Juraj Vrábel mladší nám do redakcie zaslal komentár Ctirada Mašína (1930 – 2011), známeho člena českej protikomunistickej skupiny, ku knihe Väzeň totality, ktorá je pamäťami jeho deda, Karola Vrábla, člena odbojnej skupiny Biela légia, na komunistický žalár.
V roku 1892 sa miestnym farárom v Troch Sliačoch stal mladý, 28-ročný černovský rodák – Andrej Hlinka. Tento všestranný kňaz sa snažil zlepšiť sociálnu a spoločenskú situáciu v obci rôznymi spôsobmi. Veľkú životnú skúšku musel zložiť 2. novembra 1894, keď približne tretinu domov zničil rozsiahly požiar. Po tomto nešťastí sa mladý farár rozhodol zobrať osud dediny do vlastných rúk a začal konať.
Na počiatku minulého storočia, po veľkých úderoch, ktoré uštedrili medzinárodnému poriadku balkánske vojny, a napokon prvá svetová vojna, sa pod vplyvom západných mocností presadili oproti klasickému medzinárodnému právu niektoré nové právne princípy, ktoré dnes tvoria systém nazývaný moderné medzinárodné právo.
Ján Košút vo svojich memoároch Cez červený očistec (1995, 2009) opisuje stretnutie s istým Jurijom Michajlovičom Borbittom, bývalým cárskym a neskôr i boľševickým plukovníkom, ktorý bol svedkom návštevy prezidenta Tisa na Ukrajine v kyjevskom chráme Lavra Pečorská.
Ján Košút sa narodil 26. augusta 1926 vo Vígľaši neďaleko Zvolena. Ľudovú školu vychodil v rodisku, na gymnáziu študoval vo Zvolene. Tesne pred koncom 2. svetovej vojny, 17. apríla odvliekli orgány NKVD devätnásťročného študenta z domu a spolu s tisíckami iných Slovákov ho deportovali do povestných stalinských táborov. Osem rokov a osem mesiacov pracoval ako väzeň číslo Ž - 602 v polárnej oblasti ZSSR a na Sibíri. V roku 1953, po rehabilitácii Najvyšším súdom ZSSR, sa Ján Košút vrátil na Slovensko.
Vplyvy rôznych vonkajších aj vnútorných činiteľov spôsobil, že dnes vo všeobecnom povedomí ľudu prevláda o Dr. Tisovi istý normalizovaný druh informácií, ktorými je človek médiami a tendenčnými historikmi od malička indoktrinovaný, a ktoré by sme mohli zhrnúť do nasledovných stereotypných pojmov: vrah – antisemita – židia – Židia – holokaust.
Narodil som sa v Nemšovej – Horné Sŕnie, ale rodina sa neskôr presťahovala do B. Bystrice. Ako vojakovi bývalej Malárovej armády sa mi podarilo po jej odzbrojení vrátiť sa k rodičom. Po potlačení povstania som uvažoval o prechode do Bystrého, ale pokus sa neuskutočnil a mňa ako podozrivého zaistila Sicherheistdienst. Som jeden z troch žijúcich zo skupiny desiatich, ktorých nemecká armáda na Silvestra 1944 po potlačení povstania vybrala v Banskej Bystrici na verejnú popravu, ak sa neprihlásia do dvoch dní páchatelia popretŕhaných telefónnych káblov. Ale vyššia moc – Prozreteľnosť zasiahla.
Prinášame vám slovenské znenie pôvodného zákona Senátu Národného zhromaždenia demokratickej Republiky Česko-Slovenskej z roku 1927 „o potulných cigánoch a podobných tulákoch“. Dokument má rozšíriť historicko-právny obzor jednak laikom, ale i moderným právnikom. Redakcia Beo.sk vyznačila tučným písmom niektoré pasáže v texte preto, aby sme upozornili čitateľa na niekdajšie vnímanie cigánskej otázky demokratickým aparátom Republiky Česko-Slovenskej. Čitateľ tak získava jedinečnú možnosť konfrontovať niekdajšie so súčasným spoločenským a právnym vedomím. Tiež dostáva úder mýtus, ktorý rozširujú pseudohumanisti (napr. z Chránenej dielne o. z. Ľudia proti rasizmu) a to, že za súčasný stav cigánskeho etnika nesie zodpovednosť 40 rokov normalizačných snáh komunistov. Ako vidno, ide o odvekú prirodzenú náturu a nie o zlé sociálne inžinierstvo socializmu.
