Sloveni a Maďari, pripravte sa na ‚Nový a veľký maďarský Izrael‘ podľa Jüdisches Lexikonu!

Nový a veľký maďarský Izrael podľa Judisches LexikonuKomárno a Košice sa stali novými miestami činu: na tvári týchto miest došlo podľa všetkého k cieleným útokom na slovenské národné artefakty. Útok v Komárne sa od útoku v Košiciach líšil v prevedení: zatiaľ čo v Komárne šlo o vandalizmus, v Košiciach šlo o odcudzenie pamätnej tabule. Oba skutky však spája geopolitické pozadie miesta činu: v oboch prípadoch totiž ide o národnostne zmiešané územia južného Slovenska a o symbolické útoky na významné udalosti či osobnosti slovenského národa.

Páchateľ z radov ideológov maďarizácie 21. storočia?

Napriek tomu, že maďarskí šovinisti nás už v minulosti presvedčili o svojej krutosti a nekultúrnosti v hromadných jatkách v Černovej pri vysviacke kostola (z 27. 10. 1907) či v Šuranoch vraždou mladej Kokošovej počas vianočných sviatkov (25. 12. 1938), nemožno z ohavných atentátov na kultúru v súčasnosti upodozrievať výlučne iba tieto kruhy – i keď je to lákavé i v súvislosti so zákonom o dvojakom občianstve, ktorým maďarskí šovinistickí ideológovia rozbiehajú v Karpatskej kotline nový projekt maďarizácie 21. storočia, kedy, zdá sa, k pomaďarčeniu motivujú obyvateľov okolitých slovanských štátov stojacich mimo Európsku úniu získaním voľného pohybu v Schengenskom priestore. Bieli Maďari totiž geometrickým radom vymierajú. Alebo má ísť o projekt spriechodnenia imigrácie iného druhu? – tejto otázke sa budeme venovať na ďalších miestach článku.

Možný páchateľ i z radov domácich?

Ak chceme o možnom páchateľovi z Košíc viesť rozpravu, musíme si zrekapitulovať okolnosti, za akých k činu došlo: krádež prebehla temer symbolicky presne mesiac pred termínom konania sa pravidelnej spomienky na Emanuela Teodora Böhma, na ktorej participuje aj ostrakizované pronárodné združenie Nové slobodné Slovensko. Pritom nie je žiadnym tajomstvom, že o. z. NSS je monitorované domácou (ani náhodou nie však proslovenskou) kontrarozviedkou, ktorá má najlepší prehľad o termínoch pamätných stretnutí tohto združenia.

Zároveň je potrebné vziať pri hodnotení vzniknutej situácie na vedomie i skutočnosť, že Slotova Slovenská národná strana (Slotova SNS) stratila v posledných parlamentných voľbách množstvo hlasov národniarov, ktorým väčšinou osud pamätných tabúľ hrdinom slovenského národa, akým bol aj Böhm, leží na srdci...

Jedno je však isté: Nakoľko bola tabuľa umiestnená vysoko nad úrovňou ulice (viac ako 2,5 metra) a vážila nejaké to kilo, lúpežník musel pri krádeži vyvinúť veľké technické aj fyzické úsilie, čo vylučuje negramotných zberateľov hodnotných materiálov, a naopak, predpokladá sofistikovanú prípravu zahŕňajúcu motorizovaný odvoz.

Otázky bez odpovedí?

Provokujú slovenský národ maďarskí či slovenskí provokatéri? Alebo ide o provokáciu z iných medzinárodných miest? A čo je účelom provokácie? – stupňovať etnický rozpor medzi Slovenmi a Maďarmi s cieľom navodiť v srdci Európy chaos, pri ktorom by došlo k tichému znovuzískaniu niekdajších pozícii exponovane diasporického, tretieho, nemaďarského a neslovenského etnika v našich zemepisných šírkach, potom ako nezávislosť Palestíny začína uznávať stále viac latinskoamerických štátov a objavujú sa i tlaky vnútri Európskej únie?

Kde sa dvaja bijú, tretí víťazí: alebo znovuzískanie niekdajších pozícií a postavenia?

