„Svornosťou malé veci rastú,
nesvornosť zaviní rozpad i tých najväčších.“
Sallustius

Proizraelský a prožidovský časopis .týždeň uverejnil v čísle 14/2008 článok Andreja Bána Neonazi.sk. V ňom bola spomenutá aj stránka Beo.sk, a to vo veľmi zavádzajúcich súvislostiach. Najviac ma zaujala táto veta: „Na tej istej stránke [Beo.sk] Jozef Jurík rozoberá nacistickú pavedu eugeniku ako ‚typológiu ľudí v medzirasových vzťahoch...‘“ Skutočne zaujímavé slovné spojenie. Andrej Bán sa evidentne buď snaží za každú cenu Beo.sk nezmyselne očierniť, alebo vôbec nevie, o čom hovorí. Tak poďme pekne poporiadku.

Čo je to eugenika?

Eugenika je filozofia, učenie alebo veda, ktoré sa zaoberá možnosťami skvalitňovania ľudského genofondu. Logicky, toto spoločnosti len prospieva. Eugenici pritom netvrdia, že treba niekoho zabíjať alebo že prostredie nemá žiadny vplyv. Avšak, okrem toho, že budeme pre ľudí vytvárať vhodné prostredie na rozvoj ich schopností, je pozitívne aj zlepšovať ich genetický potenciál.

Boj proti fajčeniu a alkoholu = tiež „nacistická paveda“?

Keď už vieme, čo to eugenika je, vyjasnime si vzťah nacizmu a eugeniky. Čo majú vlastne spoločné? Národný socializmus skutočne využíval eugenické metódy (rovnako ako asi 30 ďalších štátov v tom čase). Možno však preto povedať, že každá eugenika je „nacistická“? Nacistický režim taktiež chránil zdravie svojich občanov. Napríklad sa viedli kampane, ktoré odrádzali ľudí od fajčenia a nadmernej konzumácie alkoholu, prijímala sa legislatíva s cieľom obmedziť tieto neresti. Sám Hitler ako prvý prišiel s návrhom, aby boli balíčky cigariet označené varovaním, že fajčenie spôsobuje zdravotné ťažkosti (dnešná agenda štátov Európskej únie). Nemecko bolo svojho času jedinou krajinou s legislatívou proti fajčeniu. Vyplýva z toho, že aktivizmus proti fajčeniu je „nacistický“?

Je to práve vojnová a povojnová propaganda, ktorá, okrem iných nezmyslov, nerozlučne spojila eugeniku s nacizmom a genocídou. Určite všetci uznáme, že po vyše 60 rokov od vojny je rozhodne načase zbaviť sa týchto bludov.

Počiatky eugeniky: staroveké Grécko a Rím

Už odjakživa si ľudia uvedomovali, že deti sú podobné svojim rodičom. Preto považovali za dôležité a pre spoločnosť prospešné, aby ľudia s pozitívnymi vlastnosťami mali viac detí ako tí menej schopní. Už zvyky niektorých kmeňov lovcov a zberačov vyháňať spomedzi seba slabších jedincov, aby sa zaistilo prežitie celej skupiny, možno považovať za akúsi prehistorickú eugeniku. Tak velila krutá realita tých dní. U niektorých primitívnych národov sa takéto zvyky dodnes zachovali: napr. u Eskimákov starí jedinci sami odchádzajú zomrieť do snehovej búrky. Spoločnosť má takto viac voľných prostriedkov, ktoré môže investovať do kvalitnejšej výchovy budúcich generácií. I keď takéto opatrenia nie sú priamo eugenické, majú podobný efekt.

Známe sú prípady primitívnej eugeniky v Sparte: novonarodené deti boli skúmané radou starších a akokoľvek zjavne ťažko mentálne alebo telesne postihnutí jedinci boli nechaní zomrieť. Spolu so skvelým výcvikom, organizáciou a disciplínou sa Sparte podarilo vytvoriť najobávanejšiu vrstvu bojovníkov v celom Grécku. Aj slávny filozof Platón písal vo svojich dielach o tom, že treba podporiť rozmnožovanie tých najlepších. Taktiež v Ríme na prelome tisícročí sa cisári snažili zastaviť demografický rozpad štátu. Podporovali pôvodných Rimanov v snahe dosiahnuť, aby sa zvýšila ich pôrodnosť. Takéto opatrenia zaviedol napríklad cisár Augustus. Tieto pokusy však neboli úspešné, a tak nakoniec Rím padol, zaplavený rôznymi neeurópskymi rasami.

V stredoveku otázky eugeniky neboli až také aktuálne, aj keď sa ich dotkol napríklad taliansky filozof Tommaso Campanella vo svojom diele Slnečný štát. V tomto diele, ktoré sa zaraďuje medzi utopické, rozoberá spoločnosť, ktorej členovia sa reprodukujú s primárnym prihliadnutím na ich mravné a telesné kvality. Eugenika sa však dostala do najširšej pozornosti až v druhej polovici 19. storočia.

