Tých pár smrteľníkov, ktorých ešte baví sledovať pád slovenskej a európskej liberálnej demokracie na držku, sa pýta – existujú či neexistujú tieto papiere? Je vôbec toto možné či je to štandard politických kortešačiek liberálnej demokracie? Môže toto byť vôbec pravda alebo až po 20 rokoch vidíme, že takáto je pravda? Kto spravil z našich policajtov a z našich vojakov prostitútky a špinavých eštébákov? Páni policajti, páni vojaci, od hlavy smrdí ryba – nenechajte zosmradnúť aj svoje telá a nepodieľajte sa na špinavej mocenskej hre liberálnych a skorumpovaných... Aj Vaše deti tu raz budú žiť!

Kocúr Mikeš, Smelý Zajko, šmolkovia, čmeliaci a odteraz už aj Michal David. Ich zločin? Propagácia rasizmu, nacizmu, antisemitizmu a xenofóbie. Áno, čítate dobre. Už aj Michal Dávid patrí k tým, ktorí propagujú tieto bohapusté myšlienky. Aspoň novinári tak píšu.

Čo človek nevidel, internet za trinásť judášskych strieborných znesie – dokonca aj takého polyhistora – historika, publicistu, spisovateľa, priateľa zeme, Zeme aj hliny, mieru, utečencov, zjednocovateľa ľudstva a tejto krajiny – Edka Chmelára. Správne nastavenie niečích marketingových nástrojov spravilo totiž zo dňa na deň z nesympatického Eduarda Chmelára s arabsko-semitským výzorom a z priemerného exhibicionistu hlinovského typu hviezdu internetu na Facebooku a blogosfére. Autor sci-fi Rozpravy o zjednotení ľudstva (2001), docent slovenských dejín hanobiaci busty slovenských osobností toaletným papierom dnes v uliciach paroduje plagiátorstvom obézneho Michaela Moora a alterglobalistické hnutie kryptokomunistov „My sme 99%“.

Pozri: Zákon Republiky Česko-Slovenskej z r. 1927 „o potulných cigánoch a podobných tulákoch“

Isto ste si všimli nenormálne vysoké ceny cukru, a isto pozorne sledujete, či sa niekde neobjaví nejaká akcia. Na jednu takú som natrafila aj v hypermarkete Tesco. Keď som sa dozvedela z televíznej reklamy o mimoriadne výhodnej cene, namierila som si to rovno do spomínaného hypermarketu.

28. februára 2011 Irán svetu oznámil, že generálny sekretár iránskeho Národného olympijského výboru Bahram Afsharzadeh poslal oficiálnu sťažnosť Jacquesovi Roggeovi, prezidentovi Medzinárodného olympijskému výboru, v ktorom sa vyhráža bojkotom OH 2012.

Dôvodom je podoba olympijského loga!

Nemecký dizajnér Martin Kittsteiner predstavil na trhu „mentálne postihnuté“ plyšové hračky. V „Psychiatrickom ústave pre týrané plyšové hračky“ – ako sa nazýva predajňa týchto hračiek, – nájdete len za 29,90 eur korytnačku Dub, ktorá trpí depresiami, lebo sa nevie prispôsobiť rýchlemu kolobehu života, krokodíla Kroko, ktorý má fóbiu z vody, ako aj hada Sly, ktorý má neutíchajúce halucinácie.

Anna Belousovová sa nechala v piatok na tlačovej konferencii počuť, ako by chcela vedieť, kto „financuje extrémistov a pospolitosť“. Skritizovala postup na 14. marci. Nie však pre protiprávny zásah do politických práv vlastných občanov, ale vraj pre medvediu službu, ktorú médiá spolu s políciou Pospolitosti urobili.

„Prísne by som trestala ich vodcov, preto ma zaujíma, kto stojí za financovaním. Ich nefinancuje niekto v ich veku. Ich financuje niekto s jasným cieľom. Keď chcete potrieť takýto extrémizmus, nestačí vytrepať mladých bláznov, lebo tí sú hlúpi, treba zasiahnuť ich finančné a ideologické zdroje,“ povedala dnes pre agentúru SITA Belousovová.

