„Moc, ktorá sa dáva neovládanému davu, nepriniesla nikdy nič dobrého; ľahko je ľudí poštvať, ťažko je ich umierniť.“
Nicolo Machiavelli

V máji roku 2012 „oslávime“ (skôr oplačeme) 8. výročie (skôr výsmutie) vstupu Slovenska do „Európskej múmie“. V skratke sa teda pozrime na to, čo nám priniesol prvý mesiac roku, v ktorom toto strašné výročie zažijeme.

Potom, čo modrý Brusel pod hrozbou sankcie zrušil domáce zabíjačky, chystá sa zakázať i domáce pestovanie ovocia a zeleniny. V oboch prípadoch nás chcú euroúradníci chrániť. Pred mäsom, proteínami, pred ovocím, pred vitamínami...

Zatiaľ český socialista, Libor Roučka z ČSSD, pretlačil ako podpredseda europarlamentu meno „kresťanského„ „konzervatívca“ Václava Havla za novú značku budovy Bé Európskeho parlamentu...

„Václav Havel predstavuje pre Európanov symbol boja za ľudské a občianske práva, slobodu, demokraciu a európsku jednotu. Tieto priority a ideály tvoria základné hodnoty činnosti Európskeho parlamentu. O naplňovanie týchto hodnôt na európskom kontinente sa však usiluje aj Rada Európy, ktorej pôsobenie Václav Havel tiež mnohokrát ocenil,“ uviedol vo vyhlásení Rouček. Celý čas tým myslel otca humanitárneho bombardovania, pražského centralistu svojho typu – havloidného intelektuála, „nesvätého Václava Českého“.

Vzhľadom na uvedené absurdity nového roka sa zdá, že pre „Európsku múmiu“ niet lepšieho označenia než „nebotyčný Babylon nerozumu“. Nezostáva nám iné, než sa modlitbou a skutkom pričiniť o jeho biblické zrútenie a o opätovné zmätenie jazykov, kedy miesto angličtiny začneme zas v práci a na úradoch rozprávať po slovensky.