Tesla, Bell či Churchill: podľa Bána zástancovia „nacistickej pavedy“

V 19. storočí nastal v európskych štátoch veľký technologický boom. Zrod sociálneho štátu zároveň znamenal podporu tých skupín obyvateľstva s nižšími genetickými kvalitami na úkor lepších. Rozvoj medicíny zase umožnil prežiť a reprodukovať sa aj tým jedincom, ktorí trpeli vážnymi postihnutiami a ochoreniami a takéto utrpenie prenášať na svojich potomkov. Ľudia si stále uvedomovali veľký vplyv dedičnosti a nové zistenia vo vede umožnili tieto javy skúmať omnoho bližšie a presnejšie. Zároveň bolo možné nájsť exaktnejšie a miernejšie metódy aplikácie eugenických princípov.

Geniálny britský matematik, antropológ, geograf, vynálezca, prieskumník a prírodovedec Francis Galton v roku 1883 zaviedol pojem eugenika ako označenie vedy, ktorej cieľom je pomocou genetiky zlepšiť kvalitu rasy. Galton zdôrazňoval humanitárny aspekt eugeniky: snahu nahradiť prirodzený výber „inými procesmi, ktoré sú miernejšie a nie menej efektívne“. Charles Darwin, jeho polovičný bratranec mu po prečítaní jeho diela napísal, že úplne podporuje jeho názory.

Veľká časť vtedajších špičkových vedcov a intelektuálov sa stotožnila s myšlienkami eugeniky. Zoznam osobností, ktoré sa postavili za eugenické idey je veľmi dlhý, preto uvediem len niektorých: spisovateľ Charles Dickens, americkí prezidenti Theodore Roosevelt a Warren H. Garding, minister zahraničných vecí Británie lord Arthur Balfour, popredný ekonóm John Maynard Keynes, britský premiér Winston Churchill (jeden z oficiálnych sponzorov prvého eugenického kongresu), spisovateľ Emile Zola, geniálni vynálezcovia Alexander Bell a Nikola Tesla či Julian Huxley (prvý riaditeľ UNESCO).

Ako možno jasne vidieť, eugenika bola prítomná v rôznych podobách od staroveku až do polovice dvadsiateho storočia. Andrej Bán teda označil našich predkov a tvorcov európskej civilizácie za nacistov a extrémistov. Týmto tvrdením zároveň jasne odhalil, čo znamená „boj proti neonacizmu“ v podaní .týždňa.

Pozitívna eugenika: neobmedzuje nikoho

Eugeniku, podobne ako napríklad súdnictvo, možno realizovať mnohými spôsobmi. Niektoré z nich sú dobré, niektoré zlé. Stredoveké súdnictvo napríklad používalo ako metódu výsluchu mučenie a čarodejnice a kacíri boli upaľovaní v súlade s právom. Nikto však z týchto dôvodov neodsudzuje systém právneho poriadku ako taký. Preto tvrdenie, že „eugenika vedie ku koncentračným táborom a genocíde“, je rovnako nezmyselné ako tvrdenie, že „právo vedie k mučeniu“.

Ak sa v mene eugeniky v minulosti páchali zločiny, je táto skutočnosť odsúdeniahodná. Ale omnoho viac ľudí bolo zabitých v mene rovnosti. Napríklad komunisti vyvraždili desiatky miliónov ľudí, pričom zastávali krajne environmentalistické, teda protieugenické stanovisko.

Takže správnym prístupom je nie a priori dogmaticky odmietať ciele eugeniky, ktoré sú určite šľachetné, no hľadať tie správne postupy, ktoré napomôžu eugenickým cieľom. Existuje mnoho eugenických postupov, ktoré v ničom nenarúšajú princípy demokracie a ani neberú nikomu jeho slobodnú voľbu. Také zahŕňa najmä tzv. pozitívna eugenika: podpora ľudí so žiaducimi vlastnosťami, aby mali viac detí (osveta, kurzy eugeniky na vysokých školách); odpúšťanie častí štátnych pôžičiek na bývanie podmienené rodením detí pre strednú vrstvu; mravný apel na schopných a inteligentných ľudí, aby mali viac detí (ináč by ich postihla sociálna stigmatizácia); povolenie možnosti embryonálnej selekcie; podmienenie poberania sociálnej podpory používaním antikoncepcie/sterilizáciou; a ďalšie podobné metódy.

Eugenika: rozumná voľba pre zdravú spoločnosť!

Je zrejmé, že eugenika nie je mierená proti konkrétnym ľuďom, ale proti génom, ktoré spôsobujú nižšiu kvalitu ich života a utrpenie. S pomocou našich súčasných znalostí je možné ich prakticky úplne vymietiť z genofondu, čo je v prospech celého ľudstva. Táto téma môže byť pre mnohých citlivá, ale to nie je dôvod, prečo o nej nehovoriť a predpojate ju odmietať. Neexistuje žiadny rozumný dôvod neprebrať etické a humánne princípy eugeniky.

Ako uvádza český sociológ Petr Bakalář, ak sa neuplatnia princípy pozitívnej eugeniky, „bude to ojedinelý prípad situácie, kedy ľudstvo malo možnosť vylepšiť svoj údel, no dobrovoľne sa jej vzdalo.“

Externý odkaz

• Eugenika na Metapédii