Táto kapitolka bude skôr o záhade a nedorozumení ako o lži. Dlhé roky som hútal nad tým, prečo sa tzv. SNP tak zastáva aj väčšina slovenských židovských intelektuálov. Nijako mi to nešlo do hlavy, veď práve vďaka povstaniu Nemci mohli obnoviť židovské transporty, čo predsa znamenalo zhruba 13 000 Židov odvezených do táborov smrti. Jediná funkčná ješiva v štátoch, na ktoré nacisti mali dosah, bola v Nitre (!) a zanikla až v roku 1944 práve v súvislosti s augustovými udalosťami. Navyše jediní, čo u nás priamo vraždili Židov, boli práve partizáni – na Ošmeku, pri Ladcoch... Aj po tzv. „oslobodení“ partizáni organizovali protižidovské pogromy, najväčší počas partizánskeho zjazdu, ktorý bol 2. – 4. augusta 1946 v Bratislave...
Raz za čas sa ozvú zmierlivé hlasy ľudí, ktorých si vážim, (napr. Štefan Polakovič či Eva Kristínová), že by už bolo načase podať si rozvadené ruky. Aj ja si myslím, že je potrebné vedieť prijať iný názor a taktiež ukázať, že kultivovaný Slovák vie odpúšťať aj svojmu nepriateľovi. No, žiaľ, nie pri súčasnom stave vecí. Nedá sa totiž podávať ruka ponad nezakryté hroby s rozkladajúcimi sa mŕtvolami, okolo ktorých sa dokonca pravidelne usporadúvajú oslavné tance...
"Bomby na mestá... a dediny?
Kto sú oni, aby súdili iných?
Služobníci Boží?
Jedno malé dievčatko s vláskami sťa hodváb,
bolo zabité bez milosti,
ten anjelik bez krídel..."
4. mája 1919 zahynul v lietadle pri návrate do vlasty Milan Rastislav Štefánik. Dnes si pripomíname 91. výročie tejto tragédie. O jeho smrti sa vedú mnohé diskusie. Prinášame vám k tejto téme unikátny príspevok, ktorý presvedčivo tvrdí, že išlo o vraždu, aj s odhalením vinníka a jeho pohnútok. Ide o preklad z českej knihy ČERNÁ KNIHA MINULOSTI, ktorá však vyšla len v Nemecku.
Dňa 4. mája 1999 uplynulo 80 rokov od smrti Milana Rastislava Štefánika. Podľa doteraz platného zákona Českej republiky ide o muža, ktorý sa zaslúžil o štát. Ale v postkomunistických českých novinách, ani v televízii o ňom nepadlo ani slovíčko.
Dovolíme si Vám sprostredkovať vstupný príspevok od neznámeho autora na konferencii Rómagenda 21 z 2. marca 2004. Rómagenda 21 je „integrovaným modelom na emancipáciu cigánskych komunít, vzdelávanie, vytváranie pracovných príležitostí a novú kultúru bývania pre Cigánov“. Medzi hlavných iniciátorov tohto projektu patrí Michal Kravčík, vedúci predstaviteľ mimovládnej organizácie majúci blízko k slobodomurárskym kruhom – Ľudia a voda a za zástupcov sponzorov sa tiež ako projektový partner konferencie zúčastnil Menno Houtstra z Holandska.
