Pochod Titanov – kniha o dejinách bielej rasy

09. Alfa a omega – Vzostup a pád civilizácií

Čo je myslené pod „civilizáciou“? Existuje pravdepodobne toľko definícii, koľko je zdrojov – mnohé z nich sú subjektívne, opisujúc národy a civilizáciu vnímajúc podľa stupňa dosiahnutého technologického rozvoja či inými úzkymi faktormi.

Pre účely tejto knihy je civilizácia vnímaná ako celý okruh sociálnych a kultúrnych prejavov, ktoré sú charakteristické pre konkrétny národ alebo rasu. Týmto spôsobom sa možno vyhnúť obvineniam zo subjektivity. Civilizácia v najširšom zmysle slova teda znamená všetky prejavy spoločnosti, od sociálneho prostredia po jazyk, formy umenia, vedu, technológiu, zvyky a kultúru.

Je teda možné hovoriť o japonskej civilizácii, civilizácii amerických Indiánov, polynézskej civilizácii a bielej civilizácii bez toho, aby sme boli o ktorejkoľvek z nich subjektívni a tým vyhlasovali akúkoľvek hierarchizáciu či priamo nadradenie.

Otázka nastolená vzostupom a pádom

Keď sledujeme historický vývoj všetkých národov, pomerne často sa spomína „vzostup a pád“ civilizácií. Toto nastoľuje závažnú otázku: ako je možné, že Japonsko, Švédsko, Anglicko a Nemecko (ako príklady), všetko krajiny s obmedzenými prírodnými zdrojmi, môžu mať pokrokové a aktívne kultúry po vyše 2 000 rokoch – a prečo potom tak mocné štáty ako Rím, Grécko, Perzia a India, medzi inými, vytvorili prekvitajúce civilizácie na pár storočí a potom padli, aby už nikdy nevstali?

Politicky korektní historici zvaľujú príčiny vzostupu a pádu veľkých národov minulosti na politiku, ekonomiku, morálku, bezprávie, dlhy, podnebie a hromadu ďalších povrchných dôvodov.

Avšak Japonsko, Anglicko, Švédsko a Nemecko prežili vážne krízy i porážky bez toho, že by sa dostali do večného úpadku. Je zrejmé, že sa tu musí uplatňovať aj nejaký iný faktor – niečo oveľa podstatnejšie než len dekadencia v politike, morálke, práve alebo ďalšom zo stoviek malicherných dôvodov, ktoré sa historici pokúsili vysnívať si.

Každá spoločnosť jedinečná konkrétnym ľuďom

Tu leží kľúč k porozumeniu vzostupu a pádu všetkých civilizácií, bez ohľadu na to, kde sú alebo kto sú. Na akomkoľvek území ľudia vytvárajúci spoločnosť tvoria kultúru, ktorá je im jedinečná. Spoločnosť alebo civilizácia sú len odrazom obyvateľstva špecifického územia. Napríklad: čínska civilizácia je výtvorom čínskych ľudí a je odrazom zloženia populácie žijúcej v Číne. Čínska civilizácia je jedinečná Číňanom, oni ju vytvorili a odzrkadľuje ich hodnoty a normy.

Keďže Číňania vytvorili čínsku civilizáciu, logicky z toho vyplýva, že čínska kultúra by zmizla, keby zmizli Číňania.

V súčasnosti drvivá väčšina Číňanov žije v Číne, kde vytvárajú čínsku civilizáciu. Ak by však do Číny imigrovali milióny austrálskych Aborigéncov a populácia Číňanov by dramaticky poklesla čo do počtu, v priebehu niekoľkých rokov by sa charakter čínskej civilizácie zmenil – odrážal by nových obyvateľov územia.

Inými slovami, spoločnosť alebo civilizácia danej oblasti by potom odzrkadľovala fakt, že väčšina obyvateľov by neboli Číňania, ale Aborigénci. Keby sa Čína zaplnila Aborigéncami, znamenalo by to koniec čínskej civilizácie. Aborigéni by vytvorili novú civilizáciu, ktorá by odrážala ich, nie Číňanov.

Že by sa niečo takéto stalo, je úplne logické. Nemá to nič spoločné s tým, ktorá kultúra je vyvinutejšia, ani predstavou nadradenosti či podradnosti – jednoducho je to odraz faktu, že civilizácia je výtvorom povahy ľudí vytvárajúcich obyvateľstvo daného územia.

Teoretický príklad

Aby sme sa vrátil späť k čínskemu príkladu: keby zajtra všetci čínski ľudia na svete zmizli, potom, úplne pochopiteľne, by s nimi zmizla aj celá čínska kultúra a civilizácia. Je to presne tento prirodzený spúšťací princíp, ktorý určuje vytvorenie a zánik civilizácií: ak ľudia, ktorí tvoria určitú spoločnosť alebo civilizáciu, zmiznú, potom daná spoločnosť alebo civilizácia zmizne s nimi.

