Slota s Rafajom predložili do parlamentu návrh tzv. „vlasteneckého zákona“. Podľa jeho ustanovení sa v školách na začiatku každého týždňa má hrať štátna hymna, vlastenectvo sa má dostať do školských osnov, v triedach škôl má byť štátny znak, zástava, text hymny a preambuly Ústavy SR. Niektorí verejní činitelia a dokonca mladí občania pri prvom preberaní občianskeho preukazu by mali skladať prísahu vernosti Slovenskej republike, kde by sa zaväzovali „na svoju česť“ na „vernosť a oddanosť Slovenskej republike, jej ústavným zásadám a jej demokratickému zriadeniu“ ako aj k tomu, že budú „mať v prirodzenej úcte štátne symboly“. Tento návrh je absurdný, z viacerých dôvodov.

• Správa „Kvalitatívna a kvantitatívna analýza spravodajských relácií slovenských mienkotvorných televízií“, vyhotovená na základe trojročného výskumu Katolíckej univerzity v Ružomberku dospela k záveru, že všetky televízie s významným podielom na slovenskom mediálnom trhu (STV, JOJ, Markíza, TA3) používajú vo svojom spravodajstve prvky manipulácie, skrytej reklamy a emotívneho (nie racionálneho a objektívneho) ladenia príspevkov.
• Prevádzkovateľ sociálnej siete Facebook zrušil „protirómsku“ skupinu „Žiadne výhody Cigánom. Denník SME označil za „protirómsku“ aj skupinu „Som proti vyčleneniu 200 miliónov eur na riešenie rómskej problematiky“. Cieľom týchto skupín pritom bolo, aby Cigáni nemali neoprávnené výhody oproti zvyšku obyvateľstva.

Sme často svedkami toho, ako býva Európska únia prezentovaná ako priame vyjadrenie celého európstva ako takého. Rôzne druhy správania bývajú častované frázami ako je to alebo nie je to európske, keď ide o vyjadrenie súladu s Európskou úniou.

Pri sobotňajších voľbách do VÚC nenastalo veľa prekvapení. Slovensko akurát čakalo na informáciu, v akom pomere budú najbližšie roky hrabať pravica s ľavicou. Starým farizejským ksichtom, ktoré vylepia pred voľbami Slovensko s bilbordmi, na ktorých sa tvária, ako im na ľuďoch záleží, sa podarilo zmobilizovať len 22,9 % všetkých oprávnených voličov.

Onedlho si pripomenieme 20. výročie novembrových udalostí z roku 1989. Či chceme alebo nie, tieto udalosti sú jedným z dôležitých míľnikov v dejinách nášho národa. Všetko to začalo dňa 16. novembra 1989 v Bratislave. Mal som vtedy 17 rokov, teda toľko, ako máte mnohí práve dnes. Možno sa aj divíte, prečo píšem, že udalosti začali v Bratislave. Veď celé roky vás učili, že všetko začalo v Prahe. Omyl! Bol som pri tom. Kamarát, ktorý tam vtedy so mnou na Hviezdoslavovom námestí bol, mal otca vysokého dôstojníka v štátnej bezpečnosti. V panike z námestia ušiel. Dnes je tento panikár vysokým dôstojníkom v PZ SR. Po vzore svojho otca. Ale prečo vám to všetko píšem? Pretože nastal čas aspoň sčasti rozanalyzovať, čo nám november 1989 priniesol.

Je mi veľmi ľúto, keď si uvedomujem, že v krajinách Európskej únie, ale najmä na Slovensku je nevyužitý potenciál v podobe negatívnych nálad voči Európskej únii.

To, že tzv. európska integrácia a kresťanstvo nejdú do kopy, je trochu rozhľadenejším ľuďom dávno jasné. K poslednému výčinu tejto zvrátenej tendencie voči kresťanstvu sa mi ale ťažko hľadajú distingvované slová.