27. marca 1999 zostrelila 3. batéria 250. raketovej brigády protivzdušnej obrany Juhoslávie neďaleko dediny Buđanovci (Буђановци) vo Vojvodine výkvet amerického bombardovacieho letectva – „neviditeľný“ bombardér F-117A Nighthawk z ôsmej expedičnej bojovej letky s domovským hangárom na Hollomanovej leteckej základni v Novom Mexiku v Spojených štátoch amerických – arogantné americké vojenské velenie tak narazilo už počas prvých dní svojho beštiálneho, 78-dňového bombardovania Juhoslávie a Kosova v rozpore s medzinárodným právom, počas ktorého zahynulo podľa srbských úradov vyše päťtisíc civilistov a asi päťsto vojakov, na „trefný“ srbský odpor. Odkaz Juhoslovanskej armády agresorom z NATO vstúpil do dejín: „Izvinite, nismo znali da je nevidljiv...“ (Prepáčte, ale nevedeli sme, že je neviditeľné...).
Prinášame vám preklad unikátneho úryvku z knihy amerického právnika, eugenika a žurnalistu Lothropa Stoddarda Into the Darkness (kniha predstavuje Stoddardove dojmy z cesty po nacistickom Nemecku v čase vojny) z roku 1940. Tento článok nemá za cieľ propagovať nacizmus (aj sám Stoddard Hitlera v mnohom kritizoval), ale len priblížiť čitateľovi, ako vyzeralo vykonávanie jedného z eugenických opatrení v praxi. Sterilizácie sú jednou z foriem tzv. negatívnej eugeniky, kedy sú znižované počty nositeľov negatívnych neželaných vlastností. Medzinadpisy a zvýraznenia hrubým písmom boli doplnené redakciou.
Nič nie je na nacistickom Nemecku tak špecifické ako jeho myšlienky o rase. Tento koncept rasového ponímania je základom celej národnosocialistickej filozofie života a do hĺbky ovplyvňuje jeho postupy a agendu. Nemôžeme poriadne ohodnotiť Tretiu ríšu, ak nepochopíme túto základnú mentalitu. Toto porozumenie, žiaľ, nie je také jednoduché, pretože celá táto téma bola rozmazaná emóciami a propagandou.
Počiatky územnej správy na Slovensku siahajú ešte do čias Veľkoslovenskej ríše, nazývanej zemepisne Veľká Morava v období rokov 833 až 907. Tento systém sa postupne stal najvýznamnejším pevne organizovaným štátnym útvarom v stredoeurópskom priestore. Zahŕňal však územie nielen súčasného Slovenska, ale aj Čiech, Panónie, častí Poľska, Nemecka (Srbská Lužica) a Rakúska. Opieral sa o systém hradísk, na čele ktorých stáli Vladykovia alebo Župani. Najvýznamnejšie hradiská a teda centrá správy sa na terajšom území SR nachádzali v Nitre, Devíne, Bratislave, Ducovom, Pobedime, Bíni a Zemplíne.
Ani najnedbalejší pozorovateľ nemôže poprieť, že rasová otázka je najdôležitejším vnútorným problémom Ameriky. Bude doktrína rasovej rovnosti a celoštátny program občianskych práv, uvalený vo federálnom zákone na ľudí tejto krajiny vhodným riešením tohto problému? Zmiznú rasové povedomie a „predsudky“ na základe farby v miestach, kde už prebehlo rasové miešanie? Pre odpovede na tieto mimoriadne závažné otázky poďme preskúmať históriu Haiti.
Slovania sú pôvodní obyvatelia Európy, napriek tomu, že ich súdobí historici pod rôznymi menami objavujú až v šiestom, či siedmom storočí po Kristovi. V gréckych prameňoch ako Sklavoi, v latinských ako Sclavi, Slavi, a v nemeckých ako Wenden či Slawen.