V brazílskom mestečku Candido Godoi žije veľké množstvo súrodencov – dvojčiat. Ako komentujú noviny: „Nebolo by na tom nič prekvapujúce, keby na rozdiel od drvivej väčšiny tamojšieho obyvateľstva nemali modré oči a plavú šticu.“

Historik Jorge Camarasa vo svojej najnovšej štúdii Mengele: Anjel smrti v Južnej Amerike polemizuje či za tým nestojí práve nacistický vedec a lekár, príslušník SS, Jozef Mengele. Ten značnú časť svojej práce vykonával v koncentračnom tábore Osvienčim. Jeho cieľom bolo rozlúštiť genetický kód a riadiť tak nielen parametre rodiacich sa detí, ale aj ich počet. Preto svoje výskumy uskutočňoval najmä s dvojčatami.

Často pokrivené predstavy dnešných mladých ľudí o Slovenskom národnom povstaní a partizánoch treba razantne opravovať a využívať každú príležitosť na to, aby sa im vhodným spôsobom vysvetlilo, o čo išlo v SNP a akí ľudia v ňom bojovali. Zdôraznil to v sobotu predseda vlády SR Robert Fico v príhovore k účastníkom osláv 64. výročia SNP v prírodnom amfiteátri na Sekaninách nad obcou Lehota pod Vtáčnikom.

Minulý týždeň si najvyšší ústavní činitelia položením vencov k pamätníku na Rybnom námestí v (opäť) uctili „pamiatku obetí holokaustu a rasového násilia“. Prítomní boli prezident republiky Ivan Gašparovič, predseda vlády Robert Fico, podpredseda parlamentu Milan Hort, poslanci NR SR a predstavitelia diplomatického zboru. Na akte sa zúčastnil aj predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda.

Predstavte si staršieho slovenského človeka, ktorý celý svoj produktívny vek ťažko drel v nejakej bani. Dovŕšil dôchodkový vek s podlomeným zdravím a štát sa mu za to odvďačuje v lepšom prípade smiešnymi desiatimi tisícmi korún mesačne. Smutné? Iste, áno.

Ak sa vám náhodou podarí zasurfovať na oficiálnu stránku Ministerstva školstva Slovenskej republiky, budete v lepšom prípade prekvapení hlavným horným bannerom. Nachádza sa na nej 6 malých detí, ktoré sa držia v kruhu. Čo je ale počudovania hodné, je fakt, že dve z nich (jedna tretina) sú černošského typu. Táto stránka je nová, bola uvedená do prevádzky 19. 3. tohto roku. Treba jej priznať väčšiu profesionalitu a väčšiu prehľadnosť oproti pôvodnej. Ale odkiaľ grafickí web-dizajnéri prišli na to, že na Slovensku je tretina detí čiernych? Čo je podstatné, nový dizajn bol spustený za úradovania ministra Slovenskej národnej strany Jána Mikolaja, ktorý túto funkciu vykonáva od 4. júla 2006. Zdá sa, akoby SNS vo svojej snahe pôsobiť v intenciách politickej korektnosti nepoznala hranice. K takémuto multi-kulti-fetišizmu sa neodhodlali ani takí „opensocietníci“ ako Milan Ftáčnik, Peter Ponicíky, Martin Fronc a dokonca ani László Szigeti, ktorí medzi ním a Evou Slavkovskou (tiež vtedajšou ministerkou SNS) tento rezort riadili!

1. Rétoricky charakter nás demokratov spočíva v tom, že trojpísmenové „áno“ alebo „nie“ dokážeme povedať 30 vetami.
2. Nevadí, že zákony neohraničene garantujú slobodu slova a zhromažďovania. My podľa potrieb si vždy nájdeme dôvody ako ju obmedziť.

Americký hudobný magazín „Spin“ referuje vo svojom najnovšom vydaní o mučiacich metódach v Guantaname, ktoré boli prevedené na Shafiq Rasulovi. Rasul bol častejšie uzatváraný do miestnosti, v ktorej mu potom púšťali rap od napr. 2Paca alebo Dr. Drea, až pokým z toho nedostal halucinácie. Podľa psychológa Stephena Xenakisa vedie tento spôsob mučenia k ťažkým poruchám, ba až k traumatickým duševným chorobám. Diagnóza, pre ktorú sa stačí len letmo pozrieť na okruh osôb, ktorí sa cítia byť oslovení touto „hudbou“.