• Podľa štúdie „Straty z vylúčenia Rómov“, ktorú pripravila Nadácia otvorenej spoločnosti, by integrácia rómskeho obyvateľstva do väčšinovej slovenskej spoločnosti mohla mať priaznivé následky. Údajne by sa HDP mohlo zdvihnúť až o 11 percent. Podľa štúdie by mali byť Rómovia s aspoň základným vzdelaním (ktoré je povinné) byť „motivovaní“ pozitívnou diskrimináciou. Aké by boli neekonomické vplyvy integrácie Cigánov, napr. možné zníženie inteligencie či zmena kultúrnosti a mentality spôsobená rasovým miešaním plynúcim z integrácie, štúdia už neskúmala.

Nikdy by mi nenapadlo, že Lisabonská zmluva prejde tak hladko. Vedel som, že Klausove obštrukcie nie sú také pevné, ako sa mnohí sebaklamne nádejali. Po vyriešení problému s Benešovými dekrétmi, Lisabonskej zmluve už nič nestojí v ceste a ľudia v Európskej únii tak vojdú do ďalšej etapy. Ako bude táto etapa vyzerať?

Narodil sa 29. októbra 1964 v Limburg an der Lahne v Nemecku. V roku 1983 ukončil strednú školu v Remscheide a následne začal študovať chémiu v Bonne. Ako študent podporoval katolícke bratstvá A. V. Tuisconia Königsberg a K. D. St. V. Nordgau Prag. Tieto bratstvá patrili pod Cartellverband Katholischen der deutschen Studentenverbindungen.

Taktiež bol dočasným podporovateľom CSU/CDU, ale kvôli väčšej vlasteneckej politike začal podporovať republikánov v strane Die Republikaner (REP).

Ľudia si radi kúpia slovenské výrobky, ale štát ich musí motivovať. Základom fungovania hospodárstva akéhokoľvek štátu je, aby výrobky, ktoré produkuje, mali odbyt, bez toho by neboli príjmy a ekonomika by skolabovala. Štát sa preto usiluje o to, aby po produktoch vyrobených na jeho území bol čo najväčší dopyt. Aká je situácia na Slovensku a kde sú možnosti zlepšenia súčasného stavu?

• Riaditeľ regionálneho centra Rozvojového programu OSN Jens Wandel sa pri príležitosti dňa OSN vyjadril, že Slovensko migrantov potrebuje. „Migrácia je nevyhnutnou súčasťou rozvoja,“ vyjadril sa Wandel, ktorý ju zároveň vyhlásil za „súčasť riešenia“ demografickej krízy v európskych krajinách.
• Britská televízia BBC je obviňovaná za napomáhanie šírenia „fašizmu“ za to, že dovolila v televíznej diskusii vystúpiť predsedovi Britskej národnej strany (BNP) Nickovi Griffinovi. Tohto médiá označili ako „kontroverzného, extrémistického, ultrapravicového lídra“. Griffinova účasť v diskusii asi štvornásobne zdvihla obvyklú sledovanosť BBC.

V súčasnosti sú nemeckí národní socialisti z rokov 1933 – 1945 najčastejšie vykresľovaní ako bezcitní netvori, ktorí nemali žiadne pochopenie pre morálku a zásady. Avšak naproti dnešnej zliberalizovanej dobe, ktorá sa snaží vykoreniť tradičné a osvedčené ponímanie rodiny a ani vymieranie pôvodného európskeho obyvateľstva nevidí ako problém, možno poukázať napríklad na rodinné hodnoty. Týmto sa v národnom socializme, snažiacom sa vytvoriť harmonickú spoločnosť, pripisoval vysoký význam.

Demokracia je systém, kde je vláda v rukách ľudu. Občania volia svojich zástupcov, ktorí potom za nich rozhodujú. Lenže, ak sú všetci títo zástupcovia riadení z jedného centra, nemá potom toto centrum väčšiu moc ako ľud?

U väčšiny bežnej populácie nepožíva väčšiu dôveru ani jeden politik a drvivá väčšina občanov nevolí vôbec, alebo si vyberá menšie zlo.