„Kto kráča energicky a vedomý si cieľa,
ovláda svoj osud takmer úplne.“
Milan Rastislav Štefánik

Slovenskom otriasa samopalový masaker, ktorý sa odohral v Devínskej Novej Vsi (časť Bratislavy). 8 mŕtvych a ešte viac zranených. Všetci sú v šoku. To, čo by sme očakávali na východe Slovenska, sa začína diať na západe. Začalo to v Dubnici nad Váhom a pokračuje v Bratislave.

48-ročný Ľubomír Harman žil usporiadaný život. Po roku 89 pracoval vo viacerých firmách, všade ho hodnotili vysoko pozitívne. Čo mu sťažovalo život, bola cigánska rodina, ktorá bývala hneď pod ním a na ktorú susedia hlásili mnohé sťažnosti kvôli nevhodnému a hlučnému správaniu. Neraz privolaná polícia ani úrady si s nimi nevedeli poradiť.

Ľubomír Harman bol od roku 2008 nezamestnaný, takže už nemal možnosť sa chodiť vyventilovať od zlých susedov do práce. V takej situácii mu ostávalo na ventiláciu iba hoby, ktoré nutne muselo narásť: chodenie na strelnicu.

Včera pohár nervov ale pretiekol a nastal skrat. Skrat takého kalibru, na aký sme zvyknutí z USA. To, čo mal riešiť štát, prevzal do svojich rúk občan. Výsledkom je samopalom popravené problémové susedstvo. Prichádza polícia – tá, ktorá nebola schopná urobiť poriadky s domácnosťou, na ktorú išli sťažnosti. Prepnutý Ľubomír Harman strieľa aj na ňu a aj na všetko živé, čo sa hýbe. Zabil ženu v okne a postrelil mnoho ľudí, vrátane policajta do hlavy.

Následne postrelený políciou Ľubomír Harman pácha samovraždu. A pripisuje sa na svetový zoznam jednotlivcov, ktorí neboli ochotní trpieť túto anómiu, a tiež berie so sebou zopár tých, ktorí ju vytvárali alebo ticho trpeli.

Bratislave i Slovensku, Európe i svetu padá sánka.

Minister vnútra Daniel Lipšic ako reakciu avizoval sprísnenie držby zbraní ako aj dôslednejšie a pravidelné psychologické posudzovanie držiteľov zbrojného pasu. Namiesto toho, aby sa usiloval nastoliť poriadok v semenisku celého problému a to je „dať do laty“ nespratných tiežobčanov.

Ako vidno z emotívnych reakcií mnohých ľudí, multikulturalizmu majú plné zuby a zdá sa, že keby Ľubomír Harman nestrieľal aj mimo hlavného terča, bol by mnohými nielen východniarmi oslavovaný ako hrdina.

Harman sa však stal minimálne mementom toho, že zúfalá doba plodí zúfalé činy a keďže od kompetentných vidíme tendenciu skôr posilňovať faktory, ktoré tieto zúfalstvá spôsobujú, tak aby sme si na takéto výčiny pomaly začali zvykať. Vitaj, multikulturalizmus, vitaj anómia, vitaj, Amerika!