Zopár audiovizuálnych dokumentov z youtube.com na tému Slovenský štát: Prísaha slovenských vojakov; Prejav Dr. Jozefa Tisa; Jozef Tiso na návšteve Ružomberka; Jozef Tiso na návšteve slovenských vojakov; Život v Slovenskom štáte; Pieseň: Kamaráti, na stráž!; Ján Režňák – najúspešnejší slovenský pilot…
Martin Luther (1483 – 1546) je dnes vnímaný najmä ako reformátor kresťanstva a zakladateľ protestantizmu. V období, keď tvoril, ľudia nemohli mať doma Bibliu. Bola čítaná iba v kostoloch, a aj to po latinsky. Prakticky bežní ľudia nemali šajnu o tom, čo sa píše v Biblii, a kresťanstvo bolo tvorené najmä ľudovou tradíciou (často vychádzajúcou z pokresťanštených pohanských zvykov) a toho, čo vyhlásili pápeži. Luther tomuto oponoval, tvrdil že platí len to, čo je napísané v Biblii a že by ju mal mať právo čítať každý vo svojom jazyku. Nedávny vynález kníhtlače mu umožnil rozšíriť jeho výhrady voči katolíckej verzii kresťanstva, a takisto rozšíriť medzi ľudí preklady Biblie. Ešte dlho boli rôzne preklady biblie katolíckou cirkvou zakázané, konfiškované, majitelia prekladov a sami prekladatelia prenasledovaní (v niektorých prípadoch upálení), atď.
V druhej polovici tridsiatych rokov boli stovky černochov žijúcich na juhu USA vyspovedaných žurnalistami. Všetci títo černosi boli poslednými pamätníkmi otroctva, v tom čase už vyše 80 rokov starí. Istý George P. Rawick tieto svedectvá zozbieral do 19-zväzkovej zbierky s názvom The American Slave: A Composite Autobiography („Americkí otroci: súhrnná autobiografia“), ktorá bola publikovaná vydavateľstvom Greenwood Press.
Od 12. storočia tvorilo územie Kosova centrum vznikajúceho srbského štátu a v období stredoveku už bolo centrom srbského kráľovstva. Od roku 1346 sa vtedajšie kosovské stredisko Peč stalo sídlom patriarchu pravoslávnej cirkvi. Osud Kosova a vlastne celého Srbska, Balkánu a Európy ovplyvnila bitka na Kosovom poli, ktorá sa odohrala 15. júna 1389 (podľa srbského pravoslávneho kalendára).
Ak stretneme dospelého človeka, ktorý nie je v stave pohotovo a jasne odpovedať na otázku „Ako sa voláte?“, ale začne bľabotať nesúvislými a nelogickými výrazmi, celkom spontánne a opodstatnene zapochybujeme o jeho zdravom rozume. Meno je totiž prvotným komunikačným prejavom osobnej individuality, prostriedkom identifikácie osoby, ale aj jej genetických väzieb, jej príslušnosti k rodine, rodu alebo kmeňu. Podobne ako jednotlivci, aj národy majú svoje menové označenia, ná rod ne názvy alebo etnonymy.
Rusi, Srbi a Ukrajinci liturgickú reč vždy volali staroslovenčinou a aj ju tak menujú podnes, okrem Ukrajincov, ktorí práve z tohto dôvodu staroslovenskú liturgiu nahradili svojou modernou ukrajinčinou. Juraj Ševelov z celého svojho výskumu dochádza k záveru: „Ľahšie vysvetlíme tak početné zvláštnosti, nachádzajúce sa v Kyjevských listoch, ak vezmeme za základ, že jazyk tých pamiatok je veľkomoravské nárečie s macedónskymi infiltráciami, namiesto doterajšieho predpokladu, že by to bolo macedónske nárečie s veľkomoravskými infiltráciami. A „veľkomoravské nárečie“, ako ho poznáme, je vlastne slovenský jazyk.“ (Škultéty, J.: Sketches from Slovak History, s. 228).
Džingischán, pôvodným menom Temüdžin (žil okolo rokov 1162 – 1227), bol jedným z najvýznamnejších a najlepších vojvodcov v histórii Ázie a jej národov. Dodnes ho v Mongolsku (kde ho nazývajú „otec národa“), Číne a iných štátoch považujú za národného hrdinu, ktorý založil, organizoval a úspešne riadil obrovskú Mongolskú ríšu (svojho času najväčšiu na svete), siahajúcu od Kaspického mora po Kóreu. Washington Post ho označil za „muža tisícročia“. Čo je však zaujímavým a málo známym faktom, tento zakladateľ (v Mongolsku sa objavuje aj na bankovke najvyššej hodnoty, 20 000 tögrög) v skutočnosti nebol ázijského pôvodu. Relevantné záznamy z čias jeho života napovedajú, že nebol čo do rasy mongolského pôvodu, ale mal črty charakteristické a výlučné bielej rase.
