Výročie, ktoré ostáva nepovšimnuté

prof. Vojtech TukaNázory ľudí na prvý Slovenský štát sú pod vplyvom negatívnej propagandy rôzne. V podstate nikto si však nedovolí poprieť jeho pozitívne pôsobenie na slovenský národ. Nedávno poslanec za SNS Jozef M. Rydlo v rozhovore pre denník SME na otázku, čo bolo na slovenskom štáte pozitívne, odpovedal: „Predovšetkým vzdelanosť. Postavili sa nové školy, železnice, cesty, vybudoval sa určitý sociálny systém. Nezanedbateľná je aj hospodárska stabilita, pevná mena, medzinárodný obchod. Vychádzali zaujímavé knihy, posilnila sa Matica, cirkvi mali väčšiu slobodu. Prezident Tiso založil Slovenskú akadémiu vied a umení, dobudovalo sa vysoké školstvo. A Slováci nadobudli obrovskú dávku národného sebavedomia.“ Tieto skutočnosti si nikto nedovolí poprieť.

Ak máme hodnotiť správnosť konania vtedajších vodcov slovenského národa, musíme sa vžiť do ich myslenia a teda vychádzať z analýzy obdobia, v ktorom pôsobili. Zástancovia Slovenského štátu tvrdia, že ak by samostatný štát nevznikol, slovenský národ by už neexistoval: sčasti by bol ponemčený, sčasti popoľštený a z najväčšej časti pomaďarčený (čo je možno aj tak).

Oponenti tvrdia, že by sa tak nestalo, keďže šesť rokov na takúto genocídu nestačí. Ale kto by si vtedy trúfol tvrdiť, že to bude len šesť rokov? V tej dobe sa z regionálnej veľmoci Nemecka stávala veľmoc svetová. „Demokrati“ sa ukázali ako zbabelci, ktorí najprv navigovali svoju loď na ľadovú kryhu, aby ju následne ako prvé krysy opustili. Tí, čo mysleli realisticky, museli s týmito zmenami počítať. Hitlerovci si len brúsili zuby a čakali, kedy budú môcť rozbiť „slobodomurárske Československo“. O snahách slovenského národa na zrovnoprávnenie v tomto štáte nemali nacistické kruhy ani potuchy.

12. februára 1939 sa ale uskutočnil rozhovor, ktorý zmenil osud slovenského národa. Vojtech Tuka sa stretol s Adolfom Hitlerom a jeho názory dosť ovplyvnil, ale v prvom rade ho oboznámil so slovenským problémom vo vtedajšom štáte a požiadal ho o pomoc. Skritizoval pražskú centralistickú politiku a tiež zhubnosť maďarskej politiky voči Slovensku. Od tohto dátumu sa Hitlerov vzťah k Maďarom zmenil a v ten deň sa asi Hitler definitívne rozhodol Slovensko Maďarom nevydať. Tuka tak svojou diplomatickou intervenciou získal túto veľmoc na obranu záujmov slovenského národa, keďže Hitler prejavil záujem o slovenskú problematiku a pomoc prisľúbil.

12. február 1939 Tuka považoval za „najšťastnejší deň svojho života“. Niet divu, veď jeho boj, ku ktorému sa prikláňalo stále viac a viac ľudí a za ktorý on osobne strávil vo väzení skoro desať rokov, sa blížil ku koncu. Bez tohto dňa by nikdy nebolo 14. marca. Nie je vôbec pritiahnuté za vlasy tvrdenie, že bez 14. marca 1939 by nebolo 1. januára 1993. A otázne je tiež, či by slovenský národ bez 12. februára dnes vôbec existoval. Ešte potrvá ale dlho, kým sa národ, no najmä jeho vrcholní predstavitelia tejto osobnosti v tento dátum s plnou pokorou a najvyššou úctou poklonia.

Zdieľať

Súvisiace články

Hnaný Joomlou! |
© Beo.sk | Píšeme pre vás od roku 2004.