|
"Kresťanstvo z pádom Ríma nemá nič spoločné!"
Ale ma, Kovlad, ma. Precitajte si co urobilo krestanstvo s Rimom, A nie len s Rimom. Malo to dalekosiahle nasledky.
V roku 135 AD, Hadrian vybudoval znovu Jeruzalem, ktory nazval Aelia Capitolina, a premenoval proviciu na Syria-Palestina. Pre istotu, aby bolo zamedzene narodnemu nadseniu zidov, zakazal im vstupit do ich ‘svateho mesta’ a tak po pade Jeruzalema nebola v Jeruzaleme po dobu pät storoci ziadna zidovska komunita. (M. Friedman: “City of the Great King”).
V Rime, krestania vmiesali myty svojich starych bohov do kultu sformovaneho Pavlom (povodne meno Saul) vytvoriac zvrhle nabozenstvo, ktore malo velky ohlas na vacsinu populacie. 20-ho maja
roku 325 AD., panovnik Konstantin, ktory nebol krestan svolal Council of Nicaea (Nicejsky koncil), kde sa volilo, ci Jezis je alebo nie je ‘bozstvo’. Debata bola prudka, ale koncom dna bolo rozhodnute, ze zidovsky “leader” z prveho storocia je v skutocnosti boh!
Zalozenie rimskej krestanskej éry znamenalo zaciatok Veku Temna: udobie zapadnej historie, ked zhasli svetla na cele ucenie a vedomosti boli nahradene poverami. Trvalo to az do doby, ked moc Rimskej cirkvi bola podkopana Reformaciou. Stav ignorantstva rastol a stal sa vysoko organizovanym a jedneho dna krestania, pod vedenim biskupa Theofillusa zapalili v Alexandrii najvacsiu knihovnu ludskeho vedenia na svete. Patriarch Konstantinopolu v tom case, Sv. Jan Chrysostom (jeho meno ironicky znamena “zlatoústy”) komentoval tento velky ‘uspech’ destrukcie starych vedomostí:
“Kazda stopa starej filozofie a literatury starodavneho sveta zmizla z povrchu zeme” (T.W. Doane:
“Bible Myths and Their Parallels in Other Re ligions”)
Intelektualny a moralny pokrok sa rychlo zastavil a zapadna civilizacia zostupila do drsneho barbarizmu. (J. Campbell:“The Masks of God – Oriental Mythology”). Cirkev zakazala vzdelavanie na zaklade toho, ze ‘rozsirovanie vedomosti moze sluzit len na povzbudenie kacirstva’ (E. Mâle: “The Gothic Image”). Nova cirkev vedela, ze je to palac vybudovany na piesku a bala sa ze povolenie slobody myslenia moze sluzit len na odhalenie jej zakladov a zapricinit, ze bude smetena vlnou myslenia zdraveho rozumu. Gramotnost v celom Rimskom Imperiu rychlo klesla skoro na nulu, veda ustupila poveram a technicke pokroky prvotneho imperia boli zabudnute. Vsetkym co bolo dobre a spravne bolo opovrhovane a vsetky odvetvia ludskeho pokroku boli ignorovane v mene Jezisa Krista. Umenie, filozofia, sekularna literatura, astronomia, matematika, medicina a dokonca aj sex sa stali ‘tabu’.
Sex, vyhlasila Cirkev, bol len na mnozenie; hlasali ze zena nemoze pocat v pripade, ked mala uspokojenie zo sexualneho aktu (!) (G.L. Simons: “Sex and Superstition”) a ze muz, ktory sa snazil dat zene uspokojenie pocas pomeru je “milujuci satan” (R. Briffault: “The Mothers”)
Cudzie idey, zrodene zo smrti zidovskeho mesianistickeho ‘leadera’ zmenily kultom ludi na nepoznanie. Podstatne pridavky sa stale este vyskytovali az do trinasteho storocia, ked teolog Tomas Aquinsky prehlasil, ze ‘posvatny’ Eucharisticky chlieb a vino prechadza ‘zazracnou’ premenou do skutocneho masa a krvi v momente prijimania shromazdenymi.
Tento kanibalisticky koncept ‘premeny’, ako je to eufemisticky nazyvane, je zalozeny na idei, ktoru mozeme sledovat zpät do Aristotelovej analyzy o podstate hmoty. Je iste, ze kazdy clen originalnej Jeruzalemskej cirkvi by bol vrcholne zhnuseny predstavou, ze by Boh vobec schvaloval aby takyto kanibalisticky ‘zazrak’ bol prevadzany, dokonca milionkrat denne
Viera vo fyzicku realitu tejto ‘premeny’ ostava oficialnym ucenim rimskokatolickej cirkvi od Stredoveku. (Microsoft: “Encarta 96 Encyclopaedia”)
Seststo rokov po zniceni Chramu, pribeh noveho ‘proroka’ sa zacal udomacnovat na Strednom Vychode, a Jeruzalem sa stal ‘svatym mestom’ tretieho velkeho nabozensta. Mohammed vystupil na nebesia prave nad kamenom, ktory pouzil Abraham, ked sa pripravoval obetovat svojho syna Izaka – kamen, ktory sedi v strede “Holy of Holies”, ktore bolo vnutornym svatym miestom Jeruzalemskeho chramu. V roku 691 AD, Muslimi vystavili prekrasnu budovu zanmu ako `the Dome of the Rock' nad miestom kde bol Chram zidov.
V roku 1071, mesto bolo obsadene Seljuk Turkami ktori ho zdevastovali. Dvadsat osem rokov neskorsie, v piatok 15 jula 1099, svate mesto sa divalo na noveho diabla, tancujuceho jeho ulicami. Krestanska armada “krusaderov” obsadila Jeruzalem a dôkladnostou, nevidanou od rimskych cias zmasakrovali kazdeho muza, zenu a dieta zidovskej a muslimskej populacie v mene svojho Boha.
Myslienka ‘svatej krusady’ vysla od papeza Urbana II ktory, ako nam je povedane, zacal byt ustarosteny zaobchadzanim krestanskych putnikov vo “Svatej zemi”. V utorok, 27 novembra 1095, v poliach, vonku za hradbami francuzskeho mesta Clermont-Ferrand, povolal do zbrane knažstvo ktore navstivilo cirkevny koncil. Prisiel s planom, podla ktoreho by krestanski rytieri sostavili mohutnu armadu, ktora by zabezpecila Svatu zem ako Krestanske kralovstvo. Ohlas bol pozitivny a nadseny, a biskupi pritomni na koncile sa vratili do svojich domovov, aby ziskali dalsich do tejto velkej Krusady.
Velki europski vladci boli fascinovani touto ponukou na zachranu a prilezitostou vyrabovat co najdu, ako svoju odmenu za pomoc pri vykonavani “Bozej prace”.
|