Ak je zmiznuté obyvateľstvo nahradené inými ľuďmi, je vytvorená nová spoločnosť alebo kultúra, ktorá odráža spoločnosť alebo kultúru nových obyvateľov daného územia.

Praktický príklad

Sú početné príklady, kedy sa tento proces odohrával v praxi. Jeden z nich, ktorý bude známy každému, je zmena charakteru Severnej Ameriky. Na tomto kontinente Indiáni žili po tisícročia a vytvorili kultúru, ktorá dominovala tomuto svetadielu. Inými slovami, civilizácia a kultúra, ktorá prevažovala v Severnej Amerike, odrážala skutočnosť, že Indiáni tu žili a tvorili väčšinu obyvateľstva.

Avšak po roku 1500 sa kontinent zaplnil bielymi prisťahovalcami z Európy. Títo imigranti nahradili Indiánov, vytlačiac ich z pozície pánov Severnej Ameriky. Potom nastala obrovská zmena civilizácie Severnej Ameriky. Tam, kde indiánska kultúra dominovala po tisíce rokov, sa počas pár storočí prevládajúcou civilizáciou stala biela – európska. Táto zmena odrážala fakt, že väčšinou obyvateľstva Severnej Ameriky sa stali bieli Európania – a indiánska civilizácia prakticky temer úplne vymizla. Indiánska civilizácia Severnej Ameriky „padla“, pretože sa zmenilo obyvateľstvo Severnej Ameriky.

Zmena rasového zloženia prvoradá

Tento efekt – odsun ľudí a následné zmiznutie ich civilizácie – má priame dôsledky vzhľadom k rasovým vzťahom. Čiže vzostup a pád ktorejkoľvek civilizácie môže byť zdôvodnený nie ekonomikou, politikou, morálkou atď. tej ktorej civilizácie, ale skôr aktuálnou rasovou prítomnosťou ľudí samotných. Ak spoločnosť, ktorá vytvorila určitú civilizáciu, ostáva neporušená ako rasovo homogénny celok, civilizácia ostáva aktívna.

Ak sa ale rasové zloženie spoločnosti určitého územia, naopak, mení – cez invázie, imigráciu alebo akýmkoľvek číselným poklesom, potom civilizácia, ktorú daná spoločnosť vytvorila, zmizne spolu s ňou, aby bola nahradená novou civilizáciou, odrážajúcou aktuálnych obyvateľov územia.

Zmiznutie bielych viedlo k zmiznutiu ich civilizácií

Pôvodne vytvorené protonordikmi, alpíncami a mediteráncami a potom pod vplyvom indoeurópskych nájazdníkov, biele civilizácie antiky, Blízkeho a Stredného východu prekvitali a vytvorili zázraky starovekého sveta.

Tieto regióny boli buď napadnuté alebo iným spôsobom zaplavené (cez použitie pracovnej sily alebo, vo vzácnych prípadoch, dobytím) nebielymi ľuďmi – semitmi a veľmi často černochmi.

Následne pôvodní bieli ľudia, ktorí tieto civilizácie postavili, zmizli, boli zabití alebo pohltení inými rasami. Spolu s ich zmiznutím „padli“ aj ich civilizácie, presne tak, ako „padla“ indiánska civilizácia v Severnej Amerike.

500 pnl. – prvý zlomový bod v bielej histórii

Bolo to okolo roku 500 pnl., kedy bol dosiahnutý prvý zlomový bod v bielej histórii. Bol to úpadok prvých veľkých bielych civilizácií na Strednom a Blízkom východe a ich nahradenie národmi a ľuďmi podstatne odlišného rasového typu.

Až do tohto bodu bol rozsah bielej teritoriálnej expanzie taký, že boli väčšinou v Európe a celom západe Ruska až po Ural; a tvorili podstatnú zložku obyvateľstva Stredného východu, rozširujúc svoju vládu až do údolia rieky Indus v severnej Indii.

India – pôvod kastového systému

V Indii, napríklad, bolo biele indoárijské obyvateľstvo znižované štyrmi faktormi:

  • rozsiahla imigrácia nebielych smerom na sever (v podstate dnešní Indovia), aby pracovali pre spoločnosť a civilizáciu založenú dobyvateľmi – Indoárijcami,

  • veľký prirodzený prírastok u nebielych prisťahovalcov,

  • rasové miešanie medzi Árijcami a tmavými Indmi, ktoré vytvorilo novú, zmiešanú etnickú identitu, taktiež zmenilo rasové zloženie obyvateľov oblasti a

  • pokles prirodzeného prírastku medzi Árijcami.