Už dlhšiu dobu plánujem napísať príspevok na túto tému. Avšak až posledné vyjadrenia premiéra Róberta Fica ma definitívne volajú k činu. Ten v stredu na 15. výročí vzniku Slovenskej republiky v Martine asi pred tisíckou občanov vyhlásil nasledovné: „26. januára 1688 sa narodil veľký vzor mojej vlády – Juraj Jánošík.“ Fico sa na Jánošíka neodvolával prvý krát. Na výjazdovom zasadnutí vlády v Klenovci pri odovzdávaní ihriska dostal od primátora valašku a povedal, že Jánošík bol prvý slovenský socialista.
V roku 1892 sa miestnym farárom v Troch Sliačoch stal mladý, 28-ročný černovský rodák – Andrej Hlinka. Tento všestranný kňaz sa snažil zlepšiť sociálnu a spoločenskú situáciu v obci rôznymi spôsobmi. Veľkú životnú skúšku musel zložiť 2. novembra 1894, keď približne tretinu domov zničil rozsiahly požiar. Po tomto nešťastí sa mladý farár rozhodol zobrať osud dediny do vlastných rúk a začal konať.
Ján Košút vo svojich memoároch Cez červený očistec (1995, 2009) opisuje stretnutie s istým Jurijom Michajlovičom Borbittom, bývalým cárskym a neskôr i boľševickým plukovníkom, ktorý bol svedkom návštevy prezidenta Tisa na Ukrajine v kyjevskom chráme Lavra Pečorská.
Vplyvy rôznych vonkajších aj vnútorných činiteľov spôsobil, že dnes vo všeobecnom povedomí ľudu prevláda o Dr. Tisovi istý normalizovaný druh informácií, ktorými je človek médiami a tendenčnými historikmi od malička indoktrinovaný, a ktoré by sme mohli zhrnúť do nasledovných stereotypných pojmov: vrah – antisemita – židia – Židia – holokaust.
Narodil som sa v Nemšovej – Horné Sŕnie, ale rodina sa neskôr presťahovala do B. Bystrice. Ako vojakovi bývalej Malárovej armády sa mi podarilo po jej odzbrojení vrátiť sa k rodičom. Po potlačení povstania som uvažoval o prechode do Bystrého, ale pokus sa neuskutočnil a mňa ako podozrivého zaistila Sicherheistdienst. Som jeden z troch žijúcich zo skupiny desiatich, ktorých nemecká armáda na Silvestra 1944 po potlačení povstania vybrala v Banskej Bystrici na verejnú popravu, ak sa neprihlásia do dvoch dní páchatelia popretŕhaných telefónnych káblov. Ale vyššia moc – Prozreteľnosť zasiahla.
"Bomby na mestá... a dediny?
4. mája 1919 zahynul v lietadle pri návrate do vlasty Milan Rastislav Štefánik. Dnes si pripomíname 91. výročie tejto tragédie. O jeho smrti sa vedú mnohé diskusie. Prinášame vám k tejto téme unikátny príspevok, ktorý presvedčivo tvrdí, že išlo o vraždu, aj s odhalením vinníka a jeho pohnútok. Ide o preklad z českej knihy ČERNÁ KNIHA MINULOSTI, ktorá však vyšla len v Nemecku. 
27. marca 1999 zostrelila 3. batéria 
Prinášame vám preklad unikátneho úryvku z knihy amerického právnika, eugenika a žurnalistu Lothropa Stoddarda Into the Darkness (kniha predstavuje Stoddardove dojmy z cesty po nacistickom Nemecku v čase vojny) z roku 1940. Tento článok nemá za cieľ propagovať nacizmus (aj sám Stoddard Hitlera v mnohom kritizoval), ale len priblížiť čitateľovi, ako vyzeralo vykonávanie jedného z eugenických opatrení v praxi. Sterilizácie sú jednou z foriem tzv. negatívnej eugeniky, kedy sú znižované počty nositeľov negatívnych neželaných vlastností. Medzinadpisy a zvýraznenia hrubým písmom boli doplnené redakciou.
