Zoltán Dani vyvrátil mýtus americko-židovskej propagandy o srbskej neznášanlivosti

Podrobnosti: História; 27. 03. 2010; Napísal: IGOR CAGÁŇ

Prepáčte, ale nevedeli sme, že je neviditeľné...

27. marca 1999 zostrelila 3. batéria 250. raketovej brigády protivzdušnej obrany Juhoslávie neďaleko dediny Buđanovci (Буђановци) vo Vojvodine výkvet amerického bombardovacieho letectva – „neviditeľný“ bombardér F-117A Nighthawk z ôsmej expedičnej bojovej letky s domovským hangárom na Hollomanovej leteckej základni v Novom Mexiku v Spojených štátoch amerických – arogantné americké vojenské velenie tak narazilo už počas prvých dní svojho beštiálneho, 78-dňového bombardovania Juhoslávie a Kosova v rozpore s medzinárodným právom, počas ktorého zahynulo podľa srbských úradov vyše päťtisíc civilistov a asi päťsto vojakov, na „trefný“ srbský odpor. Odkaz Juhoslovanskej armády agresorom z NATO vstúpil do dejín: „Izvinite, nismo znali da je nevidljiv...“ (Prepáčte, ale nevedeli sme, že je neviditeľné...).

Madeleine Albrightová – pôvodom pražská židovka – Marie Jana Korbelová, držiteľka českého najvyššieho štátneho vyznamenania, Řádu bílého lva, ktorý jej v roku 1997 udelil „pravdoláskař“ Václav Havel a ministerka zahraničných vecí USA v čase „humanitárneho“ bombardovania Juhoslávie, podľa ktorej dostala táto agresia NATO prívlastok „Albrightovej vojna“,bola tak Srbmi zahanbená pred svojimi spojeneckými partermi, ktorým avizovala hladký priebeh tohto ťaženia vražedného imperializmu na Balkáne.

Informácia o zostrelení amerického špičkového bojového lietadla juhoslovanskou armádou neprenikla vtedy pod prísnym informačným embargom do spravodajstva žiadnej americkej či britskej televízie. Prečo?

„Neviditeľný“ bombardér F-117A Aspoň dva hlavné dôvody sú isté celkom určite: (1) F-117A Nighthawk vystopovala a zostrelila juhoslovanská armáda vybavená ruskými zbraňovými systémami západom považovanými za zaostalé; a navyše, (2) zasahujúcej batérii protileteckej obrany velil etnický Maďar hrdo slúžiaci v armáde slovanskej krajiny...

Etnický Maďar v juhoslovanskej armáde bojuje proti americkým „osloboditeľom“ etník spod „srbského jarma“ na Balkáne

Veliteľom 3. batérie 250. raketovej brigády protivzdušnej obrany Juhoslávie bol čase vojny etnický Maďar, plukovník Zoltán Dani. Skutočnosť, že príslušník menšinového etnika bojuje proti americkým okupantom za slobodu krajiny, v ktorej chce žiť v miery spoločne s majoritným srbským obyvateľstvom, totiž vyvracia mýtus americko-židovskej propagandy o neznášanlivých a šovinistických Srboch, ktorí sa povyšujú nad všetky ostatné etniká žijúce v Juhoslávii. Ak by to bola bývala pravda, nominovali by Srbi do takej vysokej armádnej hodnosti etnického Maďara? Veď dokonca po osemnástich rokoch budovania spoločného štátu Slovákov a Čechov v mierumilovnej atmosfére nebol ani jeden zo 433 plukovníkov Česko-Slovenskej armády Slovák (údaj podľa magazínu Dimenzie 9/2007). Zatiaľ čo v „šovinistickom“ Srbsku velil dvom stovkám mužov etnický Maďar!

Príbeh Zoltána Daniho nezapadal do spojeneckého obrazu o 2. juhoslovanskej občianskej vojne, v ktorom sa agresori z NATO štylizovali do role „osloboditeľov“ etník spod trpkého „srbského jarma“ či z juhoslovanského „žalára národov“ – ako sa to vtedy pokúšala západná propaganda forsírovať zvyšku sveta, a preto tento príbeh nemohol v tom čase na západe uzrieť svetlo sveta.

O Zoltánovi Danim, v armáde slúžiacemu pod krycím menom Gvozden Djukić, sa svet dozvedel až desať rokov po vojne, kedy s ním maďarský letecký magazín Aranysas priniesol vo svojom novembrovom čísle z roku 2009 rozsiahli rozhovor o pôsobení v juhoslovanskej armáde počas občianskej „vojny o Kosovo“.

„Američania vstúpili do vojny príliš sebaisto,“ po rokoch spomína plukovník Dani: „Mysleli si, že NÁS môžu rozdrviť bez reálneho odporu.“ – a z jeho slov je zjavná lojalita krajine, v ktorej žije, a za ktorú bojoval, napriek tomu, že je príslušníkom etnickej menšiny.

„Miestami sa správali ako amatéri,“ pokračuje, opisujúc ako sa Srbom podarilo mnohokrát prelomiť zabezpečenú komunikáciu jednotiek NATO, vrátane odposluchu komunikácie bojových pilotov s rádiolokačnými vzdušnými stanicami AWACS. „Osobne som odpočúval konverzáciu ich pilotov, aby som sa dozvedel o ich návratových trasách a o cieľoch bombardovania.“ Sám na dorozumievanie sa so svojimi jednotkami v poli využíval peších či motorizovaných poslov, aby znížil riziko americkej špionáže na minimum. Aj preto najmodernejšia americká armáda sveta nikdy neodhalila a nebombardovala pozície disciplinovanej 3. batérie 250. raketovej brigády vzdušnej obrany pod velením plukovníka Daniho.

