„Nenávisť spôsobenú správnym jednaním
som nikdy nepovažoval za nenávisť,
ale za slávu.“
Cicero

Koncom novembra bol v Iraku na šesť mesiacov odňatia slobody a finančnú pokutu vo výške 106 dolárov odsúdený lekár kurdského pôvodu Adel Hussein. Dôvodom na jeho odsúdenie sa stal článok, ktorý Hussein zverejnil na tému homosexuality. Hoci sa jej otvorene nezastával, predsa jeho vyjadrenia iracký súd považoval za dostatočné na to, aby naplnili skutkovú podstatu „ohrozovania verejného poriadku“ podľa článku 403 irackého Trestného zákonníka.

Medzinárodná ľudskoprávna organizácia (so sídlom vo Francúzsku) Reportéri bez hraníc (Reporteros sin fronteras – RSF) sa tohto prípadu ihneď chytila a skritizovala neslobodu tlače v tejto krajine Stredného východu. „Sexuálne praktiky sú súčasťou individuálnych slobôd, ktoré má štát podporovať a ochraňovať. (…) Sme prekvapení tým, že tlačový prípad môže byť zahrnutý pod ustanovenia trestného zákonníka. Aký zmysel malo prijatie – a následne liberalizovanie – tlačového zákona v oblasti Kurdistanu, ak ľudia, ktorí prispievajú do novín sú stále súdení podľa represívnych zákonov?“ uviedli Reportéri bez hraníc v internetovom vyhlásení. (Tento prípad tiež vypovedá svoje o údajnej „demokratizácii“ Iraku zo strany USA.)

„Sme prekvapení tým, že tlačový prípad môže byť zahrnutý pod ustanovenia trestného zákonníka,“ píšu Reportéri bez hraníc. Toto vyjadrenie sa zdá nesmierne priliehavé pre prenasledovanie revizionistov v Európe a aj pre situáciu v Slovenskej republike. Preto som si prezrel stránku RSF, no nenašiel som tam žiadne správy o neoprávnenom prenasledovaní revizionistov. Preto som kontaktoval viacero miestnych pobočiek RSF, ako aj francúzsku centrálu a požiadal som ich o stanovisko k problematike prenasledovania revizionistov. Vôbec mi však neodpovedali.

Už od zrodu politických slobôd poukazovali ich tvorcovia na to, že ochrana slobody prejavu sa má týkať predovšetkým nepopulárnych názorov. To je logické, pretože za vyslovenie konformného názoru neboli ľudia trestaní ani predtým. Ak však názorom oponujúcim štátnej moci nie je venovaná dostatočná ochrana, spoločnosť je na ceste k totalite. Preto zastávanie sa nepopulárneho názoru je akousi „skúškou svedomia“: či to dotyčný myslí s ochranou slobody slova vážne. A ak sa nejaká organizácia vydáva za presadzovateľku a ochrankyňu slobody slova, mala by ochraňovať nepopulárne názory či s nimi súhlasí alebo nie.

RSF je vplyvnou organizáciou zastávajúcou slobodu prejavu s pobočkami na všetkých piatich kontinentoch a s úzkymi vzťahmi s lokálnymi novinárskymi organizáciami zastávajúcimi slobodu tlače. Hospodári s ročným rozpočtom viac ako 4 milióny eur. Ak ani takáto rozsiahla organizácia žurnalistov nedokáže obstáť v skúške svedomia, ide o smutný prejav absentujúcej nezávislosti svetovej mediálnej scény.

Poznámka: Na medzinárodný nátlak bol Adel Hussein 7. decembra prepustený. Kedy môžeme očakávať podobný osud pre Ernsta Zündela?

» Diskusia k článku