Svedecká výpoveď Vincenta Tomášeka: „Dr. Jozef Tiso zachránil mne a ďalším deviatim život!“

Vincent Tomášek v roku 2010 pri výstupe s košickými Matičiarmi na MatruNarodil som sa v Nemšovej – Horné Sŕnie, ale rodina sa neskôr presťahovala do B. Bystrice. Ako vojakovi bývalej Malárovej armády sa mi podarilo po jej odzbrojení vrátiť sa k rodičom. Po potlačení povstania som uvažoval o prechode do Bystrého, ale pokus sa neuskutočnil a mňa ako podozrivého zaistila Sicherheistdienst. Som jeden z troch žijúcich zo skupiny desiatich, ktorých nemecká armáda na Silvestra 1944 po potlačení povstania vybrala v Banskej Bystrici na verejnú popravu, ak sa neprihlásia do dvoch dní páchatelia popretŕhaných telefónnych káblov. Ale vyššia moc – Prozreteľnosť zasiahla.

Zasiahla cez osobu nášho záchrancu Dr. Jozefa Tisu, ktorý hoci už iba ako prezident okupovanej krajiny dokázal nemožné a zachránil naše životy. Mal som vtedy 21 rokov a podobne aj dvaja bratia Nábělkovci a Václav Vaško, ktorých otcovia a rodiny patrili medzi exponovaných predstaviteľov česko-slovenskej Benešovej línie v povstaní. Tieto konkrétne fakty hovoria o tom, že Dr. Tiso zachraňoval ľudí bez ohľadu na ich názory, náboženstvo a národnosť. Zachránil desaťtisíce príslušníkov povstaleckej armády pred nemeckými zajateckými tábormi a zrovnaním povstaleckých miest Banská Bystrica, Brezno, Zvolen a Turčiansky sv. Martin so zemou.

Jozef TisoKajúcne sa priznávam, že som po celý život niesol ťažkú traumu pre pocit dlhu voči tomuto, mne drahému človeku, lebo som nemal spoľahlivé informácie o strojcovi zázraku – zrušenia našej popravy iba pár hodín pred jej vykonaním. Je tiež pravda, že som nemal možnosť, ani spôsob ako a kde sa mu poďakovať. Zábranou bola aj okolnosť, že za bývalého režimu som bol 34 rokov vyšetrovaný štátnou bezpečnosťou a prenasledovaný ako nepriateľská osoba.

Bol som vyhadzovaný zo zamestnaní, nesmel som pracovať vo svojom povolaní a nestal som sa ani príslušníkom česko-slovenského odboja. Orgány štátnej bezpečnosti ma dokonca obviňovali, že som sa z vlastnej iniciatívy nechal zatvoriť, aby som mohol robiť špicla pre gestapo. Štátna bezpečnosť mi však bez ostychu navrhla robiť spolupracovníka s možnosťou mať sa dobre.

Až do minulého roka som sa k týmto skutočnostiam takpovediac nepriznával, lebo som sa cítil ako bezmocný stratený syn. Až pri spomienke k 67. výročiu vzniku prvého Slovenského štátu v roku 2006, ktorú organizovala Matica slovenská v Košiciach som nevydržal a priznal som sa k tomu, že k tým desiatim zachráneným, o ktorých píše Dr. Ján Balko v knihe Desať rokov v slovenskej politike – život v piatich režimoch (2. diel, kapitola Aký Silvester sa pripravoval v Bystrici, strany 249 – 252), patrím aj ja.

Dr. Balko v nej napísal, že keď sa dozvedel o chystanej poprave desiatich rukojemníkov, odcestoval do Bratislavy a po 17.00 hodine na zvláštnej audiencii o tom informoval pána prezidenta, ktorého hlásenie rozhorčilo, prisľúbil zakročiť a výsledok bol nasledovný: „Ako som na druhý deň zistil, pán prezident zakročoval už večer po mojom hlásení. Oznámili mi, že poprava na Silvestra v Bystrici nebude. … A tu je zoznam rukojemníkov, ktorých dňa 27. XII. 1944 vybral SS-Hauptsturmbandfuhrer Dr. Heusser na silvestrovskú popravu na banskobystrickom námestí: Viliam Furdík – továrnik, Pavel Ruttkay – továrnik, Eugen Riečanský – hlavný tajomník, Ondrej Kožlej – súkromný úradník, Imrich Peník, Peter a Eva Novotní, Dr. Viktor Cársky – tajomník povstaleckého okresného výboru, Václav Vaško – študent, Ľudovít Nábělek – študent, Vincent Tomášek – súkromný úradník.

Z uvedených žijeme poslední traja menovaní. Bolo to prekvapenie pre členov MO-MS a prekvapil som aj sám seba, že som s tým vystúpil na verejnej schôdzi po prvýkrát v živote. Potom som požiadal predsedu Matice slovenskej, aby vybavil zádušnú omšu za Dr. Jozefa Tisu u pána arcibiskupa Tkáča. Stalo sa tak v apríli minulého roka. Bol to pre mňa najväčší deň za posledných 60 rokov a bol som šťastný, že som sa touto formou mohol poďakovať svojmu prezidentovi. Z politického štvanca som sa stal opäť človekom.

Pomohla mi k tomu aj kniha Dr. Balku, ktorá dokumentuje nový pohľad na dejiny slovenského národa. Preto využívam túto príležitosť, aby som človeku, ktorý pre dobro svojho národa neustále nebezpečne riskoval, a ktorého si preto nesmierne vážim, tu pred tvárou všetkých prítomných a celého Slovenska mu zo srdca poďakoval, nielen za svoj život, ale aj za život môjho o rok mladšieho brata Jozefa, ktorého Sicherheitsdienst zatvorila k vôli mne ako rukojemníka, ale aj všetkých občanov, ktorých po celých šesť rokov zachraňoval.

Urobil mnoho dobrého, ale všetko zlé potlačiť nemohol. Mnohí sme sa mu nestihli poďakovať, aj to bolo na Slovensku nebezpečné. Slovenské povedomie je drasticky udupané a ešte aj dnes udupávané oživovaním histórie – pavedy československo-boľševických historikov.

Pre mňa je Dr. Jozef Tiso naším prvým prezidentom, prvej samostatnej Slovenskej republiky, svätým mužom a martýrom slovenského národa. Jeho skutky vykonané pre náš národ v ťažkých rokoch druhej svetovej vojny sa mi javia ako zázraky.

Podpisy: VINCENT TOMÁŠEK s rodinou

Svedectvo prednesené na seminári o Dr. J. Tisovi v Bratislave, 18. apríla 2007

Článok uverejnený v časopise Kultúra, ročník X. – č. 13; 27. júna 2007; s. 5

Zdieľať

Súvisiace články

Hnaný Joomlou! |
© Beo.sk | Píšeme pre vás od roku 2004.