V Indii útočiaci Indoárijci zaviedli prísny segregačný systém, aby sa oddelili od tmavších miestnych domorodcov. Tento systém bol taký prísny, že pretrval až dodnes a je známy ako kastový systém.

Avšak ani najprísnejšia segregácia (a árijské zákony stanovujúce tresty ako smrť za miešanie) nezabránila väčšinovej populácii, aby nakoniec nepohltila vládnucich Árijcov až po dnešnú situáciu, kedy len veľmi málo Indov z vysokej kasty brahminov môže byť považovaných za potomkov pôvodných Árijcov.

Presne to isté sa stalo v Strednej Ázii, Egypte, Mezopotámii a v menšej miere aj na území dnešného Turecka. Pomaly, ale iste sa všetky tieto civilizácie spoliehali na iných, aby pracovali za nich alebo boli fyzicky podmanení inými rasami; zloženie ich obyvateľstva bolo tmavšie a tmavšie.

Egypt – úpadok dôsledkom miešania s otrokmi

Pôvodní bieli Egypťania, napríklad, používali od čias Starej ríše núbijskú, čiernu či semitskú (arabskú) pracovnú silu pri výstavbe početných budov, alebo príslušníkov týchto národov používali ako otrokov.

Hore: dôkaz používania čiernych otrokov v egyptskej spoločnosti. Táto egyptská antimónová (farba na oči) nádoba je nesená mladou čiernou otrokyňou z Núbie. Nádoba sa datuje do obdobia 18. dynastie (1567 – 1320 pnl.).

Niekedy faraóni dokonca najímali núbijských žoldnierov a napokon boli Núbia a Sudán obsadené a pripojené k Egyptu. Hoci budovy starovekého Egypta sú veľmi pôsobivé – mnohé z nich prežívajú až dodnes, ich stavba závisela od organizačných schopností bielych Egypťanov a obrovského množstva ľudskej práce.

Pod vedením pisára a architekta tisíce otrokov a pluky vojakov pracovali po desiatky rokov a postavili veľkolepé budovy, len za použitia pák a saní. Je nemysliteľné, že také masové používanie otrokov a cudzej pracovnej sily by nezanechalo žiadne stopy na obyvateľstve krajiny. Miešanie prebiehalo a v kombinácii s prirodzeným prírastkom a vysokou reprodukciou otrokov a robotníkov znamenalo, že v pomerne krátkom čase tvorili značnú časť obyvateľstva.

Napriek viacerým pokusom o zabránenie usadeniu sa veľkého počtu Núbijcov v Egypte – jeden z prvých zaznamenaných zákonov o rasovej segregácii je vyrytý v kameni na brehu južného Nílu, zakazujúci Núbijcom postúpiť ďalej na sever – používanie Núbijcov na prácu všetkých druhov postupne viedlo k zakladaniu usadlostí nebieleho obyvateľstva. Počet tohto obyvateľstva postupne narastal prirodzenou reprodukciou a neustálou imigráciou.

Územie Egypta bolo tiež 200 rokov okupované semitskými Hyksósmi, ktorí sa takisto miešali s miestnou populáciou a tento proces bol sprevádzaný ďalšou semitskou/arabskou imigráciou, doplnenou o čiernu imigráciu z černošských obydlí z najjužnejších častí rieky Níl.

Opäť, okolnosti, ktoré viedli k vymretiu a zániku Árijcov v Indii, sa vyskytli aj v Egypte – príliv nebielych ľudí na prácu – prirodzený prírastok nebielych – rasové miešanie – a pokles pôrodnosti medzi pôvodnou bielou populáciou – toto všetko zapríčinilo konečné zloženie dnešného obyvateľstva Egypta, ktoré je veľmi odlišné od mužov a žien, ktorí založili Egypt a naplánovali pyramídy.

Ako sa menilo zloženie populácie Egypta, tak sa menili aj kultúrne prejavy, teda civilizácia, oblasti – až po bod, kedy súčasné obyvateľstvo Stredného východu nemôže ani pri značnej dávke predstavivosti byť klasifikované ako biele.

Toto vysvetľuje, prečo dnešní obyvatelia Egypta nie sú takí istí ľudia ako tí, ktorí naprojektovali pyramídy. Dnešní Egypťania sú úplne iní, čo sa týka rasy a kultúry, žijúci popri ruinách civilizácie inej rasy.

Egypt: rovnaká krajina, iní ľudia
1 350 pnl.
1 100 nl.
1970 nl.

