„Keď sa správaš ako červ, nebuď prekvapený tým, že ťa pristúpia.“
Immanuel Kant

Svetová literatúra po druhej svetovej vojne splodila mnoho diel, ktoré svet varujú pred zotročením ľudstva v dôsledku vlastnej hlúposti. Väčšina z týchto prác je písaná ako science fiction, ako príklad známy román 1984 od Georga Orwella. Do tohto žánru patrí tiež dielo z medzivojnového obdobia, ktorému sa chcem venovať v tomto článku, Válka s mloky od Karla Čapka. Nevedomky predpovedal hrozbu záplavy Európy prisťahovalcami, hoci pôvodne bolo dielo namierené práve proti odporcom takej situácie.

Bez ohľadu na svetonázor autora je táto kniha v mnohých smeroch prorocká a možno pozorovať veľmi nepríjemnú paralelu s dnešným stavom vecí. Dej knihy spočíva v objavení zvláštneho druhu mlokov v Tichomorí. Tieto mloky sú veľké, inteligentné a zvládajú jednoduché činnosti, tak ich ľudia začnú využívať na pomocné práce. Postupom času sa mloky značne rozmnožia a odmietnu ľuďom poslušnosť. Množia sa ďalej, až dôjde k ich premnoženiu a nutnosti osídľovať nové pobrežia a plytčiny, v dôsledku čoho odtiaľ začnú vyháňať ľudí. Hoci sú ich požiadavky spočiatku mierne a tvária sa voči ľuďom priateľsky, ich počet ďalej nekontrolovane rastie a ich požiadavky sa stupňujú. Ich vodca Chief Salamander ľuďom diktuje čoraz tvrdšie podmienky a mloky početne prekonajú ľudí.

V dobe, keď autor toto dielo tvoril, bola situácia značne odlišná ako teraz. Avšak bystrý pozorovateľ ľahko odhalí, kto sú dnešné mloky. Zo začiatku pár jednotlivcov a lacná pracovná sila, neskôr partner na rokovania a nakoniec vládnuca väčšina. Politika ľudí voči mlokom v diele začala malými ústupkami a skončila ich porážkou. Demografická prevaha mlokov bola rozhodujúca pre ich víťazstvo.

Národy Európy dnes pripomínajú ľudstvo, ktoré bolo porazené a vyhnané zo svojich krajín cudzím plemenom, ktorého zbraňou bola ich početná prevaha. Robíme rovnakú chybu a ustupujeme čoraz bližšie k bodu, kedy stratíme kontrolu nad vlastnou situáciou a budeme len musieť poslúchať.

Príznačný je v knihe tiež postoj obyvateľov krajín, ktoré neboli zasiahnuté inváziou mlokov. Tvárili sa, že sa nič nedeje a zaujímali alibistické stanoviská. Rovnako ako dnes ľudia, ktorých sa priamo nedotýka problém súčasnej invázie alebo prítomnosti, ju ignorujú alebo schvaľujú. Lenže ako sa mloky postupne rozšírili až do vnútrozemia, tak sa aj dnešné mloky rozliezajú aj na posledné miesta, kde ešte nie sú a len ignorant a egoista môže tvrdiť, že jeho sa problém netýka.