Slovenský štát opäť raz rezonuje |
 |
 |
| Masmédiá |
| 09.05.2008 |
| Napísal VILIAM ČERNÁK |
|
18. apríla si niektorí národovci pripomenuli výročie popravy prezidenta a katolíckeho kňaza Dr. Jozefa Tisa. Jozef Tiso má popularitu nielen v národnom, ale aj v národno-kresťanskom spektre – čiže aj u niektorých cirkevných hodnostárov. Nielen, kňazov, ale aj tých najvyšších – arcibiskupov. A tak, 18. apríla o 18-tej hodine bola slúžená zádušná omša za Jozefa Tisa arcibiskupom Trnavskej arcidiecézy Jánom Sokolom. Podpora zo strany najrôznejších predstaviteľov cirkvi 18. aprílu býva každoročne. Recesia za všetky drobnéTento rok ale neostal bez „odozvy“. Ako černobyľská reďkovka vyrástla zo dňa na deň Občianska iniciatíva občianskej solidarity s obeťami holokaustu. Podľa jej signatárov mal Sokol omšu slúžiť asi v montérkách, keďže píše: „...Ján Sokol používal pri liturgii všetky biskupské insígnie a bohoslužobnú asistenciu, o oltár bola opretá fotografia Jozefa Tisa...“ K štvorodsekovej správe k petícii s názvom „Nechceme sa prizerať“, sa dodnes podpísalo vyše 600 ľudí. Nič moc na tak mediálne podporovanú petičnú kampaň. Aj signatári sú dosť strohí. Z 20 mien vypĺňajú tretinu dve rodiny: Halamoví z Vrbového a Lieskovskí z Prešova. Nechýbajú také „esá“ ako Kocúr zo Svitu, Boris Burger, Martin Weiss, Oľga Pietruchová, Anton Srholec z Bratislavy či Peter Breiner z New Yorku a ďalší. Mohli si dať dámy a páni toľkej námahy a názov upresniť: „Nechceme sa prizerať, chceme sa podpísať“. No najväčším faux pas tejto smiešnej petície je dátum jej vzniku. Občianska iniciatíva občianskej solidarity s obeťami holokaustu sa trafila priamo do 119. výročia narodenia Adolfa Hitlera. Takže také ADL alebo centrum nebohého pána Simona Wiesenthala by ich malo pranierovať za urážanie obetí svätého holokaustu. „Expert“ blízky .týždňu to vykrylNa túto recesiu skočil na všetko samozvaný odborník Lukáš Krivošík. Okrem iného uvádza: „Dodnes sa málo doceňuje, aký klin vrazil medzi Slovákov a ich kňazov totalitný štát, na čele ktorého stál katolícky farár.“ Ten klin medzi slovenský národ a ich kňazov nevrazil Tiso ani Slovenský štát, ale vrazila ho komunistická propaganda, na ktorú nadviazala propaganda liberálov, Židov, čechoslovakistov a pod. Krivošík namiesto toho, aby búral tieto mýty, stavia sa na ich stranu. Záver jeho komentára znie: „Je jasné, že v súlade s kresťanskou morálkou sa zachoval biskup Gojdič, kým Tiso poškodil katolícku vec nadprácou pre hlboko antikresťanskú a pohanskú ideológiu. Skutočný slovenský národovec a kresťan by si mal ceniť skôr pamiatku toho prvého. Samozrejme, aj za dušu najhoršieho zločinca je možné sa modliť. Lenže omša pod vedením arcibiskupa, to je príliš silný politický symbol. Ján Sokol týmito svojimi aktivitami robí Cirkvi medvediu službu a pomáha, aby komunistami vytvorený mýtus o ‚klérofašizme‘ (teda o kompatibilite kresťanstva s fašizmom) naďalej rezonoval.