Aj vy ste sa zamil@vali? :-* |
 |
 |
| Múdre slovo |
| 15.02.2012 |
| Napísal IGOR CAGÁŇ |
|
Veď to poznáte. Dorazíte večer domov z práce, odložíte kosák, kladivo a šesťcípu hviezdu, a klikáte si na ne. Pátrate a snoríte. Rad-radom skúšate šťastie. Najskôr na jednu. Jej profil sa vám nepozdáva – vyplnila príliš málo. Potom na druhú. Tá má strašnú fotku, do kampane mohla vraziť viac – pomyslíte si. A tretia?! Tá píše, že by to s vami nemohla robiť bez (pravdy a) lásky! Rýchlo, rýchlo, soptíte a prekliknete z tej zadubenej puritánky na progresívnejšiu liberálku. Dočerta – zvoláte – našli ste jej dcéru, ktorá má v rovnakej kolónke „Záleží naozaj iba od okolností.“! Tá má síce (cez pomlčku) dve nechcené deti, ale zato má viditeľné prednosti, v obtiahnutom modrom! Pri pohľade na ne, myslíte len na jedno – prečo ju všetci odsudzujú?! Isto za to nemohla! Tak jej ušlo, no a čo?! To len ten jeden, prípadne dvaja až traja špinavci pľuhaví, ktorí ju zviedli, ju čistotu prečistú, naviedli na zlé... Možno piati, pripustíte, možno dostala aj zaplatené – dočítate sa ďalej na jej nástenke. Boli by ste už naozaj sprostí, domnievate sa, keby ste zostali s takou, ktorá za to navidomoči brala niekoľko rokov peniaze ako všimné (a navyše o tom všetci naokolo vedia) – veď ako by ste vyzerali v očiach suseda? Ten má predsa takú radikálnu a neoľudovú, v rozgajdanom maskáčovom zelenom svetri, že prvý aj posledný raz bola iba s ním... Zastavíte sa. Tuho premýšľate. Takú by ste však ozaj tiež nechceli. Bojíte sa, že by aj tak skončila iba s tým vaším susedom, a váš mužný hlas by napokon v tom roztúženom ženskom mori prepadol... Veď toľké na vás čakajú! V čase všeobecného vlnobitia a krízy, svoje teplé kotvisko a rozjarený prístav vám núkajú! Vám, starému či mladému, chorému či zdravému morskému vlkovi! A vy? Máte ho – skontrolujete letmým pohľadom na stôl svoju mužnosť – ale máte ho len jeden – dobre hľadíte – a to si teraz uvedomujete, to vás skľučuje, to vás gniavi! Sú tam a sú toľké, hriešne i menej hriešne, obsahovo plnšie i minimalistické, progresívne i konzervatívne, židovské i židovsko-kresťanské, revolučné i reakcionárske, zlatokopky, striebrokopky, platinokopky, ba i meďokopky s vlastnými poradcami pre svoje otázky, ale vy ho máte stále iba jeden, maličký, malý, polepený sťa v obáločke – tým neuspokojíte všetky! Buďme realisti... A takej poriadnej, čo by to mala na správnych miestach nabité, ktorú by vám všetci závideli, ide iba oňho! Nebude to váš, ktorý ju urobí šťastnou? Nevadí, tisíce aj bez gulášu jej ten svoj dajú k dispozícii – takíto pôžitkári, čo pôžitkári, ale labužníci, sado-masochisti už raz sme... Trháte si vlasy. Ste v kúte. Dohnali vás do krajností, stojíte pred rozhodnutím: Keď jej nedáte vy, dajú jej iní!