Ale ako sa mu podarilo zostreliť „neviditeľné“ lietadlo? Plukovník Dani vysvetľuje: „Už dlho pred vojnou som sa intenzívne zaujímal o Stealth Figter a spôsoby, akými by ho bolo možné odhaliť. Až som napokon dospel k záveru, že nejestvujú žiadne neviditeľné lietadlá, ale iba tie menej viditeľné.“

Na každoročnom priateľskom stretnutí dnes už bývalých členov etnicky zmiešanej Daniho vojenskej jednoty sa vždy 27. marca podáva torta v tvare zostrelenej F-117-stky. Od roku 2004 vysluhuje Dani už len ako bývalý plukovník na dôchodku a vo svojom rodnom meste Skorenovac vo Vojvodine sa venuje práci vo vlastnej pekárni.

Je teda až taký neznesiteľný život slušných menšín v Srbsku ako sa nám to pokúša americko-židovská propaganda nahovoriť?

Daniho bojová taktika

Danimu, skorenovacko-bukovinskému Maďarovi, slovanská armáda Juhoslávie plne dôverovala, keď mu pod jeho velenie zverila 200 Srbov a Maďarov a umožnila celej jeho 3. batérii prístup k simulátoru elektronických signálov Accord. To pomohlo Danimu vycvičiť obsluhy semimobilných sovietskych raketových systémov zem-vzduch S-125 Neva (v hláseniach NATO ako „SA-3 Goa“), aby dokázali celý systém pri minimálnom osvetlení kvôli lepšej kamufláži zbaliť a premiestniť za 90 minút, teda o celú hodinu rýchlejšie než je výrobcom uvádzaný na to potrebný štandardný čas. Aby Dani dosiahol takýto lepší čas inštalácie a deinštalácie systému, zredukoval počet odpaľovacích rámp 5P73 a rakiet V-601P zo série 4x4 na 2x2. Použitie menšieho počtu odpaľovacích rámp a rakiet si vyžiadala aj skutočnosť, že už počas otváracieho útoku NATO na Juhosláviu z 24. marca 1999 so začiatkom o 20:20 americké bombardéry využili moment prekvapenia a zničili vyše 100 kusov rakiet V-601P uskladnených v dvoch železobetónových bunkroch v srbskom Jakove, neďaleko Belehradu.

Plukovník zároveň nariadil, aby vysokofrekvenčné navádzacie radary operovali vždy maximálne dvakrát za dvadsať sekúnd. Zvýšil tak šance svojej batérie na prežitie v nepriateľskom boji s americkým „lovcom radarových systémov“ Wild Weasel (Divoká lasica) – stíhačiek vybavených inteligentnými samonavádzacími raketami, ktoré dokázali zachytiť vysokú frekvenciu radarov srbskej vzdušnej obrany.

Plukovník Dani, aby napokon zvýšil ničivý potenciál svojej batérie, nariadil ďalej útočiť proti nepriateľským bombardérom až po tom, čo tie vykonali útok a z boja sa vracali späť na leteckú základňu do Talianska menej ostražité. Po útoku mali raketové systémy podľa jeho rozkazov zmeniť čo najrýchlejšie svoju palebnú pozíciu. O neoceniteľnom význame tohto rozkazu pre bezpečnosť jeho mužstva svedčí i fakt, že počas 78 dňového bombardovania Juhoslávie 3. batéria najazdila vyše 100 000 kilometrov, vďaka čomu sa i napriek temer absolútnej vzdušnej prevahe jednotiek NATO, spojencom nikdy nepodarilo eliminovať palebnú batériu pod Daniho velením.

Zostreleniu „neviditeľného“ bombardéru výraznou mierou prispela aj originálna srbská celoplošná stratégia prevencie a sledovania, súčasťou ktorej bol rozsiahli systém ľudských pozorovateľov, ktorí ďalekohľadmi na oblohe monitorovali nepriateľské bombardéri narúšajúce srbský vzdušný priestor a vďaka ďalším vizuálnym kontaktom a za pomoci následných matematických výpočtov títo pozorovatelia predpovedali cieľ ich smerovania a mieru ich postupu.

Navyše, podľa nepotvrdených informácií mal Belehrad disponovať špionážnymi informáciami o cieľoch a trase letu každej leteckej perute spojencov vzlietnuvšej z talianskych letísk – informácie mala Belehradu posúvať priamo Moskva.

Ohľadom „neviditeľného“ amerického bombardéra F-117A sa však po jeho zostrelení ruskou bojovou technikou otvorilo množstvo otázok ohľadom zámerov procesu homogenizácie vojenskej techniky členských krajín NATO: „neviditeľný“ bombardér totiž „neviditeľným“ robili iba americké radary dodávané americkým zbrojným priemyslom všetkým spojencom, zatiaľ čo po nepatrnom zásahu do nastavení frekvencie ruských radarov, ktorý previedol plukovník Dani, ho bolo možné poľahky zachytiť...

Nenad Beribak Preto, kto pozná históriu a registruje okolnosti „osamostatnenia sa“ Kosova, pozná aj odpoveď na nasledovné otázky:

Prečo by si mali „mierumilovné“ a „demokratické“ USA budovať strategickú výhodu voči svojim „spojencom“ v NATO tým, že im zámerne distribuuje vojenskú techniku s výkonnostnými obmedzeniami, o ktorých americký výrobca vie?

Bola by Amerika v prípade občianskej vojny o Žitný ostrov medzi Slovákmi a slovenskými Maďarmi nestranná, práve preto, že sme jej „spojencami“ v NATO?

A akým spoločensko-politickým účelom mala slúžiť americko-židovská propaganda šírená v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia proti Srbom?