Dokedy nám budú cigáni vraždiť a žrať našich psov?! |
|
|
| Multikulturalizmus |
| 21.06.2010 |
| Napísal VILIAM ČERNÁK |
|
Je však minimum správ, nieto hollywoodských filmov, o tom, ako cigáni kradnú a vraždia psov svojim bielym nedobrovoľným hostiteľom s cieľom následného konzumu. Je to činnosť, ktorá nielen vo mne vyvoláva obrovský odpor, lebo dochádza k súbehu niekoľkých odsúdeniahodných ziel:
Podľa E. Sucharovej je život v obci s osadníkmi neznesiteľný: „Správajú sa, akoby bolo všetko ich.“ Osadníci popierajú, že by jedli psov: „To bolo predtým.“ Na otázku, či im psie mäso chutí, odvetili: „Keď chcete, dáme vám ochutnať.“ Spomínam si na jedného starčeka, ktorému už poumierali všetci blízki, jeho životným partnerom sa stal jeho psík. Keď mu cigáni ukradli jeho psa, zabili ho a zjedli, ten starec sa psychicky úplne zložil. Viem si predstaviť, že dotyčný starec schúlený zaspal a umrel na symbolickom hrobe svojho psa. Keď človek prejavuje náklonnosť k zvieratám a je ho treba zdiskreditovať, poukazuje sa na to, že aj Hitler miloval zvieratá. Ľavičiari, zelení a promultikulturalistickí fanatici sa neúprosne bijú za práva zvierat, keď však rezonujú spoločnosťou správy o cigánskych beštiálnych hodoch opísaných vyššie, tieto skupiny sú zrazu v pokryteckom tichu. Zatiaľ čo sú oni ticho, tam niekde skuvíňa vraždený a niekým milovaný pes so svojím beznádejným pohľadom a do obrovských sĺz sa prebúdzajú jeho bývalí milujúci majitelia, úplne zbavení oparu multikulturalistických lží. Konieckoncov, národovci aj stúpenci multikulturalistickej smrti, všetci milujeme zvieratá. Nezhodneme sa iba v tom, ktoré zvieracie druhy sú hodné ochrany a lásky a ktoré zvieratá sú hodné nemilosrdného zúčtovania. |




Existuje veľa filmov, ktoré dojímajú k slzám. Neprimerane mnoho z nich je postavených na niečom, čo by sme mohli označiť ako príliš liberálny zákonník práce skombinovaný zároveň s povinnosťou pracovať.

