Za starých dobrých čias existovali filozofi, ktorí aj žili to, čo učili. Diogenes odmietol všetky pocty a žil v sude. Sokrates nevyužil pripravený útek z väzenia a vypil jed, stojac pevne za svojimi myšlienkami až do konca. Buddha takmer zomrel pri pokuse zistiť, či hladovka a odriekanie vedú k osvieteniu. Vôľa uskutočniť myšlienku dávala týmto filozofom punc opravdivosti a autenticitu; bola pre nich skúšobným kameňom pravdivosti aj žriedlom nových a večne mladých podnetov k mysleniu.

[Jak již všichni v České republice ví, bylo mi nakonec znemožněno tuto přednášku uskutečnit, aby bylo učitelům i studentům zabráněno ji vyslechnout. Zde je vlastní text oné plánované přednášky. Můžete posoudit, zda bych býval měl právoplatné oprávnění ji přednést a zda by studenti i učitelé univerzity měli právo ji slyšet.]

Jsem mimořádně poctěn, že se nacházím zde v České republice na jedné z nejvýznamnějších univerzit na světě, Karlově univerzitě, stojící na odvážném příkladu Jana Husa, jenž se vzdal svobody i života za právo promlouvat podle svého svědomí k českému národu.

Či sú niektoré rasy nadradené nad inými, je otázkou, ktorú musia všetci rasoví realisti zvážiť, už len preto, že ich k tomu nútia ich kritici. Len skúste povedať, že bieli sú, v priemere, viac inteligentní ako čierni a povedia vám: „Ó, takže vy si myslíte, že bieli sú nadradení nad čiernymi?“ Ak poviete, že Židia sú, v priemere, viac inteligentní ako Nežidia, budete poučení, že takýto spôsob myslenia viedol k holokaustu.

Už od čias vynájdenia prvej ucelenej sústavy znakov slúžiacej na odovzdávanie informácií pred tisíckami rokov sa stálou zložkou života ľudí stala literatúra. Úžasný výdobytok písomnej komunikácie, demonštrujúci kreativitu ľudského ducha, umožňuje pre ďalšie generácie uchovávať skvelé poznatky, ale aj zábavu na dlhé chvíle.

V týchto dňoch si pripomíname 18. výročie revolúcie z roku 1989. V médiách prebiehajú diskusie o tom, čo nám dal a čo nám vzal November 1989. Názory sa rôznia, ale zhodujú sa v jednom. Získali sme slobodu a demokraciu.

Kto chce študovať právo, musí najprv vedieť, od čoho je odvodené slovo právo (ius). Právo je nazvané podľa výrazu spravodlivosť (iustita).
Ulpianus; D. 1, 1, 1

Právna veda je znalosť vecí božských i ľudských, veda o spravodlivom a nespravodlivom.
Ulpianus; D. 1, 1, 10, 2

Motto: „Kto spácha zločin, zasluhuje si trest.“

V každej spoločnosti, na rôznych stupňoch civilizačného vývoja, platí, že každý jednotlivec či skupina, ktorá pácha zločiny, skôr či neskôr spravodlivosti neunikne a stihne ju zaslúžený trest. Zaiste nikto nebude spochybňovať, že za vraždu, znásilnenie či lúpež by mal byť trest veľmi prísny (polemiku o treste smrti si radšej nechám na niekedy inokedy).

Násilie je jav, ktorý sprevádza človeka od počiatku jeho existencie. A samozrejme, že nielen jeho existenciu, ale aj našu faunu, kde sme svedkami zabíjania či už kvôli potrave – čo sa považuje za normálne, alebo niektoré zvieratá (napr. tigre či lasice) zabíjajú občas aj len tak pre „zábavu“. Schválne som uviedol slovo zábava v úvodzovkách, pretože nie som na túto oblasť veľký expert a to, čo sa mne javí ako zábava, môže byť v skutočnosti nejaký druh tréningu. Ale späť k ľuďom. Napriek tomu, že v našom storočí sa už násilie nepovažuje za cestu, ktorou sa riešia rôzne problémy a konflikty, stretávame sa s ním na každom kroku a vďaka jeho kriminalizovaniu sú ľudia, ktorí používajú násilie, zatváraní do väzenia.

Naši predkovia vycítili, že osamelý život prináša veľké riziká a väčšia skupina zvyšuje šance eliminovať tieto riziká, a tak zaistiť lepšiu pozíciu na prežitie.

