Európska únia vs. Európania – jedno musí padnúť

Európska únia mi pripadá stále viac a viac ako nástroj na likvidáciu európskych národov. Nielenže pretláča nadpráva homosexuálov do svojich členských štátov (homosexuáli nie sú schopní rozmnožovať sa), financie prerozdeľované od daňových poplatníkov členských štátov putujú a často dosť nezmyselne na neeurópske živly.

Spolufinancovanie kampane, ktorá sa skrýva za snahu zmierniť biedu tretieho sveta, je nielen šliapnutím vedľa (mám na mysli propagáciu Fair Trade), ale navyše nijako s príslušníkmi európskych národov nesúvisí.

Ďalší čerstvejší príklad možno spomenúť „riešenie“ cigánskeho problému v Taliansku. Ako vieme, talianske úrady sa k cigánskemu vyčíňaniu postavili vcelku rázne. Následne poslanci Európskeho parlamentu schválili uznesenie „v ktorom naliehavo žiadajú talianske úrady, aby upustili od odoberania a nepoužívali údaje z už vykonaných odtlačkov prstov Rómov a ich detí“.

Podľa poslancov EP takéto kroky predstavujú jasný prejav diskriminácie na základe rasy a etnického pôvodu, ktorá je v EÚ výslovne zakázaná. Poslanci EP dosť vzdialení od problému na to, aby mohli presadzovať takéto kontraproduktívne nezmysly. Ibaže by pre európske národy chystali krátku budúcnosť.

Takisto nedávno prebehlo médiami, že Európska únia daruje v rámci „medzinárodnej pomoci“ „štátu“ Kosovo vyše pol miliardy eur. (Ďalších 250 miliónov prisľúbili Spojené štáty americké.) Oblasť Kosovo nie je ani súčasťou únie a prevažne moslimské obyvateľstvo už vonkoncom ani nemožno považovať za európske.

To sú, prosím pekne, príklady z niekoľkých týždňov pôsobenia poslancov EP: prerozdeľovanie daní európskych ľudí proti ich vlastným záujmom a životom.

Aby toho ochranného štítu pre neeurópske živly nebolo dosť, presuňme sa na Slovensko. Slovensko sa už tiež považuje za krajinu s populačnou krízou. Jeden z hlavných faktorov vplývajúcich na tento trend je nedostatočná motivácia zo strany štátu pre zakladanie rodín a prinášanie slovenského potomstva. Najväčší problém, ktorý trápi mladých ľudí a odrádza ich od plodenia detí, je problém s bývaním. Mladí majú možnosť prísť k bývaniu iba tak, že si vezmú hypotéku a tú splácajú väčšinu produktívneho života. Finančne ich to žmýka tak, že na dieťa (nehovoriac o minimálne 3 deťoch zabezpečujúcich spoločenskú reprodukciu) spravidla už nie sú financie a ani sociálna istota.

Nastavenie sociálneho systému, ktoré pôsobí pre Európana demotivujúco, naopak motivuje neeurópske mentality k plodeniu detí. Do toho sa mieša ešte aj bytová politika, ktorá volá jej koordinátorov priamo až k šibenici. Znovu sa dostávame k legislatívnym a exekutívnym pracovníkom, ale tentoraz nielen k bruselským, ale aj k tým na Slovensku.

Ministerstvo výstavby poskytlo v roku 2005 dotáciu zhruba 217 miliónov korún na stavbu „bytov pre Rómov“. Samozrejme, nasťahovali sa tam cigáni, ktorí ani sami seba „Rómami“ nenazývajú, a slovenské obyvateľstvo ostalo pobúrené okrem iného aj tým, že neraz tieto nové domy – dary európskych daňových poplatníkov – devastovali.

Znovu sa ale presuňme k bruselským poslancom. Z fondov Európskej únie môže do roku 2013 získať Slovensko na projekty pre „rómsku menšinu“ okolo 6,5 miliardy korún (v tom čase to budú už eurá). Aký podiel bude využiteľný na stavbu bytov či domov, Dušan Čaplovič (spolu s Monikou Beňovou veľkí patróni homosexuálov) nespresnil.

Ak zoberieme do úvahy, že cigánov na Slovensku je 400 000, potom 6,5 mld. korún je 16 250 na jedného. Keďže sa nevolám Viliam Brzozavřetý, nebudem sa zaoberať úvahami, aký výlet a kam sa dá za 16 250 Sk zabezpečiť.

V spoločnosti je vypustený asi nejaký záhadný plyn, ktorý bráni ľuďom položiť si otázky: a čo dostane slovenský národ? Kto postaví slovenským rodinám dom či byt?

Kam smeruje slovenský národ, keď sa len prizerá ako sa ho prounionostickí potkani chystajú zničiť prečíslením neeurópskou krvou?

Prečo nad každou myšlienkou sebazáchovy európskych národov títo potkani ohŕňajú nos a označujú ju za rasistickú? Ak prežiť znamená rasizmus, prečo antirasizmus neznamená umrieť?

Koncepcie Európskej únie sú teda nezlúčiteľné s budúcnosťou európskych národov, vrátane nášho slovenského. Jedno musí padnúť. Zúfalo si len kladiem otázku: prečo spoločnosť vedená k záhube naďalej nepovažuje za svoju svätú povinnosť povstať?

Zdroje: ČTK, EP, TA3

Diskusia k článku

Zdieľať

Súvisiace články

Hnaný Joomlou! |
© Beo.sk | Píšeme pre vás od roku 2004.