Výroky antických filozofov: je dobré sa niektorými riadiť aj dnes

Kto má veľkého a statočného ducha, pozerá zvrchu na všetko, čo môže človeka postihnúť.
Cicero /str. 63/

Moc prírody možno pozorovať už u zvierat. Ak sledujeme úsilie, ktoré vynakladajú na to, aby priviedli na svet potomkov a vychovali ich, zdá sa nám, ako keby sme počuli hlas samotnej prírody. A ako je jasné, že vedení prírodným pudom cítime odpor k bolesti, rovnako tak je zrejmé, že nás príroda sama ženie k tomu, aby sme milovali tvory, ktorým sme dali život.
Cicero /str. 71/

Chovaj sa k svojim rodičom tak, ako chceš, aby sa tvoje deti chovali k tebe.
Isokratés /str. 74/

Prvou a najlepšou učiteľkou lásky k rodičom je príroda. Tá nepotrebuje, aby jej niekto pomáhal slovom alebo písmom, a vlastnými silami bez rečí vštepuje do sŕdc detí nežnú náklonnosť k otcovi a matke.
Valerius Maximus /str. 74/

Iba odporný zločin je schopný prerušiť lásku medzi deťmi a rodičmi.
Cicero /str. 75/

Som presvedčený, že vôbec nie je dobré zachádzať s robotníkmi dobrými a zlými rovnako, a som spokojný, keď vidím, že niektorý správca pri rozdeľovaní dáva najzdatnejším to najlepšie. Keď však spozorujem, že si niekto vysluhuje nejakú láskavosť lichotením alebo bezcennú úsluhu, neprejdem to bez povšimnutia, ale takého človeka potrestám a pokúšam sa ho poučiť, že jeho spôsob jednania poškodzuje jeho vlastné záujmy.
Xenofón /str. 80/

Byť užitočným druhým všade a ako to len ide, to je veru najkrajšia činnosť pre muža.
Sofoklés /str. 81/

O nič nemá človek v živote usilovať s takou vytrvalosťou ako o pochvalu a česť, a keď za tým ide, musí pokladať telesné trápenie, akékoľvek smrteľné nebezpečenstvo i vyhnanstvo za nepodstatné.
Cicero /str. 81/

Štát musí byť predsa taký – a takým ho urobí nestrannosť súdov –, aby previnilcovi nikdy nechýbal žalobca a človeku nevinnému aby žalobca nemohol uškodiť.
Cicero /str. 85/

Spravodlivosť je pevná a trvalá vôľa dať každému, čo mu podľa práva patrí.
Iustinus /str. 86/

Nemožno nazvať spravodlivým každého, kto nikomu nekrivdí, ale len toho, kto by to síce mohol beztrestne robiť, ale dobrovoľne sa toho vzdáva.
Filémón /str. 86/

Kto rozhodol spor bez vypočutia druhej strany, nebol spravodlivý, aj keby rozhodol spravodlivo.
Seneca /str. 86/

Kto sa nebojí činu, slov sa nezľakne.
Sofoklés /str. 87/

Krivdy sa často dopúšťa tiež ten, kto niečo nerobí, nie len ten, kto niečo robí.
Marcus Aurelius /str. 88/

Nenávisť spôsobenú správnym jednaním som nikdy nepovažoval za nenávisť, ale za slávu.
Cicero /str. 88/

Svornosťou malé veci rastú, nesvornosť zaviní rozpad i tých najväčších.
Sallustius /str. 89/

Nesvornosť vo vnútri národa je o toľko horšia ako vojna vedená jednomyseľne, o koľko je horšia vojna než mier.
Hérodotos /str. 90/

