„Veriť, milovať, pracovať.“
Milan Rastislav Štefánik

Každoročne si 5. júla pripomíname svätcov Cyrila a Metoda a nebolo tomu inak ani tohto roku. Nemilé prekvapenie však nasledovalo po vzhliadnutí „Prvých Novín“ na TV JOJ, ktoré boli ukončené príspevkom o solúnskych bratoch. To, že sme svedkami vzmáhajúcej sa mašinérie, ktorej cieľom je obrezať slovenský ľud o jeho velikánov a minulosť, je už dávno známe a bola to iba otázka času, kedy príde rad aj na Cyrila a Metoda.

Príspevok pod názvom „Cyrilo-metodské mýty“ uviedla moderátorka Aneta Dočekalová-Parišková s výrazom, ako keby bola znalá témy a s ľahkým úsmevom skonštatovala, že „hoci obaja bratia boli nepochybne veľmi vzdelaní, pracovití a rozhľadení, okolo ich vyše 20-ročného pôsobenia na vtedajšej slovanskej Veľkej Morave je veľa zromantizovaných špekulácií a nafúknutých mýtov“.

O týchto „mýtoch“ nás bližšie informoval Peter Petrus, ktorého kariérny postup (SME – rádio TWIST – TA3 – TV JOJ) už vopred upozorňoval, akým smerom sa bude jeho príspevok uberať.

Kto má chuť, alebo lepšie povedané nervy, ten si môže celý príspevok, vrátane uštipačného tónu pána Petrusa, pozrieť v archíve TV JOJ (Prvé Noviny – 5.7.2009, 8. min).

Ak prehliadneme v príspevku klasické zosmiešňovanie, napr. kráľa Svätopluka, kde pán Petrus elegantne vsúva komentár, že „bol mimochodom negramotný“ (koľko ich bolo v tej dobe gramotných?) alebo zosmiešnenie pojmu starí Slováci, môžeme zostaviť následovné body, ktoré sa v príspevku rozoberajú:

• neexistujú dôveryhodné dôkazy o tom, že Cyril a Metod vôbec vkročili na územie dnešného Slovenska;
• bratov zvyknú označovať za vierozvestov, čo tiež nie je celkom pravda, lebo Veľká Morava bola kresťanská už pred ich príchodom;
• ich misia nič prelomové nedokázala, pretože kresťanstvo by sa rozšírilo aj tak a ich písmo a obrad nemali dlhé trvanie;
• Cyrilo-metodská tradícia rýchlo zanikla a bola vzkriesená až počas slovenského národného obrodenia;
• ľuďom odkaz Cyrila a Metoda nič nehovorí, tešia sa iba z toho, že nemusia ísť do práce a poniektorí sa z nich snažia urobiť „biznis“.

Pán Petrus využíva pri svojej prvej téze slovné spojenie „dôveryhodné dôkazy“, čo je vysoko subjektívny pojem, pretože každý človek vníma mieru dôveryhodnosti inak. Avšak pri tomto konkrétnom príklade nám napovie zdravý rozum. Archeologické výskumy a taktiež písomné pamiatky dokazujú (samozrejme, že aj tieto dôkazy nemusia byť dôveryhodné), že dôležitými strediskami Veľkej Moravy ešte pred rozmachom za vlády Svätopluka boli Nitra, Bratislava, Ducové a Mikulčice. Ide teda o miesta, ktoré sa nachádzajú na území dnešného Slovenska alebo v jeho tesnej blízkosti. Ak by sme teda chceli potvrdiť teóriu, že Cyril a Metod ani len nevkročili na územie dnešného Slovenska, museli by sme mať odpovede na viaceré otázky: Prečo sa Rastislav s nimi nestretol v jednom zo svojich centier? Prečo a ako obchádzali Slovensko? Z akého dôvodu sa počas celého svojho pôsobenia vyhýbali Slovensku? Človek pri uvažovaní nad odpoveďami určite dospeje k názoru, že okrem nedôveryhodných dôkazov existujú aj nedôveryhodné teórie.