Kto indickú pohostinnosť spája len s curry, ryžou a prostredím maharadža, tomu sa teraz rozšíria obzory. Ako britská spravodajská agnetúra Reuters referovala, minulý týždeň v Bombeji (Mumbai) novootvorená reštaurácia lákala hostí kuriózne pomenovaná po Hitlerovi.

Reštaurácia „Hitlerov kríž“ láka svojich potenciálnych zákazníkov plagátmi s hindustickým slnečným kolesom. Podobnosť so symbolmi Tretej ríše sú určite úmyselné. Návštevníkov zdraví nad vchodom zatiaľ posledný nemecký ríšsky kancelár.

K elementárnej výbave kancelárie ústavných činiteľov patrí aj portrét hlavy štátu. V Dzurindovej kancelárii podľa všetkého tento obraz chýbal. Hovorkyňa vlády Silvia Glendová sa posťažovala: „V kancelárii predsedu vlády obraz prezidenta Gašparoviča nebol, tak sme si museli priniesť svoj.“ Dzurindov súdobý hovorca Martin Maruška reagoval na otázku, prečo Dzurinda nemal vo svojej kancelárii obraz prezidenta, slovami: „Neviem o tom. Takú informáciu nemám.“ Či mal expremiér Dzurinda namiesto Gašparoviča na stene zavesený portrét Georga Busha alebo niekdajšieho Ariela Sharona, sa „korektný“ Nový čas zabudol spýtať.

3. mája sa Ascherlebnerskému Mestskému zastupiteľstvu podaril významný úder proti vodcovi národného socializmu. Po neunavujúcom boji trvajúcom 73 rokov sa im podarilo odobrať čestné občianstvo vedúcej a legitímnej hlave štátu Nemeckej ríše Adolfovi Hitlerovi. Čestné občianstvo mu bolo jednohlasne schválené roku 1933 a magistrátom mu bolo odovzdané. Odňatie mu bolo tak isto jednohlasne odopreté behom dvoch sekúnd. Sic transit gloria mundi. Ani za čias hlbokého stalinizmu ich nenapadlo Hitlerovi tieto cti odobrať. Bolo by pochopiteľne a logické, keby sa podobné „čistky“ dejín mesta udiali hneď po skončení vojny. Nehľadiac na tento incident bude asi ťažké takýmito hlúposťami vymazať Hitlera z dejín, pretože hlavne v dnešných dňoch revolučné výkony jeho režimu na sociálnej úrovni sú Nemcom stále viac a viac zrejmé a to dosť bolestným spôsobom, pretože ich sociálne istoty idú dole vodou.

Príslušníci pohraničnej polície Selb (Bavorsko) neverili vlastným očiam, keď našli kópiu očividne pravého nemeckého občianskeho preukazu u jedného Nemca: preukaz bol vydaný 18. júla 1997 mestom Berchtesgaden a bol platný do roku 2007 – háčik bol v tom, že bol vydaný na meno jedného pána menom „Adolf Hitler“ – kompletne správne s jeho dátumom narodenia, bydliska v Berchtesgadene, Obersalzberg a fotkou. Majiteľ tvrdil, že preukaz dostal ako darček pri jednom liečebnom pobyte. Vyšetrovanie pokračuje...

„Vyhlásený fašista a futbalová hviezda Paolo Di Canio sa stretol v Kapitole v Ríme s preživším holokaustu Shlomom Veneziom,“ opísali média pokus taliansku futbalovú hviezdu a národného hrdinu, Paola Di Cania, odviesť od fašizmu. Paolo Di Canio je kapitánom mužstva Lazio Rím a zdraví nielen na talianskych futbalových ihriskách svojich fanúšikov „rímskym pozdravom“ (Saluto Romano) na znak príslušnosti k svojmu spoločenstvu a ako vyznanie k svojmu národu. Kvôli tomu bol futbalový hrdina v decembri 2005 disciplinárnou radou talianskeho futbalového zväzu pokutovaný sumou 10.000 eur a zákaz nastúpiť v zápasoch proti Livorno a Juventus. Pri finančnej pokute sa jedná skôr o symbolickú cenu, keď vezmeme do úvahy príjem tohto vysoko dotovaného rekordhráča.

LONDÝN – Raper 50 Cent stále trpí traumou kvôli bicyklu, ktorý mu v detstve ukradli. Priznáva, že ešte teraz, keď si na incident spomenie, zosmutnie.

