„Veriť, milovať, pracovať.“
Milan Rastislav Štefánik

Pokým sú v Nemecku vojnové zločiny na Nemcoch bagatelizované a obete štátom financovanou antifou zosmiešňované s výzvami bombový holokaust proti nemeckým mestám zopakovať, si jeden britský historik prisvojil objektívny názor na danú vec. Tento historik je renomovaný vojnový vedec Anthony C. Grayling. Vo svojej knihe „Mŕtve mestá. Boli spojenecké bombové útoky vojnovým zločinom?“ opisuje Grayling dosť jasne, aký neľudský, ba až barbarský, bol bombový holokaust: „Od roku 1942 tiahnu britské letecké flotily nad nemeckými mestami. Ich trhavé bomby trhajú strechy, okná a fasády domov. Potom zhadzujú na nechránené domy zápalné bomby. Plamene sa spájajú. Ohnivá búrka strháva všetko v gigantických plameňoch smerom k nebesám. Asi tisíc nemeckých miest sú spojeneckými bombami spopolnené.“

Graylink spomína vo svojej knihe veľa citátov známych britských osobností, ktoré mali rozhodujúci podiel na vojne proti Nemecku. Tak napríklad šéf britských vzdušných síl, Sir Charles Portal vo svojom príkaze k vojenskému nasadeniu Arthurovi „Bomber“ Harrisovi: „Predpokladám, že je jasné, že ciele sú obývané územia a nie napr. lodenice alebo letiská“, alebo od Winstona Churchilla z roku 1943: „Čo to vlastne robíme? Správame sa ako barbari.“

Pre Graylinga bol bombový holokaust neakceptovateľný, pretože „zastrelenie ženy alebo dieťaťa za frontom – aj len nedopatrením – je to isté ako zabitie bombou“. Grayling sa obzvlášť venuje nočným bombovým útokom. Grayling je toho názoru, že vojna mohla byť skorej ukončená, keby spojenecké bomby sústredili viac na vojenské ciele a nie na vraždenie žien a detí za frontovou líniou.