Ďalším zaujímavým výrokom je to, že „Veľká Morava bola kresťanská už pred ich príchodom“. Tu sa nám ponúka otázka, čo si pán Petrus predstavuje pod pojmom „kresťanská Veľká Morava“? Pomer kresťanov a „pohanov“ 1:1 000? Existencia jedného kostola? Alebo dokonca iba to, že sa poniektorí obyvatelia stretli s pojmom kresťanstvo? Analogicky by sme mohli povedať, že súčasné Slovensko je judaistickou krajinou, veď židov tu máme, synagógy tiež a o judaizme počuli iste mnohí. Takéto tvrdenie je však hlúpe, rovnako ako snaha obrať solúnskych bratov o ich vierozvestské zásluhy. Vierozvest je totiž človek, ktorý zvestúva vieru bez ohľadu na to, či sa o to pokúšal niekto pred ním. A práve činnosť Cyrila a Metoda zasiahla úspešne mnohé územia a ich odkaz sa rozvíjal ďalej, najmä u južných a východných Slovanov.

To, že Svätopluk podľahol intrigám franského biskupa Wichinga, neuberá z veľkosti činov svätej dvojice ani štipku. Rovnako z nej neuberie ani bagatelizovanie pána Petrusa, ktorý len tak konštatuje, že aj keby ich nebolo, tak by sa kresťanstvo rozšírilo. Lenže háčik je v tom, že Cyril a Metod existovali a boli to oni, ktorí položili základy staroslovenskej liturgie, staroslovenského jazyka a staroslovenského písma, ktoré pretrvalo v iných krajinách dodnes. A to, že sa pomocou intríg Veľká Morava obrátila k latinskej liturgii a s ňou spojenom písomníctve, že kult svätcov Cyrila a Metoda bol v Uhorsku nahradený kultom svätcov Svorada a Benedikta, neznamená, že tu nie je dôvod na pripomínanie si ich odkazu.

Pozastavme sa ešte pri bagatelizácii skutkov Cyrilia a Metoda. Podľa logiky pána Petrusa by sme totiž znovu mohli analogicky povedať, prečo vlastne ctiť veľkých objaviteľov, vynálezcov a mysliteľov, keď ich činy by skôr či neskôr zrealizoval niekto iný? A keď zaženieme túto absurdnú logiku do úplných krajností, tak prečo sa hanobia ľudia, ako napr. Hitler? Veď keby nebolo jeho, tak si aj tých Židov skôr či neskôr podá niekto iný a možno aj s konečným riešením.

Pán Petrus sa so svojím výrokom pokúsil skresať prínos solúnskych bratov na bezvýznamné a nepotrebné činy, čo sa však nedá chápať inak ako o pokus vynahradiť si pocit vlastnej menejcennosti. Totiž práve ľudia podobní pánovi Petrusovi nedokážu zniesť, že Cyril a Metod a sním spojený kult prežil už celé tisícročie, aj keď si niekto myslel, že hneď po ich úmrtí sa na nich zabudne. Avšak tak ako aj pravda, si vznešené ideály nájdu svoju cestu k dennému svetlu a nezastavia ich ani nánosy lží, ani pseudohistorici, ktorí sa ich snažia pochovať.

S pánom Petrusom sa dá súhlasiť jedine s tým, že ľudia si na našich velikánov ani nespomenú a sú radi iba z toho, že majú voľno. To je však dôsledok už spomínanej odnárodňovacej mašinérie, ktorej súčasťou sú práve aj príspevky, aké nám prezentuje pán Petrus.

Na záver by bolo vhodné upresniť si, čo všetko predstavuje odkaz Cyrila a Metoda pre budúce generácie. Nie je to totiž len obohatenie slovanskej kultúry o kresťanstvo, písmo a jazyk, ale aj odhodlanie bojovať za svoje ideály a práva. Cyril a Metod sú stelesnením nezlomnej vôle, vďaka ktorej prekonávali všetky životné nástrahy a krok za krokom išli za svojím cieľom. Práve kvôli týmto hodnotám ostanú Cyril a Metod navždy v panteóne slovenských velikánov, odkiaľ ich nikto žiadnou mocou tohto sveta nezosadí.