Ľudia, ktorí poškodzujú štát, sa podporujú navzájom.
Hérodotos /str. 90/

Sú dva spôsoby ako vybavovať spory, jeden je vyjednávanie, druhý je násilie. Prvý spôsob je vlastný človeku, druhý šelmám. K druhému spôsobu sa máme uchyľovať vtedy, keď nie je možné použiť prvý. Preto jediným dôvodom k vojne má byť, aby bolo možné žiť v spravodlivom miery. Po dosiahnutí víťazstva majú byť ušetrení nepriatelia, ktorí neboli vo vojne krutí a suroví.
Cicero /str. 91/

Aký istý priateľ, zistíš v chvíli neistej.
Ennius /str. 95/

Onen kút zeme je mi nad všetky ostatné miesta v celom svete drahý.
Horatius /str. 98/

Povinnosťou vďačného národa je odmeňovať občanov, ktorí sa zaslúžili o republiku, povinnosťou statočného muža je nenechať sa ani trestom, ani smrťou dohnať k tomu, aby ľutoval, že jednal statočne.
Cicero /str. 99/

Padlí vlastenci sa stali nesmrteľnými ako bohovia; tých tiež nevidíme, ale dôkazom ich nesmrteľnosti sú pocty, ktorých sa im dostáva, a dobrodenia, ktoré nám preukazujú. To isté platí i o tých, ktorí zomreli za vlasť.
Plútarchos /str. 99/

Všetci, ktorí vlasť chránili, ktorí jej pomáhali alebo ju zväčšili, majú zaistené a vyhradené miesto v záhrobnom svete, kde budú žiť večne v šťastí.
Cicero /str. 100/

Sladké a čestné je zomrieť za vlasť.
Horatius /str. 100/

Vlasť máme tak milovať, aby sme sa nebáli ani straty dobrého mena, ani smrti, keby to bolo potrebné na jej záchranu.
Livius /str. 100/

Tak ako zákony dávajú prednosť blahu všetkých pred blahom jednotlivcov, tak sa muž dobrý a múdry, poslušný zákonom a poznajúci občianske povinnosti stará viac o prospech všetkých než o prospech jedinca alebo svoj vlastný. Kto zradí vlasť, nezaslúži si väčšiu hanbu než ten, kto zanedbá všeobecný prospech alebo blaho kvôli prospechu alebo blahu svojmu. Z toho vyplýva, že musí byť pochválený, kto podstúpi smrť za vlasť, pretože sa patrí, aby nám vlasť bola drahšia než my sami.
Cicero /str. 101/

Nič nie je také sväté, aby sa to nedalo peniazmi zneuctiť, nič tak opevnené, aby sa to nedalo peniazmi dobyť.
Cicero /str. 104/

Všetky vojny vznikajú kvôli hmotným statkom.
Platón /str. 105/

Zvykajme si odháňať od seba nádheru, nechať sa obsluhovať menším počtom otrokov, zaobstarávať si oblečenie k tomu účelu, ku ktorému bolo vynájdené, bývať skromnejšie. Učme sa spoliehať na vlastné údy, poslúchať prírodu, ktorá nám dala nohy, aby sme sami chodili, a oči, aby sme sa sami pozerali. Učme sa riadiť v jedle i obliekaní zvykmi predkov, nie novými príkladmi. Učme sa zväčšovať svoju zdržanlivosť a krotiť svoju márnotratnosť, ovládať maškrtníctvo, na chudobu sa pozerať nezaujatými očami, mať v úcte striedmosť, prirodzené žiadosti ukájať prostriedkami ľahko opatrenými, nemierne nádeje držať v putách a nakoniec počínať si tak, aby sme bohatstvo žiadali skôr od seba než od Šťasteny. Bohatstvo ducha spočíva v tom, že po ničom netúžiš.
Seneca /str. 105/

Učiteľ sa má chovať k svojim žiakom ako otec, má si myslieť, že zastupuje tých, ktorí mu zverili svoje deti. Sám nemá mať chyby a nemá chyby znášať. Jeho prísnosť nech nie je nevľúdna, jeho veselosť nech nie je nezbedná – prvé by mohlo viesť k nenávisti, druhé k opovrhnutiu. Nech hovorí čo najčastejšie o tom, čo je čestné a dobré, lebo čím častejšie bude povzbudzovať, tým vzácnejšie bude trestať. Nech sa hnevá čo najmenej, avšak nech neprehliada, čo je potrebné opraviť.

