Keď zo Slovenských národných novín zostane už len značka „SNN“...

Už viackrát som zverejnil svoje presvedčenie, že „poďakovanie patrí každému, kto sa akýmkoľvek spôsobom zaslúžil o súčasný status slovenského národa ako slobodného a rovnoprávneho subjektu medzinárodného práva“. (Zvrchovaným, žiaľ už nie je). Takým zaslúžilým ľuďom patrí aj príslušná česť – byť hoci aj na prvej strane Slovenských národných novín (v súčasnosti SNN)...

Hlavička Slovenských národných novín pred Tkáčovou reformou...

Čím si však túto česť – byť na jednej strane s velikánom Ľudovítom Štúrom (graficky síce značne „zjankohraškovaným“) – zaslúži trojica na titulke dvojčísla 30-31 z 13. augusta 2011?

Prvý z týchto „zaslúžilých“ je súčasný symbol úspešnosti maďarskej politiky na území Slovenskej republiky, ktorý vizuálne – aj kontrastom, aj veľkosťou reprodukovanej fotografie – mnohonásobne dominuje nad Ľudovítom Štúrom. Pán Béla je zachytený ako „Béla úr“ v sebavedomej póze mysliteľa-mierotvorcu a oplýva spokojným výrazom človeka, ktorý si je vedomý ako ľahko a hravo nás naši južní susedia opäť „oblafli“ svojou (voči Slovákom už osvedčenou) taktikou zmeny „zubyceriacej šelmy“ na „úsmev hada“. Akoby ani nešlo o najnebezpečnejšieho z politikov, ktorí kopú za maďarské záujmy na Slovensku...


„Naša budúcnosť je v priateľstve so židmi!“ – tvrdí nový predseda Matice slovenskej


Keďže podobnou zmenou taktiky úspešne oklamali starí Maďari našich vtedajších predstaviteľov, tak prečo by si to na Slovákoch nevyskúšali – aj po vyše 1100 rokoch našich negatívnych skúseností – znova? Lebo, kto sa nedokáže poučiť, tomu niet pomoci...

Pán predseda Matice slovenskej, ktorý sa amatérsky zaoberá dejinami, mu dokonca ponúkol aj členstvo v Matici slovenskej. A nielen to. Osobne ho pozval aj na oslavy 150. výročia Memoranda národa slovenského spolu s ďalším „dobrodincom Slovákov“ predsedom Čemadoku (SNN č. 21/2011 „Matica pozýva“). Spoločnosti slovenskej inteligencie KORENE, ktorá spolu s Maticou slovenskou viedla zápas za slovenčinu, slovenskú zvrchovanosť a štátnosť – sa však tejto cti nedostalo...

Ešteže poradcovia Bélovi neporadili, aby členstvo prijal a „vplával“ so svojou členskou základňou aj celým Čemadokom do Matice slovenskej, prevolil jej orgány a ovládol ju ako jeho predkovia ovládli Veľkú Moravu!

Druhá poctená – tento raz „lasica“ – je tiež mysliteľsky zvizualizovaná. Hoci Slovákom zahryzla do krku vždy, keď sa jej na to naskytla, čo i len tá najmenšia príležitosť. Napríklad aj v českom ekonomickom časopise v článku pod názvom „Jsme potomky zloděje Jánošíka“. A jej ambície slúžiť „serešovcom“ – až do poslednej kvapky našej slovenskej krvi (od ktorej sa rada dištancuje) – sa ešte zďaleka nekončia! Pre také ako ona je každá reklama dobrá – aj negatívna. A aj v SNN...


Mulík z Historického odboru Matice podporil IV. ročník Memoriálu Šmigovského


A čo tretí „adlátus“ – opäť v mysliteľskej póze (tento raz „proroka všeslovanskej budúcnosti“) – komuže teraz slúži? Veď ten už prešiel takmer všetky politické dvory a ako minister privatizácie tzv. dočasnej Moravčíkovej vlády ochotne slúžil pri ožobračovaní slovenského národa aj štátu. Žeby potreboval zahladiť svoje nekalé stopy, ktoré zanechal v slovenských dejinách, práve prostredníctvom Matice? Priateľské kontakty rovno na najvyšších miestach na to má. Je zároveň aj na čele únie, ktorá sa – neoprávnene a neopodstatnene – nazýva „panslovanská“, ale svojim imidžom jej aj všeslovanskej spolupráci prospieva asi tak ako jej prospel neblaho preslávený Volfovič Žirinovskij v ruskej Štátnej dume. Nuž?

