„Kto kráča energicky a vedomý si cieľa,
ovláda svoj osud takmer úplne.“
Milan Rastislav Štefánik

Takáto mohla byť budúcnosť dekadentných masmédií na Slovensku. Kvôli lobbingu ale nebude.

Rukojemnícka dráma, ako nazval šachové postavenie koalície a opozície v jej začiatku Ján Slota, stále trvá. Koalícia, ktorá prišla s radikálnou formou návrhu nového tlačového zákona, sa nepáči opozícii natoľko, že sú ochotní bojkotovať hlasovanie o lisabonskej zmluve a to aj napriek prevažujúcemu úniofilstvu medzi jej stranami.

Z mnohých psycho-sociálnych faktorov vyplýva, že masmédiá zamerané liberálne a nie sociálne-demokraticky prirodzene získavajú na trhu dominantnosť. Stav na Slovensku je taký, že žiadne relevantné médium nemožno označiť ako provládne. Naopak, všetky držia s opozíciou. A vláda si bola toho vedomá už pred prevzatím moci. Bolo otázkou času, kedy proti tejto prevahe sa pokúsi udrieť.

Pôvodný návrh tlačového zákona bol šitý proti bulváru a neokonzervatívcom

Dnes je bežnou praxou, že noviny prinášajú palcové nadpisy na titulných stranách plné zavádzania a lži. Ohľadne jednej „kauzy“ sú to schopné spraviť aj v piatich číslach. Ak sa poškodený dovolá po čase pravdy, vydavateľovi vznikne povinnosť zverejniť ospravedlnenie. Toto ospravedlnenie sa objaví niekde nenápadne skryté a drobné. Hoci masívne ohováranie ostalo už v mysliach ľudí a takáto satisfakcia nič nerieši. Masmédia sa tak môžu chovať ako nepotrestateľní teroristi.

Pôvodný návrh tlačového zákona upravoval tento bulvárny štýl písania „právom na odpoveď“. Možno skonštatovať, že pre zmenu až príliš radikálne. Ministerstvu kultúry dával totiž široké právomoci. Zdravá miera by bola, aby sa právo na odpoveď týkalo len priamych lží spôsobujúcich zavádzanie, ale zároveň priestor pre toto právo by bolo natoľko rozsiahle (veľké písmena na titulnej strane), že by sprecíznilo prácu novinárov a bránilo by im vykonávať drzé ohováranie. Hlavný problém by bol vytvoriť k tomu účelu ozaj nezávislý orgán.

Modifikácie návrhu tlačového zákona, vyvolané aj zo zahraničia, tieto časti už zredukovali tak, aby znovu boli prevažne v prospech masmediálneho terorizmu.

Čo ma pozitívne prekvapilo, v návrhu bola možnosť postihovať zverejnenie informácií, ktoré zľahčujú, ospravedlňujú alebo schvaľujú vojnu, užívanie drog či vyvolávanie nenávisti napríklad na základe politického zmýšľania.

V praxi by to znamenalo:

• vysoké pokuty pre masmédiá, ktoré obhajujú vojenský imperializmus USA a genocídy páchané na Palestínčanoch Izraelom (napr. SME, ale najmä .týždeň)
• postihovanie hodnotovo liberálnych médií rôznych dekadentných mimovládnych organizácií, ktoré presadzujú dekriminalizáciu marihuany a pod.
• proti štvavej kampani celého manistreamu proti nacionalistom pod rúškom „boja proti extrémizmu a neonacizmu“ by bolo azda možné dovolávať sa zadosťučinenia

Neveril som v možné poľudštenie masmédií v tomto systéme, ktorý doslova riadia. A tak sa dalo očakávať, že Ministerstvo kultúry po intervencii „Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe“ túto významnú pasáž vypustí.

Aj protibulvárne opatrenia, aj opatrenia proti neokonzervativizmu by zasiahli ich nástroje oblbovania natoľko, že by sa do popredia výrazne dostal internet, kde by mali subjekty celého ideologického spektra oveľa rovnocennejšiu „štartovaciu čiaru“. A časom by možno bolo ozaj možné hovoriť o pluralitnej spoločnosti. Samozrejme, nestane sa tak.

Lisabonská zmluva je Ústava Európskej únie pod iným názvom

Snáď len jediný politik – Daniel Lipšic – ktorý sa snaží zachrániť potápajúcu sa loď v podobe KDH, poukazuje na to, že návrh lisabonskej zmluvy je len maskovacím manévrom ako presadiť pod iným názvom a neznámym obsahom európskymi národmi odmietanú Ústavnú zmluvu Európskej únie.

Až nechutná povrchnosť je pre masmédiá bežná, ale v prípade Lisabonskej zmluvy je to až podozrivé. Hoci sa pojem „Lisabonská zmluva“ vyskytuje v masmédiách s vysokou frekvenciou, o jej obsahu nikto nehovorí.

V každom prípade, keby výsledkom tejto „rukojemníckej drámy“ bolo jej odmietnutie bolo by to na jednej strane plus, že odmietame niečo, čo nám nevyhovuje a čo nám neprospeje. No na strane druhej, jej prijatie len urýchli o to väčší pád pre celú mašinériu Európskej únie, ktorá sa stále viac svojimi praktikami podobá historicky skrachovanému Sovietskemu zväzu.

Čitatelia Beo.sk sa ukazujú ako správne prezieraví

Hoci čitatelia Beo.sk prevažne nepatria medzi politických odborníkov, ich hlasovanie v ankete spustenej 1. apríla dokazuje ich prezieravosť, avšak je treba upozorniť, že nový tlačový zákon bude z pôvodného návrhu okresaný do takej podoby, že nijako neovplyvní masmediálny priemysel.

Vzhľadom na ústupky v tých najrelevantnejších bodoch návrhu tlačového zákona by nakoniec pre opozíciu nemal byť problém schváliť Lisabonskú zmluvu. No na šťastie v konečnom dôsledku by výsledkom tejto „rukojemníckej drámy“ mal byť urýchlený pád všetkých legitimizujúcich tento chorý systém.