 Demokracia je systém, kde je vláda v rukách ľudu. Občania volia svojich zástupcov, ktorí potom za nich rozhodujú. Lenže, ak sú všetci títo zástupcovia riadení z jedného centra, nemá potom toto centrum väčšiu moc ako ľud?
U väčšiny bežnej populácie nepožíva väčšiu dôveru ani jeden politik a drvivá väčšina občanov nevolí vôbec, alebo si vyberá menšie zlo.
Takmer úplne u ľudí mizne snaha o sformovanie platformy vyjadrujúcej to, čo si skutočne myslia a ich záujem o verejné veci sa obmedzuje na účasť vo voľbách, prípadne sa úplne stráca.
Bežný volič sa teda rozhoduje medzi stranami, o ktoré sa veľmi nezaujíma a nekladie si otázku, odkiaľ sa vlastne vzali a aké je ich pozadie, ale rozhoduje sa na základe informácií, ktoré o nich získal. V mainstreamovom spravodajstve podlieha veľmi šikovne naplánovanému formovaniu jeho mienky, ktoré funguje nasledovným spôsobom: najčastejšie sa volič rozhoduje podľa svojho sociálneho statusu, má teda tendenciu si vybrať stranu, ktorá má image strany kladúcej dôraz na ekonomické otázky (napríklad „podnikateľská“ SDKÚ-DS alebo „robotnícky“ SMER-SD), pričom sa hlbšie nezamýšľa nad skutočnými dôsledkami svojho rozhodnutia, ale riadi sa podľa podvedomého obrazu, vybudovaného médiami. Teda aj v situácii, kedy pocítil zhoršenie svojich podmienok počas volebného obdobia určitej vládnej koalície, je ochotný podporiť stranu, ktorá sa v danom čase podieľala na vláde, pretože jeho médiami vyformované vnímanie politického spektra hrá väčšiu rolu ako skúsenosť s politikou danej strany.
Ďalej sa voliči rozhodujú podľa etnickej príslušnosti (takisto aj v tomto prípade za nich rozhodujú médiá – teda bežný príslušník maďarskej národnosti rieši dilemu medzi Mostom a SMK, nanájvyš uvažuje ešte o SDKÚ-DS alebo KDH, pretože sa riadi mediálnym obrazom týchto strán, vykreslených ako jediné alternatívy pre slovenského Maďara) alebo iných kritérií (napr. mediálny apel feminizmus žien a rozhodnutie sa v prospech Ivety Radičovej), pričom vždy len vyberá toho kandidáta, ktorý má najviac ním preferovaných vlastností. Teda nikdy nedostane to, čo skutočne chce, ale len malú časť (napríklad národne orientovaný volič voľbou SNS získa jeden pamätník národnému dejateľovi, ale nezíska už nezávislosť Slovenska od EÚ a NATO, vlastnú menu či riešenie cigánskej otázky).
Aj v situácii, ak kroky, uskutočnené stranami v skutočnosti nepodporujú záujmy segmentu, ktorý ich volil (napríklad likvidácia domácich podnikateľov zahraničnou konkurenciou počas vlády SDKÚ, či podmienky znemožňujúce existenciu mladých slovenských rodín v „sociálnom štáte“), majú zabezpečenú voličskú podporu strany vyhovujúce istým záujmovým skupinám prostredníctvom priestoru v médiách a vybudovaným imidžom obhajcu nejakých záujmov (napríklad podpora KDH pre liberálku Ivetu Radičovú nie je voličmi oplatená v podobe straty podpory, pretože pre voliča je presvedčivejší obraz KDH ako strany vhodnej pre kresťana, prezentovaný televíziou či farárom).
Voliči sú teda obmedzení na možnosť voľby z niekoľkých strán, ponuku strán si už však vyberať nemôžu. Samozrejme, že časť viny si nesú sami z dôvodu vlastnej pohodlnosti, neochoty získavať informácie či strachu o prepadnutie svojho hlasu. Avšak situáciu spôsobili architekti úpadku podporovaním svojich kandidátov financiami na volebnú kampaň, poskytnutím priestoru v médiách a znemožnením fungovania ich oponentov a dostaním najúspešnejších nimi nekontrolovaných politikov pod svoj vplyv, čím skupinu im poslušných politikov povýšili na politické spektrum, v ktorého rukách je riadenie krajiny. Občan si môže akurát vybrať, ktoré krídlo tohto spektra mu je sympatickejšie, ale nemá možnosť voliť strany mimo neho – formálne síce áno, ale v dôsledku vyššie uvedených spôsobov majú strany nefavorizované finančnými a lobbystickými skupinami len marginálnu podporu, teda sa dá povedať, že občan má právo si vybrať zo strán, ale strany mu vyberie niekto iný.
Stojí teda na zamyslenie, ako ľuďom, ovplyvneným dlhodobou mediálnou kampaňou ukázať neefektívnosť a škodlivosť vykreovaného spektra strán a odradenie od rozhodovania sa medzi jednotlivými časťami jeho spektra. |
