„Ja sa prebijem, lebo sa prebiť chcem!“
Milan Rastislav Štefánik

12. júla 2006 zaútočil Izrael na svojho suseda, Libanon. Na štát, ktorého predseda vlády sa oficiálne dištancoval od akcií, ktoré Izrael využil ako prehľadnú zámienku na likvidáciu libanonskej infraštruktúry a vyhladzovanie jeho ľudu.
Väčšina slušných ľudí odsudzuje bezhraničnú agresivitu a aroganciu Izraela, nájdu sa však aj takí „ľudia“, ktorí za ním stoja za každých okolností. Medzi nimi v prvom rade tvorcovia vlajkovej lode „neokonzervatívneho“ hnutia, časopisu .týždeň.

Tí sa snažia interpretovať celú záležitosť ako „agresiu Iránu a moslimského sveta“ a Izrael vykresľovať ako obeť. V tomto duchu sa totiž nesú články aj v najnovšom vydaní .týždňa (30/2006), ktorých autormi sú František Šebej a Ivo Samson. Avšak, takéto premietnutie faktov vôbec nekorešponduje s realitou.

„Aj táto vojna, ako každá iná, dopadá najťažšie na civilné obyvateľstvo,“ zatiaľ pravdivo konštatuje František Šebej v komentári „Prečo horí Bejrút“, „Ale na to dopadali aj rakety Hizballáhu a Hamasu.“ cynicky uzatvára túto zavádzajúcu informáciu. Zabúda už dodať, že táto agresia doposiaľ stála (situácia k 30. 7. 2006) 813 životov, z nich 51 Izraelčanov, ale až 750 Libanončanov (zvyšných 12 tvorili 8 Kanaďania zabití izraelskou armádou a 4 mieroví pozorovatelia OSN, tiež usmrtení paľbou židovského štátu), teda pomer mŕtvych Libanončanov k Židom je už 15 : 1! Navyše, aj samotný Izrael priznáva, že doposiaľ usmrtil len 200 bojovníkov Hizballáhu, teda otvorene uznáva, že zavraždil aspoň 560 civilistov (iné zdroje, samozrejme, udávajú omnoho vyšší počet civilných obetí).

Nie Izrael, ale Libanon je menený na horiace trosky. Nie Izrael, ale Libanon je odkázaný na humanitárnu pomoc. Nie z Izraela, ale z Libanonu prúdia státisíce utečencov. Nie z Izraela, ale z Libanonu museli byť evakuovaní aj naši občania.

Snahy vykresliť Izrael ako úbohú obeť moslimských fanatikov jednoducho nezodpovedajú realite.

Redaktori .týždňa však na vytváraní tohto nezmyselného obrazu naďalej vytrvalo pracujú, nezabúdajúc pritom na zdôrazňovanie „zločinov Iránu“ (tak zrejme nazývajú snahy o nezávislé počínanie na poli jadrovej energetiky alebo vyzdvihovanie akademickej slobody), na politike ktorého však nič zlé nevidia ani samotní iránski Židia, ako to nedávno vyjadril Maurice Motamed, židovský poslanec iránskeho parlamentu.

Propagandisti z .týždňa akosi pozabúdajú na fakt, že práve Izrael vytrvalo ignoruje výzvy OSN a že práve Izrael či USA nielen vlastnia jadrové a chemické zbrane, ale ich aj veselo používajú (podľa libanonských zdrojov Izrael používa fosforové bomby a podobným záverom nasvedčujú aj zistenia z predošlých rokov z Iraku).

Len pred pár dňami boli izraelskou paľbou zasiahnuté zásobníky ropy v Libanone, následkom čoho sa desaťtisíce ton látok škodlivých prostrediu môžu vyliať do Stredozemného mora. Takáto udalosť by vážne destabilizovala ekosystémy tej časti libanonského pobrežia, uhynuli by tisíce živočíchov a ochromil by sa turistický ruch na blízkych plážach, nehovoriac o ekonomických stratách, z ktorých židovský štát neuhradí ani halier. Tento vývoj sa v súčasnosti javí ako najpravdepodobnejší, keďže Izrael odmietol trojdňové humanitárne zastavenie bojov, ktoré navrhlo OSN, čím sa riešenie celého problému výrazne spomalí.