„Horné Uhorsko“ sa v 17. i v 18. storočí v ľudovej reči označovalo ako „Maďarský Izrael“. (Jüdisches Lexikon. Frankfurt am Main, 1987, zv. IV/2, s. 1301). Táto sústredenosť chazarských kupcov na Slovensku viedla k tomu, že:

„V priemyselných odvetviach bolo k 14. 3. 1939 v židovských rukách 21% živnostenských koncesií, takmer 50% družstevných a 100% priemyselných liehovarov, 38% píl; obchod s drevom bol na 76% a vývoz dreva na 80% v židovských rukách.“

(Letz, R. : Pomoc prenasledovaným Židom na Slovensku v rokoch 1939-1945. In: Viera a život, IX., č. 3, 1999, s. 181).

O výhodných postaveniach exponovane diasporického etnika v spoločnosti bývalého Veľkého Uhorska sa zmieňuje aj Encyklopédia Slovenska vychádzavšia v období reálneho socializmu (1972-1978):

„Od konca 18. stor. počet Židov v Uhorsku prudko rástol v dôsledku ich masovej imigrácie z okolitých krajín. R. 1700 tu žilo len 12 tis., 1805 – 127 tis., 1890 – 707 tis. a 1914 už 911 tis. Židov, ktorí získavali stále dôležitejšie pozície v hospodárskom živote. Rozvoj kapitalizmu v Uhorsku v 2. pol. 19. stor. otvoril emancipovanému žid. obyvateľstvu cestu k uplatneniu sa v priemysle, finančníctve, poľnohospodárstve (ako majitelia, ale najmä árendátori), v obchode i remeslách. Židia dosiahli často dominantné pozície, preukázali schopnosť budovať moderný hosp. život a uhorskej ekonomike pomohli zapojiť sa do medzinárodnej kapitalistickej siete. Vo veľkom počte prenikli aj do slobodných povolaní – ako advokáti, žurnalisti, lekári, lekárnici a umelci. Sociálna skladba židovského obyvateľstva bola atypická. R. 1910 57% Židov patrilo do kategórie vlastníkov, 18% k inteligencii a úradníctvu a 25% k námedzne pracujúcim. V súvislosti s programovou asimiláciou s maď. národom (v roku 1910 sa k nemu hlásilo až 75% žid. obyv. Uhorska) prenikli Židia aj do verejného, spoločenského a politického života, napr. do r. 1918 získalo 346 žid. rodín šľachtický titul.“

Príprava na ‚Nový a veľký maďarský Izrael‘ podľa Jüdisches Lexikonu?

Rakúsky denník Der Standard a internetový spravodaj 20 Minuten online priniesli nedávno správu o liste 26-tich bývalých vedúcich politikov Európy adresovanom všetkým súčasným predsedom vlád štátov Európskej únie, v ktorom požadujú ostré opatrenia proti Izraelu, vrátane ekonomického a hospodárskeho embarga pre jeho sústavné porušovanie rezolúcií OSN o protizákonnom osídľovaní palestínskej nezávislej oblasti na západnom brehu rieky Jordán [čítaj tiež 26 bývalých vedoucích evropských politiků apeluje, aby Evropa radikálně změnila svou politiku vůči Izraeli].

O prípravách zahraničného výboru politbyra Európskej únie na uznanie nezávislosti Palestíny informovali začiatkom decembra roku 2010 aj najväčšie európske informačné agentúry. Medzitým čoraz viac štátov sveta uznáva nezávislosť Palestíny, k Brazílii sa začiatkom decembra minulého roku pridala aj Argentína.

Vo svetle týchto udalostí, kedy sa posilňuje mocenská pozícia Číny a Ruska vo svete na úkor SŠA sa zároveň zužuje aj manévrovací priestor americko-židovskej hospodárskej, politickej a zbraňovej loby, len vďaka ktorej dodnes jestvuje v srdci arabského sveta židovský Izrael. Zároveň, posledný veľký izraelský tichý spojenec – Európska únia – sa zrejme v dohľadom čase otočí sionistickej okupačnej mocnosti v Palestíne chrbtom.