Ľudia z dávnoveku boli hlavne lovcami a v tej dobe si nikto nebol istý, že po úspešnom love sa jeho koristi nezmocní niekto druhý; niekto, pre koho je oveľa jednoduchšie kradnúť ako loviť. A určite už vtedy sa okradnutý pozeral na zlodeja ako na nejaké Zlo, pričom zlodej si to o sebe určite nemyslel a ukradnúť niečo sa mu javilo (a mnohým sa stále javí) ako najschodnejšia cesta prežiť.

Na Slovensku nie je tak veľa prebudených ľudí, aby sa mohli medzi sebou nenávidieť. Avšak, po analyzovaní vzťahov počas víkendového stretnutia v Čakajovciach, kde zastúpenie subjektov bolo neobvykle pestré, sa moje srdce napĺňa žiaľom.

Pri pohľade na volebné sľuby kandidátov na starostov a primátorov slovenských obcí a miest mi bolo veľmi smutno. Spoločným menovateľom úplne všetkých, či už politických nominantov alebo nezávislých kandidátov boli totiž iba sľuby smerujúce k pozdvihnutiu hmotnej, materiálnej a ekonomickej oblasti, vidiac práve v tomto liek na všetky problémy.

Spievať piesne o tom, ako „kým stúpa dym...“, „keby si ma aspoň raz prekvapila...“, „už nebudem nahý...“ alebo adolescentné perverznosti typu „príď pred polnocou...“, nehovoriac o „musím už ísť“ alebo úchylné „utekám pred tebou...“ nemusí byť to pravé orechové pre slovenského poslucháča.

Vianoce sú všeobecne chápané ako sviatok pokoja, kde si ľudia oddýchnu, načerpajú novú energiu, zažijú smiech v kruhu tých najbližších, hoci boli od seba aj väčšinu roka fyzicky vzdialení. Takéto chápanie je ale, bohužiaľ, dnes už neaktuálne.

„Neprekonateľné prekážky si neraz len vymýšľame, aby sme nejako ospravedlnili, že nám chýba vôľa.“

La Rouchefoucauld

Všetci, ktorí chceli niekedy primäť ľudí k nejakej aktivite, aj napriek vynikajúcej argumentačnej báze, narazili u týchto ľudí k niečomu, čo u nich nedokázali zlomiť – a to ich pasivitu. Všetky hnutia, ktoré chceli svoje zriadenie prevalcovať a nahradiť ho vznešenejším alebo hoc len sebaklamne vznešenejším, narazili vždy na chýbajúcu vôľu tých, ktorým bol budúci lepší svet venovaný.

Ak sa lepšie pozrieme na zmeny, ktoré prebiehajú v súčasnom svete, uvidíme, že všetky liberálne režimy uskutočňujú ideu bezhraničného obohacovania sa ľudí. Toto heslo je v úplnom protiklade s ideami evanjelií, napríklad: „Skôr prejde ťava uchom ihly, než boháč do kráľovstva nebeského.“ Alebo: „Chudobní budú hospodármi na zemi.“ A tak podobne. Môžeme teda smelo povedať, že teraz my všetci žijeme v protikresťanskom svete. V tomto svete úplnej komercionalizácie sú veľmi dôležité metódy, ktoré ľuďom pomáhajú obohacovať sa. Tie metódy sú celkom známe.

(alebo kritika „vlastných“ radov)

Neraz sme svedkami podivných prejavov zo strany kadekoho, ktoré na jednej strane sú plné infantilných rád a na strane druhej smrteľne pesimistických názorov. Jedná sa najmä o mladých ľudí.

Kto má veľkého a statočného ducha, pozerá zvrchu na všetko, čo môže človeka postihnúť.
Cicero /str. 63/

Kdesi za horami-dolinami bol jeden ostrov, na ktorom žila pracovitá a šťastná spoločnosť ľudí. Boli tam rozliční výrobcovia a mohli ste tam nájsť ako gazdov, tak aj hostinských, mäsiarov, pekárov a dokonca aj výrobcu sviečok. Bolo tam mnoho miest, kde ísť, bol to mierumilovný a sťastný ostrov.

Vážení poslucháči, hovoriť budem o správnosti uskutočňovania politickej propagandy hovoreným slovom. Aj keď z Vás zrejme nevyrastú politickí vodcovia, dozviete sa aspoň, čo všetko musí zvládnuť dobrý politický agitátor.

Uskutočňovanie politickej propagandy hovoreným slovom je dôležitejšie ako straníckou tlačou, lebo všetky naozaj veľké historické premeny neboli vyvolané písaným slovom, ale boli ním nanajvýš doprevádzané.