Chce sa mi veriť, že prišlo iba k letnému prázdninovému „prehriatiu“ a z neho vyplývajúcemu rozhodnutiu – kto má tú česť byť na titulnej strane Štúrových Slovenských národných novín. Teda dnes vlastne už iba SNN...

Len tak mimochodom – hoci ide o zásadný zásah do autorských práv aj do historickej tradície – aký najvyšší kolektívny orgán celonárodnej verejnoprávnej inštitúcie s hrdým a slávnym názvom Matica slovenská a kedy vlastne navrhol a schválil, aby sa doslova všeobsiahly a podstatu aj zmysel štúrových novín vyjadrujúci názov „SLOVENSKÉ NÁRODNÉ NOVINY“ zmenil na nič nehovoriacu (alebo predsa len o niečom svedčiacu) skratku SNN? Skratku až nápadne pripomínajúcu názov globalizačnej odnárodňovacej stanice CNN (Sí-eN-eN)...

Hlavička Slovenských národných novín po Tkáčovej reforme...

Nehovoriac už o „zredukovaní“ Ústavou SR predpísaných národných farieb na štátnej vlajke a znaku SR, ktorá zo sýto „bielo-modro-červenej“ vybledla na hlavičke SNN na „belavo-belaso-ružovú?“ Žeby predznamenanie súmraku slovenskej štátnosti? Ale prečo práve v SNN?!


Macocha slovenská, prečo lens’ ubila fagane?


A na úplný záver. Autor titulku „Prebúdzanie ducha autonómie sa začalo“ je povinný vedieť, že to „sa začalo“ už dávno. A proces realizácie maďarskej autonómie na výsostnom území SR naplno spustila ratifikácia tzv. základnej slovensko-maďarskej zmluvy „o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci“ podpísaná Vladimírom Mečiarom na Pakte stability v Paríži. Táto – pre Slovenskú republiku krajne nevýhodná – zmluva okrem iného obsahuje aj odporúčanie PZ RE č. 1201, ktoré umožňuje menšinám uplatniť kolektívne práva. A práve implantovanie tohto – nezáväzného a celým medzinárodným spoločenstvom (okrem SR) odmietnutého – odporúčania do textu zmluvy, schválil na žiadosť pána Horna už zmienený slovenský politik, čo osobne priznal na stretnutí s predstaviteľmi SSI KORENE v budove M zahraničných vecí Slovenskej republiky pred dodnes žijúcimi svedkami. Ja som za tento náš ďalší „vlastný gól do slovenskej brány“ vtedy verejne (ako jediný poslanec vládnej koalície) odmietol nielen hlasovať pri jeho ratifikovaní v Národnej rade Slovenskej republiky, ale som ho aj verejne označil ako „rozsudok smrti nad slovenským juhom“.

Dúfam a veľmi si prajem, aby som nemal pravdu – a to aj ohľadom (už nielen mojich) narastajúcich obáv o smerovanie Matice slovenskej, aj ohľadom vývoja na slovenského juhu...

Bratislava, 22. 8. 2011
Akad. mal. Viliam Hornáček,
predseda združení slovenskej inteligencie


P.S. Mnou diagnostikované „prázdninové prehriatie“ zrejme pokračuje ďalej. Dokazuje to aj nasledujúce 32. číslo SNN z 20. augusta 2011, kde sa – a opäť na prvej strane – objavil „Béla úr“ na identickej fotografii. Nepamätám si, že by takú publicitu dostali – v ktoromkoľvek maďarskom periodiku (hoci vychádza aj za peniaze poskytnuté MK SR) – slovenskí politici či verejní činitelia. Najmä tí národne uvedomelí. Ešte sme Bélov repertoár neprehliadli? A čo sme sa z článku dozvedeli? Iba tie isté dávno známe frázy, ktoré možno smelo označiť ako typické „bugároviny“. Pritom všetci dobre vieme, že rovnako Bugárovi ako Csákymu s Durayom ide o to isté o čo aj Budapešti. Nie, Maďari gardy nepotrebujú! My – takouto „preústretovou politikou“ voči našim úhlavným nepriateľom v zápase o životný priestor – radi vlezieme do toho ich „hadieho úsmevu“ aj sami. A dobrovoľne!

Bratislava, 29. 8. 2011

Zdieľať

Súvisiace články

Hnaný Joomlou! |
© Beo.sk | Píšeme pre vás od roku 2004.