„Ten bicykel mi ukradli, keď som bol ešte dieťaťom. Viete, keď ste v takom veku, jednou z najhorších vecí je: ráno sa zobudiť a nenájsť bicykel tam, kde ste ho nechali,“ cituje speváka magazín Britain's Smash Hits, pričom TASR túto postavičku rapového cirkusu nazýva „30-ročným umelcom“ a považuje za veľké šťastie, že sa naučil už nevyroniť ani slzu kvôli tejto udalosti. „Nezaplakal som dlhú dobu, pretože som sa naučil s takými vecami vyrovnávať iným spôsobom,“ dodal raper.

Kvôli drogám mravne zdiskreditovaná postava stojaca na čele pochybného občianskeho združenia Ľudia proti rasizmu opustila miesto predsedu tohto združenia a teraz so svojím nekonvenčným správaním a výzorom pracuje ako moderátor súkromnej televízie JOJ.

V reportáži z 26. 1. 2006 Ladislav Ďurkovič obhajoval čipovú totalitu na zvieratách. Mikročipy implantované do krku zvierat obsahujú číselný údaj, ku ktorému sú priradené detailné údaje o zvierati a jeho majiteľovi. Čip zarastie do kože a ostane tam na celý život.

Už v apríli minulého roku sme referovali o talianskom futbalistovi Paolo di Canio z Lazia Rím a jeho niekedy dosť neortodoxných spôsoboch pozdravu na ihrisku. Tak musel v marci minulého roka zaplatiť pokutu 10.000 euro za ukazovanie rímskeho pozdravu počas zápasu Lazia a AS Rím 6. januára 2005, čo ho ale neodradilo toto gesto medzičasom zopakovať.

Na celom svete bojujú štáty proti spamu na internete. Doteraz bez úspechu, pretože sa rozosielatelia spamu nenechajú zastrašiť pokutami alebo väzením v prípade odhalenia. Jeden z najznámejších a najúspešnejších spamerov bol aj Armén Vardan Kushnir. Z Moskvy rozosielal denne milióny spamových správ, aby prilákal ľudí na svoje jazykové školy. S touto reklamou si Kushnir na seba privolal hnev veľa ľudí, ktorí mali stále snahu mu to vrátiť tým, že prevádzku jeho internetových stránok ochromili, alebo jeho telefónnu linku blokovali. To všetko Kushnirovi neprekážalo, aby ďalej pokračoval vo svojej činnosti, až pokým ho našli mŕtveho vo svojom dome. Podľa špekulácii ho majú na svedomí členovia ruskej „Anti-Spam-Gang“.

Vo Francúzsku sa 29. mája 2005 konalo referendum za prijatie alebo odmietnutie európskej ústavnej zmluvy. Väčšina, takmer 55 %, francúzskych občanov túto zmluvu odmietla. Referendu predchádzala obrovská vládna kampaň, ktorá vyzývala k pozitívnemu hlasovaniu, no neúspešne.

To vyvoláva otázku, či náhodou referendum bolo nesfalšované. Reakcie európskych aj svetových politikov boli rôzne, väčšinou smútočné. Zaujímavé, že francúzski občania sa slobodne rozhodli a demokratickí politici smútia.

Dokonca luxemburský premiér Jean-Claude Juncker ešte pred referendom vyhlásil, že francúzske nie by bolo pre Európu katastrofou. Tým akurát priznal, čo pre neho znamená demokratické rozhodnutie občanov.

Pod týmto heslom zahájila kontroverzná organizácia hovoriaca si „Ľudia proti rasizmu“ svoju žobravú kampaň (vo forme pohybujúcej sa internetovej grafickej reklamy) od svojich snáď sympatizantov a podporovateľov kvôli možným dvom percentám z daní občanov. Tieto vyhlásené slová za niekoho, kto už nežije, teda nemôže ich poprieť, sú doplnené propagačným plagátom (viď www.rasizmus.sk), ktorý spomenutá organizácia už dlhšie šíri: je na ňom Winnetou a Old Shatterhand podávajúci si ruky, pozadie majú červené a v strede je biele kruhové pole, ktoré je ako podklad pre ich spojené ruky a hore nápis „Stop rasizmu“.