Spýtajme sa teraz tak trochu sarkasticky: kam sa podejú v Izraeli toľkými rokmi naakumulovaní a vyfabrikovaní ž/Židia, keď štát Izrael stratí spolu so svojím spojencom, SŠA, rozhodujúci vplyv vo svete, ktorým si sionisti až doteraz dokázali udržiavať moslimských militantov v bezpečnej vzdialenosti od tela?

Nie je viac než pravdepodobné, že sa izraelskí ž/Židia hneď potom, ako sa prestanú v Izraeli cítiť bezpečne, začnú nielen so svojím kapitálom, ale i fyzicky presúvať na miesta, z ktorých pochádzali ich chazarskí predkovia, Česko a Veľké Uhorsko so Slovenskom ako „Maďarským Izraelom“ nevynímajúc?

Historické štatistiky poukazujúce na okupáciu vedúcich hospodárskych a spoločenských pozícií na Slovensku v rámci Uhorska ž/Židmi sú varovným prstom vztýčeným nad krehkosťou slovensko-maďarských vzťahov. Pretože jediný, kto môže zo zhoršenia vzájomných slovensko-maďarských vzťahov ťažiť v súčasnom svete, nie sú ani Maďari, ani Sloveni, ale ž/Židia zo svetového sionistického hnutia.

Slovenskí a maďarskí „národní radikáli“ predĺženou rukou sionistov ustupujúcich z Palestíny?

Internetový informačný portál maďarského konzervatívneho hnutia Jövőnk v článku Krátkozraký radikalizmus – zhodnotenie situácie národnej strany je úbohé kritizuje maďarské radikálne hnutie Jobbik za to, že sa nechalo zahltiť riešením čiastkových problémov maďarského národa, miesto, aby sa zaoberalo jaderným problémom, ktorý je ten istý aj pre slovenský národ – a je ním naša existencia v Európskej únie a v NATO.

„Otázka je, že čo my robíme v tomto slobodomurárskom chlieve? Mali by sme protestovať proti nášmu vlastnému členstvu a nie o tom sa hádať, kto sa na nej ešte zúčastňuje! Národná strana a národný tábor prežúvajúci gumenú kosť (tj. míňa svoje sily na rozpitvávanie umelo vykonštruovaného, vážne vyzerajúceho ale v podstate zbytočného problému – ako pes s gumenou kosťou ktorý si ani nevšimne, že kosť nie je ozajstná – prekl.) prakticky uznal za legitímny systém Európskej únie – už po tretí krát!“ uvádza na svojich stránkach Jövőnk.

Akoby ktosi podhadzovaním takýchto gumených kostí determinoval správanie sa tohto radikálneho hnutia a zvonku usmerňoval jeho ďalšie kroky či mu vsugeroval politické témy, ktorými sa má zapodievať.

Problematike determinácie správania zmenou či správnou simuláciou subjektu vonkajšími podnetmi premietnutej na slovenské pomery som sa už venoval v analýze Kotlebizmus zabijakom prvej ponovembrovej generácie?, v ktorej som si položil nasledovné otázky:

  1. Kto sú a odkiaľ prišli „kotlebovci“?
  2. Kam smeruje kotlebizmus?
  3. Stali sme sa v prípade Kotlebu svedkami Pavlovovho reflexu, kedy správna stimulácia prvej signálnej psačej sústavy vyvolá slintanie pre poznanú chuť?
  4. Robia médiá Kotlebovi medvediu službu? Alebo robí Kotleba medvediu službu masovým médiám a ich chlebodarcom?
  5. Kotlebov zápal priamoúmerným záujmu mediálnych štváčov?
  6. Vyhlásil vojnu Cigánom Marián Kotleba, alebo sionistický establišment pravicových židov na Slovensku aj prostredníctvom Mariána Kotlebu?
  7. Bude vôbec niekedy kotlebizmus pod patronátom médií schopný uplatniť ius resistendi, právo na odpor?