Ani najnedbalejší pozorovateľ nemôže poprieť, že rasová otázka je najdôležitejším vnútorným problémom Ameriky. Bude doktrína rasovej rovnosti a celoštátny program občianskych práv, uvalený vo federálnom zákone na ľudí tejto krajiny vhodným riešením tohto problému? Zmiznú rasové povedomie a „predsudky“ na základe farby v miestach, kde už prebehlo rasové miešanie? Pre odpovede na tieto mimoriadne závažné otázky poďme preskúmať históriu Haiti.
Martin Luther (1483 – 1546) je dnes vnímaný najmä ako reformátor kresťanstva a zakladateľ protestantizmu. V období, keď tvoril, ľudia nemohli mať doma Bibliu. Bola čítaná iba v kostoloch, a aj to po latinsky. Prakticky bežní ľudia nemali šajnu o tom, čo sa píše v Biblii, a kresťanstvo bolo tvorené najmä ľudovou tradíciou (často vychádzajúcou z pokresťanštených pohanských zvykov) a toho, čo vyhlásili pápeži. Luther tomuto oponoval, tvrdil že platí len to, čo je napísané v Biblii a že by ju mal mať právo čítať každý vo svojom jazyku. Nedávny vynález kníhtlače mu umožnil rozšíriť jeho výhrady voči katolíckej verzii kresťanstva, a takisto rozšíriť medzi ľudí preklady Biblie. Ešte dlho boli rôzne preklady biblie katolíckou cirkvou zakázané, konfiškované, majitelia prekladov a sami prekladatelia prenasledovaní (v niektorých prípadoch upálení), atď.
Od 12. storočia tvorilo územie Kosova centrum vznikajúceho srbského štátu a v období stredoveku už bolo centrom srbského kráľovstva. Od roku 1346 sa vtedajšie kosovské stredisko Peč stalo sídlom patriarchu pravoslávnej cirkvi. Osud Kosova a vlastne celého Srbska, Balkánu a Európy ovplyvnila bitka na Kosovom poli, ktorá sa odohrala 15. júna 1389 (podľa srbského pravoslávneho kalendára).
Džingischán, pôvodným menom Temüdžin (žil okolo rokov 1162 – 1227), bol jedným z najvýznamnejších a najlepších vojvodcov v histórii Ázie a jej národov. Dodnes ho v Mongolsku (kde ho nazývajú „otec národa“), Číne a iných štátoch považujú za národného hrdinu, ktorý založil, organizoval a úspešne riadil obrovskú Mongolskú ríšu (svojho času najväčšiu na svete), siahajúcu od Kaspického mora po Kóreu. Washington Post ho označil za „muža tisícročia“. Čo je však zaujímavým a málo známym faktom, tento zakladateľ (v Mongolsku sa objavuje aj na bankovke najvyššej hodnoty, 20 000 tögrög) v skutočnosti nebol ázijského pôvodu. Relevantné záznamy z čias jeho života napovedajú, že nebol čo do rasy mongolského pôvodu, ale mal črty charakteristické a výlučné bielej rase.
Už dlhšiu dobu plánujem napísať príspevok na túto tému. Avšak až posledné vyjadrenia premiéra Róberta Fica ma definitívne volajú k činu. Ten v stredu na 15. výročí vzniku Slovenskej republiky v Martine asi pred tisíckou občanov vyhlásil nasledovné: „26. januára 1688 sa narodil veľký vzor mojej vlády – Juraj Jánošík.“ Fico sa na Jánošíka neodvolával prvý krát. Na výjazdovom zasadnutí vlády v Klenovci pri odovzdávaní ihriska dostal od primátora valašku a povedal, že Jánošík bol prvý slovenský socialista. 
História
