„Kto si myslí,
že mu slobodu druhí vybojujú,
ten jej nie je hodný…“
Milan Rastislav Štefánik

Víťazi olympijského skoku do diaľky na hrách v Berlíne v roku 1936. Vľavo Japonec Naoto Tajima (bronz); v strede víťaz, čierny Američan Jesse Owens; vpravo Nemec Lutz Long, ktorý získal striebro.

Skoro každý pozná príbeh o tom, ako nemecký ríšsky kancelár Adolf Hitler na olympiáde v Berlíne v roku 1936 „odmietol zablahoželať“ čiernemu americkému športovcovi Jamesovi „Jessemu“ Owensovi, ktorý získal v priebehu hier 4 zlaté medaily. Tento výmysel bol dementovaný aj samotným Owensom a dnes sa už ním oháňajú len tí najviac obmedzení, napr. organizácia podporujúca ľudské práva AETNA.

Málokto ale vie o skutočnom pozadí prípadu, kedy Owensovmu skoku, ktorý mu umožnil vôbec sa kvalifikovať, predchádzala priateľská rada a povzbudenie od nemeckého atléta Carla „Lutza“ Longa.

Berlín, 4. 8. 1936, olympijská súťaž v skoku do diaľky. Americký čierny skokan Jesse Owens práve skazil prvé dva pokusy kvalifikačného kola. Nemecký reprezentant Lutz Long si už zabezpečil postup a v kvalifikácii vytvoril olympijský rekord. Skľúčený Owens si v neistote a beznádeji sadá na zem a premýšľa o tom, ako nepokaziť aj tretí pokus, čo by znamenalo nemožnosť ďalej súťažiť v tejto disciplíne.

Vtom, ako neskôr spomína Owens, sa k nemu vydáva Lutz Long a priateľsky sa mu prihovára. Hovorí mu, nech si vyznačí čiaru niekoľko centimetrov pred skutočnou a odrazí sa odtiaľ, aby nemal ďalší prešľap. Keďže Owens bežne skákal omnoho väčšie vzdialenosti ako boli potrebné na kvalifikovanie sa, Long mu radí, že tých pár centimetrov nebude podstatných, a preto nech radšej volí istotu.

Neskôr Owens o tejto situácii povedal: „Mohli by ste roztaviť všetky medaily a poháre, ktoré mám a neboli by náhradou za 24-karátové priateľstvo, ktoré som v tej chvíli cítil k Lutzovi Longovi.“

Na svoj tretí pokus Jesse Owens nastúpil úplne pokojný a bez problémov sa kvalifikoval. V súťažnom kole potom získal zlato, prekonajúc olympijský rekord nedávno vytvorený Longom. Ako prvý mu zagratuloval práve Lutz Long.

Krásna ukážka olympijských ideálov v praxi. Lenže, niečo tu nesedí... Lutz Long, strojca tejto pomoci, bol verným občanom nacistického Nemecka. Stojac na stupni víťazov nadšene zdravil publikum hitlerovským pozdravom, cez vojnu bojoval na fronte a dokonca položil svoj život za Tretiu ríšu – zomrel počas bojov na Sicílii v roku 1943. Tieto skutočnosti robia značnú dieru do tvrdení o tom, že nacizmus je založený na nenávisti alebo že byť hrdý na príslušnosť k svojmu národu a rase znamená automaticky zatracovať iných.

A tak, keď sa hovorí, že Jesse Owens a letná olympiáda z roku 1936 „rozbili Hitlerov árijský ideál“, tak skôr presný opak je pravdou (mimochodom, Nemecko sa stalo suverénnym víťazom hier s 89 medailami, získalo viac medailí ako ktorékoľvek dva iné štáty spolu), pretože čin Lutza Longa ho potvrdil nielen v telesnej, ale aj duševnej rovine.