Zdá sa, že moje obavy, ktoré predmetní dotyční zmietli zo stola ako irelevantné, sa potvrdzujú praxou maďarského zahraničia a hromadiacimi sa útokmi na slovenské národné artefakty, ktoré majú podnietiť rast vášní medzi Slovenmi a Maďarmi, zatiaľ čo mediálni štváči kŕmia kotlebovcov iba „cigánskou otázkou“, ktorej vyriešenie je evidentne v primárnom záujme sionistov ustupujúcich z Palestíny – fyzické vkliesnenie tretieho exponovane diasporického etnika medzi dve súčasné, slovenské a maďarské, je beztak problematické, i keby nejestvovala otázka okolo etnika štvrtého indického, na ktoré by bol býval musel doplácať aj židovskí kapitalista (respektíve ekonomický establišment pravicových židov), keby sa znovuusadil fyzicky v Karpatskej kotline...

Jövőnk dokonca vo svojich reflexiách upozorňuje, že maďarský zákon o dvojitom občianstve má otvoriť hranice prednostne ž/Židom (rozumej chazarským konvertitom) z okolitých krajín a sústrediť ich v Karpatskej kotline, zatiaľ čo slovenská národná scéna pracuje iba s variantom maďarského šovinizmu a uniká jej podstata v širších, medzinárodných a nadnárodných súvislostiach...

Závery z novej perspektívy

Globalizácia priviedla svetovú obec pred okamih nového mocenského (pre-)rozdelenie sfér vplyvu medzi bielymi kapitalistami a židovskými sionistami. Pre bielych sebeckých kapitalistov je priestor Karpatskej kotliny nezaujímavý, zatiaľ čo pre židovských sionistov bytostne dôležitý ako posledná bašta ž/Židov utekajúcich z potápajúceho sa Izraela, ktorý v dohľadnej dobe nedokážu SŠA ochrániť pred moslimskými militantmi.

Ustupujúce exponovane diasporické tretie etnikum sa tak vezie na vlne antiislamizmu v Európe a vhodne ju stimuluje vo svoj prospech, aby si zabezpečilo svoj kritický lebensraum v samom srdci Európy. Zároveň sa toto exponovane diasporické tretie etnikum potrebuje vysporiadať so štvrtým etnikom indickým, pre ktoré už nebude po ukončení ich manévru ústupu v našich krajoch slovenských, českých a maďarských už viac miesta, a preto sa avantgarda tohto hnutia vezie i na náladách proticigánskych, ktoré rovnako vhodne stimuluje (priamo či nepriamo?) cez radikálne národné hnutia v našich krajinách (– kotlebovcov? Jobbik? Dělnickú stranu?).

Slovensko-maďarské vzťahy sú tak kľúčové v procese nového globálneho (pre-)rozdeľovania sfér vplyvu medzi bielymi kapitalistami a židovskými sionistami práve z pohľadu židovských sionistov. A samozrejme z pohľadu Slovenov a Maďarov. Keď však k tomuto novému prerozdeleniu sfér vplyvu v Karpatskej kotline v rámci Nového svetového poriadku dôjde, dôsledky nezasiahnu iba Slovenov a Maďarov, ale najskôr všetky bývalé krajiny Veľkého Uhorska. A ideologicko-hospodársky útvar rozmerov bývalého (a obnoveného) Veľkého Uhorska nebude nemôcť mať vplyv na všetky susediace štáty.

Z tohto dôvodu by sa eminentným záujmom každého slovenského, českého, poľského, maďarského, rumunského a srbského nacionalistu malo stať utužovanie vzájomných vzťahov v rámci akejsi rozšírenej (zatiaľ aspoň ideologicky jednotnej) Podunajskej únie, ktorá jediná môže byť schopná sa vzoprieť voči hadovi rodiacemu sa v našom samom vnútri...

Nedávne útoky na slovenské národné artefakty z Komárna a Košíc majú byť najskôr potravou pre tohto vzmáhajúceho sa hada. Ako inak by sme si totiž mohli vysvetliť útoky na vierozvestcov kresťanstva, spolupatrónov Európy, sv. Cyrila a Metoda, z dielne konzervatívnych, maďarských kresťanských kruhov? Nešli by tým sami proti sebe? A naopak, neboli by takéto útoky na ikony kresťanstva a patrónov Európy príznačnejšie pre neeurópske a nekresťanské kruhy či etniká?

Zdieľať

Súvisiace články

Hnaný Joomlou! |
© Beo.sk | Píšeme pre vás od roku 2004.