„Každá stratená hodina v mladosti je zárodkom nešťastia v budúcnosti!“
Napoleon

Na dcérskom portáli azetu – aktuality.sk sa objavil komentár, na ktoré má výsadu týždňokonzervatívec Lukáš Krivošík. Obhajuje a stotožňuje sa s dvoma ľuďmi, ktorí vo svojich rozhovoroch hanobili slovenský národ.

Začína snahou poukázať na chyby slovenskej mentality skrz metaforický príbeh, v ktorom naznačuje ako si váži jednotlivé národy: „...ak sa jej v tejto rodine nepáči, môže sa odsťahovať na tretie poschodie k Čechovovcom alebo o dve poschodia vyššie k Englišovcom. Alebo môže trebárs odísť k tomu paprikášovi Maďarovskému, čo býva oproti.“

Ale späť k podstate. Spomínaní dvaja spovedaní sú: Pavol Polinský a Fero Turňa.

Pavol Polinský narodený v roku 1925 ako Pavol Feldman poskytol rozhovor pre .týždeň. Je protagonistom dekadentného džezu. V roku 1968 emigroval a k Slovensku má negatívny vzťah. Ešte predtým koketoval s ŠtB, z čoho sa snaží vyzuť.

Spovedal ho Štefan Hríb spolu so svojou takmer manželkou Jurajom Kušnierikom. Na ukážku niektoré Polinského reakcie:

„Ako vnímate dnešné Slovensko?

Opisuje to medzinárodné slovo - bordel.

Viete, kto všetko je vo vláde. Čo sú to podľa vás za ľudia?

Grázli sú to! Čo je Slota iného ako nevzdelaný chrapúň a grázel?

Hovoríte, že do Bratislavy nemôžete chodiť. Dlhé roky ste však v Twiste robili reláciu Dobrá hudba.

Chodil som do Twistu, nie do Bratislavy. V meste by ste ma nestretli. Ale ja som nebol ani v Prahe, ani v Budapešti. Tým smerom ja nemôžem ísť. Otvorili síce hranice, ale drvivá väčšina obyvateľov týchto krajín otvorené hranice nepotrebuje. Zaujímajú ich obrazárne? Koľkých ľudí na Slovensku zaujíma Breughel. Spočítate ich na niekoľkých rukách. Čo tu hovoríme o demokracii. Oni nevedia, ani ako sa to píše.“

Ako sám na začiatku rozhovoru Polinský priznáva: „Mama bola Nemka zo Sedmohradska. Tam ju otec ulovil počas Prvej svetovej vojny. (...) Môj otec bol židovského pôvodu. Ja som tak trošku zmiešanec.“

„Zmiešanec“ nielen trošku, no v prvom rade, Pavol Feldman (alias Polinský) nie je vôbec Slovák. Aj napriek tomu si dovolí hanobiť slovenský národ, keď ho označuje za pologramotný a rozdávať svoju nenávisť.

Krivošík sa Polinského invektívy snaží aj obhájiť, kamuflovať a legitimovať: „Opäť si treba uvedomiť, že toto nehovorí nepriateľ našej vlasti, ale osobnosť slovenského džezu, ktorá sa presadila aj v Rakúsku.“

Ako sme si uviedli, Polinský je možno osobnosť židovsko-nemeckého džezu v Rakúsku, ale nie osobnosť slovenská, jeho vzťah k Slovensku je negatívny a hoci má možnosť, vrátiť sa nechce.

Týždenník .týždeň zostáva tak na svojej prožidovskej a protislovenskej ceste, ktorú Krivošík na portáli azetu s radosťou pokrýva aj takýmito nezmyselnými vyjadreniami:

„Vyspelé krajiny sa nestali vyspelými len tak, ale vďaka schopnosti brať konštruktívnu domácu i zahraničnú kritiku nie ako osobný útok, ale ako príležitosť k zlepšovaniu pomerov.“

Samozrejme, „vyspelé krajiny“ neexistujú, existujú len „vyspelí“ ľudia. A ich kultúrna ako aj kvalitatívna úroveň neodráža schopnosť nechať si kydať urážky na hlavu z domova a zo zahraničia, ale odráža len schopnosť a vôľu daný stav zlepšiť.