Quintilianus /str. 107/

Ľudia, ktorí niekoho učia a vzdelávajú, musia starostlivo pozorovať, kam každého najviac unášajú jeho prirodzené sklony. Vyučujúci musí svoju činnosť podľa možnosti prispôsobiť povahe každého jednotlivca.
Cicero /str. 107/

Chlapci nech čítajú a učia sa nielen to, čo je po slohovej stránke dokonalé, ale skôr to, čo je mravné. Preto je potrebné vyberať nielen autorov, ale i časti ich diela.
Quintilianus /str. 112/

Neučíme sa pre školu, ale pre život.
Seneca /str. 113/

Aristippos povedal komusi, kto sa chválil, že sa naučil veľa vecí: „Kto toho veľa zje, nie je zdravší ako ten, kto zje, čo telo potrebuje, a rovnako nemožno pokladať za vzdelanca toho, kto toho prečítal najviac a kto sa najviac naučil, ale kto prečítal a naučil sa veci užitočné.“
Diogenés Laërtios /str. 113/

Naša duša má od prírody vrodenú túžbu po poznaniu a pozorovaniu.
Plútarchos /str. 115/

Pravdivé poznanie vyzýva ľudí, ktorí majú zdravý rozum, k spravodlivosti, slušnosti a poctivosti.
Cicero /str. 120/

Rodičia majú dať deťom na cestu veľkú výbavu, ktorá by pri stroskotaní lode vyplávala spolu s nimi na hladinu.
Vitruvius /str. 120/

Dejepisectvo má jeden jediný cieľ, prostredníctvom pravdy prinášať úžitok.
Lúkiános /str. 124/

Rôznorodé čítanie má v sebe niečo prelietavé. Ak chceš získať niečo, čo by ti navždy uviazlo v duši, musíš sa zaoberať iba obmedzeným počtom kníh a iba z nich brať duševnú potravu. Čítanie podľa presného výberu prospieva, čítanie pestré je iba pre zábavu. Kto chce dôjsť k cieľu, ktorý si stanovil, nech neblúdi po veľa cestách, ale nech kráča len po jednej.
Seneca /str. 126/

Pocta je živnou pôdou umenia a sláva podnecuje k ušľachtilej činnosti, zatiaľ čo zostáva vždy a všade zanedbané to, čo je zavrhované.
Cicero /str. 128/

Reč pravdy je jednoduchá.
Ammianus Marcellinus /str. 132/

Klamárovi väčšinou neverím ani vtedy, keď hovorí pravdu.
Cicero /str. 132/

Najviac starostlivosti musíme venovať tomu, aby si chlapci zvykli hovoriť pravdu, lebo klamanie je otrocká nečestnosť zaslúžiaca si nenávisť všetkých ľudí.
Plútarchos /str. 132/

„Ak vystúpi niekto na nebo a zazrie stavbu sveta a krásu hviezd,“ hovorieval Archytás, „nebude mať pre neho ten úžasný pohľad žiadny pôvab; bude však pre neho nanajvýš príjemný, ak bude mať niekoho, komu to bude môcť vyrozprávať.“
Cicero /str. 134/

Žartovať na účet úbožiaka je neľudské.
Quintilianus /str. 140/

Kleobúlos hovoril, že dcéry je treba vydať vtedy, keď sú vekom dievky, ale rozumom ženy.
Diogenés Laërtios /str. 141/


Čerpané z knihy: Bahník Václav: O lásce, přátelství a štěstí, Svoboda, Praha, 1976
Vybral a do slovenčiny preložil: J. Jurík

Zdieľať