Pri niektorých naberiete odvahu a napíšete im. Keď dlhšie neodpisujú, dokonca máte pocit, že to vy by ste sa mali páčiť im, že preto nepíšu, lebo ste jednoducho škaredý, sprostý, mľandravý chriašteľ a dubák osprostený! Spravíte si preto novú profilovú fotku. Ulížete si vlasy, vypnete hrudník a akousi krkolomnou jogínskou sústredenosťou sa snažíte rozšíriť si ramená, nech aspoň pôsobia širšie ako váš pupok. Teraz mi už hádam odpíše – žmurkáte, obháňate si ju, chcete byť jemní, a tak používate „mno“, „jj“, „xixi“ , „MTR“, „LOL“, „cmuk“ a „:-*“ ... Ste na seba hrdý. A ona tiež. Stačilo jej ukázať sa – hoc i na chvíľku – iba v tielku, pri tyči s mikrofónom a na pódiu, a z mužov stali sa razom prasatá, s tým svojím iba jedným, malinkým, malilinkatým šťastíčkom, ktoré by tak radi už konečne niekam vopchali. Aby mali pocit, akí sú oni dôležití. Aké mužné to je, na jej vyzvanie vopchať, vsunúť, strčiť ho už konečne tam – do hlasovacej urny. Pre tú vašu vysnívanú politickú stranu, ktorá si už dávno predtým vysnívala nás všetkých – hlúpnych hlupákov hlupotných. Preto, prvovoliči, vážte si svoju čistotu, že ste si ten svoj hlas – čo iné robí muža mužom ak nie jeho hlas a slovo? – nespreneverili s tou nesprávnou. Verte mi, bude vás to mrzieť, omínať, pretože raz isto naživo, nielen tak virtuálne, stretnete tú pravú, s ktorou sa budete vedieť porozprávať o živote a dokonca sa s ňou i zhodnete. Ktorá bude mať rovnaké hodnoty, priority, krátkodobé, strednodobé i dlhodobé vízie ako vy. A taká ho od vás nebude chcieť. Tú bude zaujímať najskôr všetko ostatné okolo vás, a on bude pre ňu iba súčasť vášho organického súžitia – ním ju privediete tam, odkiaľ ona opäť zostúpi rada a vďačne k vám, aby sa o vás postarala ako jará hospodárkyňa a gazdiná. Taká by bola ideálna politická strana. Ona by nám aj všetkým ostatným nadržaným ogrgeľom a prdichvostom, pod hrozbou násilia, zakázala iné. A tie dnešné švandry, šľapky a cundry, neviestky a hetéry by poslala na prevýchovu tvrdou prácou! Uvedomte si vy, nalíčené trcle pľundravé, že až práca v pote tvári pre náš národ vás i oslobodzuje! A preto, chlapci, junač biedna, tieto voľby ho tam už zbytočne nepchajte! Až kým sa ony nenaučia postarať sa o nás! „Strany slúžili niekoľkým vyvoleným, ktorých komandovali centralistické peňažné kruhy a rozličné protislovenské a protikresťanské pokútne tajné spoločnosti. Národ bol ich otrokom, s ktorým kupčili a ho predávali. Ľud bol im hlasovacím materiálom, ktorý zavádzali ničomnými sľubmi a nízkym judášskym grošom. Slovenská vláda rozpustila všetky strany, aby vytrhla ľud z tohto ponižovania a vykorisťovania. Postarala sa o to, aby voľby neznamenali viac politickú kortešačku, kupovanie a otravovanie duší.“ |
Odkedy som sa rozišiel s tou svojou, až pleštiaky ma bolia z toho ako denno-denne vykukujem márne do internetu ako sova v snahe nájsť tú pravú. Takú, ktorej by som zostal verný po zvyšok života. Presne tú, čo by mi urobila len to, čo mi kedy-vtedy tryská z očú. A dokonala by mi to vždy, všade a rada. Takú, ktorej by som práve preto dal večitý mandát robiť si so mnou, čo len bude chcieť...
Uvažujete tiež, že ten svoj malý, malilinkatý máte natoľko radi, že ho celý život už nedáte žiadnej... Búchate do stola, dušujete sa, zaprisahávate sa. A bum! Vtedy ju nájdete – celú v červeno-zelenom. Píše o sebe skromne, že je obyčajná a nezávislá osobnosť, že si zaslúžite istoty, že sa nebude nijako vyzývavo odhaľovať na fotkách, len aby muži slintali, že je proste a ponížene rovnaká ako tých zvyšných 99% mužov! Je vlastne totálne ako vy, lebo, z jej nástenky sa dozvedáte, že aj vy ste predsa ako 99% mužov. Počkať. Ale sám so sebou by ste to vydržali koľko? Dva? Naozaj až štyri roky? Nerozpadlo by sa to predčasne? Veď ste nervák, poznáte sa, bez svetoborných ideálov a s bežnými pokleskami, a preto k sebe potrebujete nejakú takú, ktorá by vás viedla, a nie ktorá by bola ako vy. To už by ste len dopadli?! V špine a neporiadku...
Kalendár