Druhý spomínaný rozhovor uskutočnil Karol Sudor (denník SME), ktorý vyspovedal filmového producenta Fera Turňu narodeného v r. 1963 v Brezne. Odpovede Fera Turňu sa nesú v maximalizovaní, nafukovaní, porovnávaní iných dôb ap., samozrejme tak, že Slovensko je dosť zhovadené.

Napr.: „Na Slovensku si idete kúpiť len blbý lístok na električku a pýtajú od vás pomaly tri doklady a zaplatený účet za elektrinu.“

Pre spresnenie: na Slovensku na to stačí mať len drobné.

„Daňové [v Austrálii] si nikto nerobí sám, robia to kompetentní úradníci, ktorí sú zaň aj zodpovední. Tam už totiž pochopili, že ľudstvo sa nenarodilo preto, aby všetci boli kompetentní účtovníci. Stojí to 60 dolárov, chlapíkovi odovzdáte od všetkých zamestnávateľov modré papieriky, kde je uvedené, koľko ste kde zarobili, a o chvíľu ste vybavený.“

Pre spresnenie: na Slovensku daňové priznanie vypĺňa zamestnávateľ alebo občania môžu využiť bezplatné služby Daňového úradu, ktorý má na tento účel vyhradených pracovníkov.

Napriek tomu všetkému niektoré odpovede Turňu možno označiť ozaj za konštruktívne. Najmä jeho kritiku „filmového priemyslu“ na Slovensku.

„Lebo my, Slováci, sme totálne hlúpi. Prečo napríklad tisíce zamestnancov VSŽ nedokázali vyskočiť v čase, keď Rezešov klan privatizoval ich fabriku a humpľoval ju, ako sa len dalo? Veď ju skoro doviedol do likvidácie. Sme neschopní a zbabelí, to je typická črta Slovákov. Ja osobne by som sa nikdy neznížil k tomu, aby som niekoho v živote podviedol, okradol. Dohody jednoducho musia platiť, dokonca aj ústne. V tejto krajine však neplatia ani zmluvy, overené u notára, tak čo chceme? Socializmus v nás zanechal hlbokú ranu a divoký kapitalizmus ešte hlbšiu, absentuje tu morálny rozmer. Posunuli sme sa len k tomu vulgárnejšiemu, drzejšiemu, u niektorých k bohatšiemu.“

Na inom mieste sa vyjadruje:

„...Slováci sú ako národ zbabelí, alibistickí, nekultúrni ľudia. Nevážime si sami seba. Socializmus je úplne neospravedlniteľný, treba však dodať aj to, že čo nastúpilo po ňom, je rovnako zlé.“

Keď sa Turňa cíti „totálne hlúpy“ ap., má tak označiť len seba a nie všetkých svojich druhov.

Na rozdiel od Žida Polinského, ktorý si len vylieva na slovenský národ svoju džezovú zlosť a hanobí ho, Turňa o sebe tvrdí, že sa dané pomery v slovenskej kinematografii snaží zlepšiť. Všetka česť! Pokiaľ ale do svojej práce chce premietnuť aj svoje pohŕdanie sebou a vlastným národom, potom medzi ním, Polinským a Krivošíkom budú ozaj zotreté rozdiely. A potom nech „slovenská kinematografia“ radšej neexistuje, akoby sa mala stať nástrojom urážania a hanobenia vlastného národa.

Zdroje: 

http://www.aktuality.sk/spravy/komentare/komentar-kto-vyvetra-smrad

http://www.sme.sk/c/4089925/fero-turna-slovaci-alibisticki-zbabeli-nekulturni-a-hlupi.html

http://tyzden.sk/sk/doma/co_slovensko_chcelo__to_ma___.php

Diskusia k článku