Nevyčísliteľnú cenu však majú ľudské životy. Pri jednej príležitosti sa stalo, že v Libanone bola kompletne anihilovaná 11-členná rodina. Počas nedeľňajšieho útoku na dedinku Qana bolo zase vyhladených vyše 50 ľudí, väčšinu z obetí tvorili deti. Izrael odmietol za tieto vraždy zodpovednosť. V reakcii na tento brutálny masaker síce vyhlásil 48-hodinové zastavenie náletov, to však sám už o pár hodín porušil. Minister obrany Amir Peretz k tomu poznamenal: „Je nemožné dohodnúť sa na okamžitom zastavení bojov, Izrael bude rozširovať a zosilňovať svoje aktivity...“

Keď izraelské bombardovanie usmrtilo štyroch mierových pozorovateľov OSN (ktorí len krátky čas predtým, ako bolo ich stanovisko zasiahnuté, žiadali izraelské jednotky, aby zastavili bombardovanie), Kofi Annan, generálny tajomník OSN, to rozhodne označil za zámer. Izrael sa však bráni objektívnemu preskúmaniu celej udalosti a odmietol, aby sa na vyšetrovaní podieľalo medzinárodné spoločenstvo, zatiaľ čo USA zvetovali návrh väčšiny členských krajín OSN, aby Bezpečnostná rada útok odsúdila.

Aj deti a mieroví pozorovatelia OSN sú teroristi? Alebo je najnovšia navádzacia technika Izraela, financovaná USA, natoľko nepresná? Alebo cieľom Izraela vôbec nie je „boj proti terorizmu“?

Napriek všetkému, proti zjavným faktom, však Samson konštatuje, že „nie je možné ďalej obviňovať Izrael, že súčasná kríza je výsledkom jeho ,okupácie‘“.

František Šebej dokonca už vopred ospravedlňuje židovský štát a zbavuje ho akejkoľvek viny: „Táto vojna môže hrozivo narásť, dokonca sa môže vyliať aj za hranice celej oblasti. Lenže ak sa tak stane, nebude to vina Izraela...“

Samson ďalej narieka, ako všetci Izraelu nespravodlivo krivdia, obviňujúc ho, že „si za všetko môže sám“ (nakoľko je toto tvrdenie pravdivé, sa už neobťažuje analyzovať, Izrael má jednoducho pravdu a tým to končí). Kanadský premiér Stephen Harper označil reakciu Izraela za „vyváženú“ a podľa neho je vina na strane „teroristov, ktorí uniesli izraelských vojakov“. Toto Samson považuje za „racionálnejšie vyjadrenie“. Čo však Harper povedal po tom, čo izraelský nálet skosil siedmich občanov Kanady a ďalších šiestich zranil, už Samson neuvádza.

V štýle, ktorým píšu redaktori a prispievatelia .týždňa o „terorizme“ a jeho vine na vzniku prebiehajúceho konfliktu, by sa dalo niečo podobné, len hádam s väčšou dávkou faktickej presnosti, napísať aj o Židoch a príčinách druhej svetovej vojny. To by už ale veľký hovorca „slobody“, „demokracie“ a „ľudských práv“, František Šebej, zjavne najradšej zatváral do väzenia a vynášal rozsudky, keďže práve on a jeho verní súputníci horlivo podporili totalitný zákon o tzv. Osvienčimskej lži, podľa ktorého sa istá historická udalosť fixuje ako nemenná a nenapadnuteľná pravda. Vidíme teda jasne, že „sloboda“ v podaní liberálnych „neokonzervatívcov“ je vyhradená len pre tých, ktorí poslúchajú Izrael a USA. V opačnom prípade by nemohli ospravedlňovať počínanie židovského štátu na Blízkom východe. Skôr pri tomto, ako pri pohľade na slovenský znak, sa mi dvíha žalúdok.

Zdroje:

www.cnn.com
www.bbc.co.uk
www.moiz.ca/coffin.htm
www.wikinews.org

.týždeň, 30/2006

Správy nasledovných masmédií, relácií a agentúr v priebehu posledných dní:
Nový čas, Správy STV, TASR, Televízne noviny Markízy;

Zdroje fotografií: www.prop.sk, www.bbc.co.uk;

Izraelské deti podpisujú rakety: „s láskou z Izraela“. Tieto strely onedlho zabijú nevinných ľudí v Libanone alebo Gaze. Takto si páni Šebej či Samson predstavujú „jedinú demokraciu na Blízkom východe“?

Civilné obyvateľstvo vždy znáša vojnu najťažšie, ale tak to už chodí, bagatelizuje zločiny Izraela Šebej. (Malý Ali Shaito prosí svoju matku, aby ostala pri vedomí, zatiaľ čo ona zomiera po zásahu šrapnelmi.)

„Právo na sebaobranu“ v podaní sionistov. (Zábery z Qany, kde bolo zabitých najmenej 58 ľudí, z ktorých väčšinu tvorili deti.)

Ivo Samson: „...Izrael zatiaľ sleduje tretie riešenie: čo najviac zničiť vojenské štruktúry Hizballáhu...“ (Zábery sú z nedeľňajšej masakry libanonských civilistov v Qane.)