Vľavo, biela faraónka, kráľovná Nefertiti, cca 1350 pnl.; v strede sú účinky rasového miešania jasne viditeľné na portréte rímskej ženy v Haware, Egypt, 100 nl.; a vpravo, Egypťan zmiešanej rasy, Anwar Sadat, egyptský prezident v 20. storočí. Nefertiti vládla vyspelej civilizácii; Sadat vládol krajine tretieho sveta. Dôvod rozdielnosti kultúr Nefertitinho Egypta a Sadatovho Egypta je, že Egypťania samotní sa zmenili.

Stredný Východ

Úpadok a konečné vymiznutie bielych národov na Strednom východe boli sprevádzané zánikom pôvodných civilizácií tejto oblasti. Vo všetkých krajinách Stredného východu počet semitského (arabského) a čierneho obyvateľstva narastal, keďže boli vo zvýšenej miere používaní ako pracovná sila vládnucimi bielymi – alebo, ako v prípade Sumeru, kde boli bieli vládcovia fyzicky vyhnaní vojenskou silou semitských nájazdníkov.

Tento proces pokračoval až dovtedy, pokým prakticky všetky pozostatky pôvodných bielych neboli asimilované do tmavších populácií; už len zriedkavá prítomnosť svetlého zafarbenia očí a vlasov u dnešných Iračanov, Iráncov, Sýrčanov a Palestínčanov ostávajú ako spomienka na pôvodných vládcov týchto krajín.

Výstraha – úloha rasovo cudzej pracovnej sily pri páde civilizácie

Varovanie je jasné: pokým rasa, akákoľvek rasa, či už biela, čierna alebo žltá, udržiava svoju územnú integritu a nezačne sa spoliehať na iných ľudí odlišnej rasy, aby pre nich pracovali, tá civilizácia ostane stáť neporušená. Keď však začne do svojho stredu púšťať veľké množstvá iných rás (najprv na prácu, čo sa neskôr nutne musí premietnuť aj v miešaní), potom sa tá civilizácia zmení alebo, v mnohých prípadoch dokonca úplne vymizne. Tento princíp sa uplatňuje rovnako pre všetky civilizácie po celom svete, bez ohľadu na to, kto boli ich pôvodní tvorcovia.

Civilizácia – akákoľvek civilizácia, či už biela, čierna, ázijská alebo aborigénska – stojí alebo padá vzhľadom na homogenitu svojej populácie – a pre nič iné. Ak obyvateľstvo stratí svoju jednoliatosť, povaha spoločnosti sa zmení.

V realite je to úplne logický princíp a nie je to dokonca ani názor, ale len skonštatovanie faktu.

Grécko a Rím

Rané biele civilizácie v Grécku a Ríme tiež prešli týmto procesom. Posledný veľký grécky vodca, Perikles, uzákonil v roku 451 pnl. zákon, obmedzujúci občianstvo štátu rasovým pôvodom.

Avšak po nejakých 400 rokoch bol tento zákon zmenený a zmeny obyvateľstva boli čoraz viac viditeľné. Dnes sú medzi mnohými obyvateľmi Grécka a pôvodnými obyvateľmi tej krajiny významné rasové rozdiely, hoci táto zmena v žiadnom prípade nie je taká úplná ako napríklad v Egypte.

Hore: klasické Grécko trvalo od 800 pnl. do 400 pnl. Jeho pád bol sprevádzaný zmenou zloženia obyvateľstva. Tento proces prebiehal približne od roku 500 pnl., kedy prví čierni, otroci či slobodní, začali prichádzať do Grécka. Po 100 rokoch, kedy už černosi boli bežným zjavom v klasickom Grécku, grécka civilizácia skolabovala. Dve pôvodné vyobrazenia, obe z obdobia okolo roku 500 pnl., ukazujú tento trend jasne – vľavo váza zobrazujúca černošskú ženu a vpravo dvojhlavá váza ukazujúca čiernu a bielu tvár, odrážajúca dva elementy neskorej gréckej spoločnosti.

Niektorí rímski vodcovia sa tiež snažili obrátiť rasové hodiny, ale nakoniec sa všetky takéto pokusy ukázali ako nemožné a zbytočné – rozľahlosť Rímskej ríše znamenala, že všetky druhy rás boli obsiahnuté v jej okrajových častiach, čo v konečnom dôsledku viedlo k zmiznutiu pôvodných Rimanov.

Tí, ktorí sídlia na určitom území, určujú povahu spoločnosti na tom území. To je nemenný zákon prírody, pred ktorým sa nedá ujsť. Toto je prvoradý princíp dejín: história je funkciou rasy.

Zdieľať
Hnaný Joomlou! |
© Beo.sk | Píšeme pre vás od roku 2004.