reklamnú a marketingovú agentúru. Vlani v apríli založila internetovú televíziu, ktorá sa venuje meditácii a spiritualizmu.

Alena Krempaská – činná vo viacerých o. z., aktuálne najmä v protislovenskom o. z. Ľudia proti rasizmu…

Peter Pčolinský – brat Vladimíra, z ktorého urobil Lipšic policajného kapitána z civila hneď po prijatí do štátnej služby, predtým robil poskoka KDH a s policajnou prácou nemal vôbec nič spoločné.

Jozef Žák – sympatizant Fedora Gála a Štefana Hríba

Zuzana Wienk – feministka, pracovala pre Domino Fórum, v súčasnosti pre Alianciu Fair-Play. V roku 2010 ju časopis Plus 7 dní zaradil medzi desať najvplyvnejších žien na Slovensku.

Peter Weisenbacher – spoluzakladateľ Sorošom plateného Dúhového Pride-u a podporovateľ mnohých akcií za „ľudské práva“.

Nikita Slovák – o Slovenoch sa pre SME.SK vyjadril ako o nekultúrnom národe.

Samo Trnka – Sloveni sú podľa neho alkoholici.

Robert Mihály – bojovník proti soche Svätopluka a za legalizáciu marihuany, bojovník proti vlasteneckému zákonu, prepojený na Dostála a OKS. Podľa už zaniknutého Prop.sk ho platil Soroš.

Lucia Piussi – pracuje v kníhkupectve Artfórum, prepojenom na DELET.SK, účinkovala na Pohode a na otázku Hríba, čo jej hovorí pojem slovenský národ odpovedala „vôbec nič“.

Fedor Gál – časopis .týždeň. Nakoniec s prejavom nevystúpil, pretože sa bál prítomnosti extrémistov.

Ako možno vidieť, je to zbierka protislovenskej smotánky, ktorá sa na Slovensku už dlho nezišla v takom hojnom počte, teda ak nerátame zasadnutia NR SR. Oproti týmto ľuďom stáli aktivisti ako Maroš Ambróz alebo Oskar Dobrovodský, ktorých sa tzv. „oficiálni organizátori“ snažili umlčať.

Maroš je dlhoročným národným aktivistom, ktorý má za sebou už niekoľko akcií rôzneho charakteru. Spomenúť možno napríklad „Pochod proti kapitalizmu a globalizácii, za sociálne istoty“ uskutočnený 16. mája 2009 v Košiciach. Túto akciu organizoval, keď o našich vešticiach a baličovi Svätoplukovej sochy nebolo ani chýru, ani slychu. Maroš tu bol pred gorilou a bude aj po nej, keď vášeň davu opäť stíchne. Okrem toho sa Maroš aktívne zapája do ochrany kultúrneho dedičstva, organizuje spomienkové akcie na slovenské osobnosti, ako aj turistické akcie pre mládež. Treba zdôrazniť aj skutočnosť, že Maroš nebojuje iba proti jednému zlu zhora, ale aj tomu zdola.

Podľa niekoľkoročnej analýzy ročné obstarávanie štátu predstavuje približne 3,3 miliardy eur, z toho zhruba 1,3 miliardy je spôsobených nezmyselným navýšením ceny – vládnou korupciou. Naproti tomu prichádza Slovensko vďaka nezamestnanosti Cigánov až o 7 až 11 % z HDP, čiže približne o 10 miliárd eur. A to nerátame prakticky nevyčísliteľné straty z odkázanosti na sociálny systém, zo zvýšenej kriminality, z neatraktívnosti podnikateľského prostredia v dôsledku zvýšenej koncentrácie cigánov ap. Proti tomu nikto z oficiálnych organizátorov, narozdiel od Maroša, nemá výhrady.

Médiá a organizátori bratislavského protestu sa od košického dištancovali alebo ho očiernili, pretože ho mali údajne organizovať neonacisti, čím prispeli k nižšej účasti. V Bratislave odmietli dať slovo aj Oskarovi Dobrovodskému, ktorý má taktiež svoje skúsenosti s rôznymi opicami. Z týchto skutočností vyplýva, čo už bolo naznačené skôr – že si bratislavskí organizátori prisvojili právo usmerňovať nespokojnosť občanov plynúcu s kauzy Gorila, čo v konečnom dôsledku povedie k umlčaniu ľudí.

Prvé náznaky toho možno badať na nižšej účasti ľudí na poslednom proteste, štiepení organizačného tímu, odmietavých postojoch, ba až výsmechu ľudí, ktorí sa na predošlých protestoch zúčastnili, ako aj vystúpení ľudí s divnými požiadavkami, aké mala aj Zuzana Wienk, ktorá vyzvala ľudí v dave, aby zatlieskali osobám ako Hedviga Malinová. Potlesk bol rozpačitý, no Zuzana Wienk bola nakoniec vďačná aj za takýto potlesk, pretože sa obávala, že nebude žiadny.

Výraznú úlohu pri umlčaní protestov určite zohrávajú aj médiá, ktoré tých trošku naštvanejších označujú ako extrémistov, chuligánov alebo neonacistov. Nakoniec aj Fedor Gál odmietol vystúpiť preto, lebo sa bál, že tam bude veľa extrémistov, ktorým ľudia s kóšer pôvodom nie sú po vôli. Strach dostal aj Nicholson, no ten nakoniec prišiel. Aj keď Slovanisti oficiálnu účasť odvolali a dokopy tam bolo päť a pol mladých chalanov poobliekaných v neustále omieľanej značke Thor Steinar (možno je to platená reklama, ktovie), objavili sa v médiách správy, že sa na protestoch objavili extrémisti a chuligáni, samozrejme opití, ktorí páchali pred prezidentským palácom výtržnosti, ako dôkaz použili fotku jedného človeka odetého v maskáčovej bunde.

Na záver treba povedať, že najpokojnejší protest sa nakoniec uskutočnil v Košiciach, pred ktorým všetci varovali.