“ Keby Krivošík nebol taký zaslepený a nehľadel by na svet paradigmou holokaustu, uvedomil by si, že taliansky fašizmus či realizovaná politika nemeckého národného socializmu, nehovoriac o režime Slovenského štátu s kresťanstvom zlúčiteľné sú. Zvlášť režim Slovenského štátu, v ktorého vedení hralo významnú úlohu cirkevné duchovenstvo – analógiu tohto typu v 20. storočí je nemožné nájsť kdekoľvek v Európe. Tu sa pomaly dostávame aj k problematike, čo to vôbec kresťanstvo je. Osobne sa necítim kompetentný na to odpovedať. No Lukáš Krivošík aj napriek tomu, ako to uviedol pre SME (2007), že nie je kresťan, ale považuje sa za agnostika, sa k týmto veciam sebavedomo vyjadruje. Z pozície agnostika môže posudzovať, či režim Slovenského štátu je kompatibilný s jeho agnosticizmom, ale nie s kresťanstvom. Vzhľadom k tomu, že najvrchnejší predstavitelia katolíckej cirkvi aj v politicky nevhodnom ovzduší sa zastávajú Slovenského štátu a prezidenta Jozefa Tisa, možno z toho jasne vyvodiť, že Slovenský štát, jeho režim aj jeho vodcovia sú s kresťanstvom dostatočne kompatibilní. Tisa vidia aj s hokejkou na ľadeMedzinárodná hokejová federácia oslavuje storočnicu, ktorú si pripomína okrem iného aj dresmi z minulosti. Každý tím s výnimkou Bieloruska nastúpi na jeden duel na šampionáte v retrodresoch. Naši hokejisti si v nich zahrali práve proti Nemecku. Plus 1 deň to postavilo zo stoličky. V článku Obliekli si fašistické dresy? sa nad tým pohoršujú, aj keď ich každý normálny z oslovených zotrel. „Hľadali sme v archívoch. Jediná vzdialenejšia hokejová história, ktorú Slovensko má, bol slovenský štát,“ argumentoval hokejový zväz a má pravdu. Športový historik Peter Bučka (In: Plus 1 deň, 2008) nevidí problém ani v tom, keby dnešné dresy nadväzovali priamo na obdobie slovenského štátu. „Prečo nie? Vtedy sa urobilo pre mládež a šport naozaj veľa a nemôžeme všetko automaticky zavrhnúť. Postavilo sa sedem všešportových areálov, skokanské mostíky... Šport dosahoval výborné výsledky a bolo v ňom mnoho demokratických prvkov. Vytvárali sa podmienky i pre športovcov iných národností a nepohodlných ľudí,“ vysvetľuje Bučka. V podobnom duchu sa vyjadril aj Ján Filc, tréner slovenskej reprezentácie, ktorú doviedol k zlatu v roku 2002. Nemiešať šport s politikou nepovažuje za vhodné ani bývalý reprezentant Vincent Lukáč. Zaklincoval to prezident Ivan Gašparovič: „Zároveň sa prezident pýta, či za nevhodné by sme mali považovať aj používanie dvojkríža s trojvrším, ktorý je oficiálnym štátnym znakom a bol ním aj počas existencie vojnového slovenského štátu?!“ odkázal pre Plus 1 deň po svojom hovorcovi Marekovi Trubačovi Gašparovič. Na zdravie! Miklós DurayJediný z opytovaných sa proti retrodresom vyjadril iba Miklós Duray: „Nástupníckym štátom Československa nie je len Česká republika, ale aj Slovensko. Myslím si, že Slovensko by malo vystúpiť v dresoch z obdobia prvej Československej republiky.“ Slovensko je rovnako nástupníckym štátom Rakúsko-Uhorska, a neoblečie si jeho dresy. No Durayovi nepríde zvláštna situácia, keby sa Slovensko ocitlo v jednej skupine s Českom a nastúpili by oba tímy v rovnakých dresoch. Opitosť? Starecká demencia? Nech posúdi každý sám.
Zdroje: KRIVOŠÍK, L. 2008-05-07. Komentár: Omša za Jozefa Tisa. [cit. 2008-05-09]. Dostupné na: http://www.aktuality.sk/spravy/komentare/komentar-omsa-za-jozefa-tisa |
Aj napriek tomu, že nie je 14. marec, Slovenský štát rezonuje médiami. Je to ako volanie do tmy, navyše nemým hlasom pretkaným recesistickým pátosom. 
