„Kto si myslí,
že mu slobodu druhí vybojujú,
ten jej nie je hodný…“
Milan Rastislav Štefánik

Obyvatelia bytovky v Medzilaborciach, ktorí podľa polície ešte v júli odmietli vpustiť do svojho paneláku bývať cigánsku rodinu, čelia obvineniu z neoprávneného zásahu do práva domu, bytu alebo nebytového priestoru a podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti. V prípade dokázania viny im hrozí trojročné väzenie, vyhlásil prešovský policajný hovorca Daniel Džobanik. To všetko preto, že odmietajú rovnostárske dogmy.

Opisovaná udalosť sa stala začiatkom júla 2008. Cigánska rodina z Giraltoviec si v Medzilaborciach na jeden rok prenajala byt. Keď sa do neho chceli fyzicky presťahovať, deviati obyvatelia paneláku zatarasili vstup do domu a vlastnými telami bránili cigánom v ďalšom postupe. Pritom mali vykrikovať, že cigánov do bytovky nevpustia. Podľa polície dnu následne nevpustili ani pracovníčku realitnej kancelárie a privolanú policajnú hliadku.

Medzi obvinenými Medzilaborčanmi, ktorí blokovali vstup cigánov do svojho domu, boli ľudia vo veku od 35 do 67 rokov a dokonca bolo medzi nimi viac žien ako mužov (5 a 4) – teda žiadni neonacisti, extrémisti, ale bežní slovenskí občania, od stredného až po dôchodkový vek. Ich postoj – odpor voči cigánom ako susedom otvorene alebo skryte zdieľa väčšina slovenského obyvateľstva a mnohí by v takejto situácii reagovali podobne. Ak by polícia chcela byť dôsledná, musela by pozatvárať zrejme väčšinu Slovákov – čo samo o sebe svedčí o charaktere verejnej moci SR.

Aké poučenie si z tohto incidentu teda možno vziať? Liberáli by si konečne mohli uvedomiť, že pre ľudí – nie neonacistov, extrémistov, bigotov či xenofóbov, ale bežných ľudí – je vo všeobecnosti prirodzené žiť medzi inými svojej rasy. Na tomto nie je nič zlé, nie je to žiadna nenávisť, ale sloboda voľby a vlastná preferencia a žiadne štátne donútenie tento postoj nezmení.

Po druhé, je zaujímavé povšimnúť si, čo dokáže zopár odhodlaných ľudí, ak sú súdržní a jednotní. Dokázali vzdorovať cigánom a zrejme dokonca aj policajnej hliadke a ubránili svoju bytovku. Cigáni totiž po tomto incidente od prenájmu bytu odstúpili – pôvodní obyvatelia teda dosiahli svoje. Je výborné, že na Slovensku sú ľudia, ktorí sa neboja riskovať vlastnú slobodu či strety s políciou v záujme ochrany práv celej komunity – tento faktor často rozhoduje o prežití a smrti národa.

Liberáli budú nariekať nad tým, ako boli porušené práva cigánov, stali sa obeťou skupinových stereotypov a podobne. Avšak kto je nepredpojatý a zamyslí sa nad tým aj z druhej strany, príde k tomu, že nejde o jednostranné porušenie slobody, ale prinajlepšom o kolíziu dvoch slobôd: ak si cigáni môžu vybrať žiť v bielej štvrti, prečo si bieli nemôžu vybrať žiť v bielej štvrti? Kde sú teraz tí liberáli? Nech idú príkladom a otvoria brány svojich sídlisk a domov pre cigánov, a tak im dajú slobodu výberu. Ľudia so zdravým pudom sebazáchovy budú aj naďalej preferovať život medzi príslušníkmi svojej rasy.

» Diskusia k článku