Matica slovenská organizovala 29. apríla prvú národnú púť na Devín. Cieľom akcie bolo osláviť príchod vierozvestov Cyrila a Metoda na naše územie a zároveň si pripomenúť pamätnú vychádzku štúrovcov na Devín. Toto podujatie by sa malo stať každoročnou tradíciou. Počet účastníkov sa rátal v tisícoch. Ďakovať možno zrejme aj vynikajúcemu letnému počasiu.

Na orwellovské spojenia ako oslobodenie mesta, oslobodenie obce spájané s udalosťami z prelomu rokov 1944 a 1945, kedy frontová línia druhej svetovej vojny prechádzala cez Slovenskú republiku prinášajúc so sebou ukážky komunistického raja, som si už zvykol. Možno ani nie tak zvykol, ako som schopný ich prijať s vedomím, že ako káže zdravý rozum, tak aj tento zlozvyk ťahajúci sa z dôb červených historikov a politikov a celkovo z doby spred vyše 60 rokov sa časom prirodzene vytratí. Veď ako by mohlo pretrvať v spoločnosti označenie vojenského obsadenia územia zvrchovanej republiky cudzou agresívnou armádou ako – oslobodenie? Ale ja ako tvor naivný sa stále presviedčam o opaku.

Opäť bude reč o udalostiach vo Varšave z 11. novembra 2011. Situácia sa už totiž upokojila a na internete sa objavili prvé reportáže nacionalistov, ale aj anarchistov, a spolu s informáciami od ďalších ľudí sa pokúsim zostaviť obraz o poľskom pochode nezávislosti.

Tak ako vlani, aj toho roku čelilo Slovensko záujmom LGBT menšiny a jej masívnemu peňažnému zázemiu. Akcia sa pripravovala už niekoľko mesiacov vopred, v meste bolo možné vidieť bilbordy a účastníci boli zvolávaní rôznymi organizáciami a iniciatívami zo všetkých kútov Európy.

Tohtoročný Pochod za národ máme výnimočne za sebou už 12. marca. Počasie bolo skvelé, ale účasť až taká skvelá nebola. Prišlo podstatne menej ľudí ako vlani, no číslo 100, ktoré uvádzajú médiá je už tradične podhodnotené. Vlastný obraz si budete môcť urobiť z fotiek, ktoré čoskoro zverejníme.

Včera sa v Komárne uskutočnila prelomová akcia, ktorou sa slovenskí, maďarskí a srbskí nacionalisti rázne postavili proti šovinizmu a štváčom, ktorí rozdúchavajú napätie medzi týmito národmi. Akcia sa mala začať o 14.00, no vďaka tradičným cestným kontrolám sa jej začiatok trošku oddialil. Prítomných však už bolo okolo 150 ľudí, pričom prevažoval počet Maďarov.

Od budúceho roka už tradične sme sa 22. mája 2010 zišli v provinčnej diere Požoň na Hviezdoslaváku. Rozhodli sme sa tam totiž odpáliť prvú skutočnú detonáciu farieb a tuti-fruti farebnej a hlavne rodovo totálne nezávislej nálady. Teda prvý ozajstný výbuch teplošov v archaickej, fašistickej a homofóbnej tejtokrajine – ako sme sa dočítali v pozvánke, ktorú nám naši teplí bratia Peter Weisenbacher a Romi Schlesinger zo Slovenska poslali. A dostatočne vopred. Aj s pribaleným zaplateným spiatočným lístkom pre každého.

Dnes sa prvý krát na Slovensku uskutočnilo podujatie, ktoré malo za cieľ prostredníctvom exhibicionizmu propagovať rôzne sexuálne deviácie. Okrem návalov veľa tepla tiekla aj krv.

Akcie sa zúčastnilo niekoľko skupín, pričom počet jednotlivých skupín sa dá ťažko zrátať, ale približne boli vyvážené:

Ako to už býva, aj tento rok sa na Hodžovom námestí v Bratislave stretli národovci z celého Slovenska, aby si pripomenuli významnú udalosť našich dejín – vznik 1. Slovenského štátu. Oproti minulým rokom však nastala menšia zmena, príjemným spestrením bola preddemonštrácia, avšak nie priateľov, ale odporcov slovenskej samostatnosti, kde sa objavili hviezdy protislovenského neba ako Gál, Hríb, Hlina, Šebej a ďalší. Getting sa so svojou skupinou LePRákov tentokrát osvedčil ako stavbár a na Poštovej ulici niečo vybudoval, i keď asi iba Boh vie, čo to vlastne malo byť (minulý rok to skúšal s alternatívnym umením).

Nachádzame sa v Michalovciach, kde sme absolvovali (dvaja kamaráti) v konečnom dôsledku neúspešnú kúpu auta, z dôvodu neseriózneho prístupu predávajúceho, ktorý bol mimochodom cigán. Keďže máme čas, cesta automaticky smeruje na pietne miesta, kde ležia kosti našich zosnulých blízkych, či našich národných hrdinov.

Prešovský cintorín sa stal jedným z viacerých miest na Slovensku, kde svoj posledný odpočinok našli nemeckí vojaci, padlí počas II. svetovej vojny. Pochovaných je tu okolo 1400 mužov v zbroji.

Pri kladení vencov zosnulým sa na prešovskom cintoríne z času na čas stretnú okrem zástupcov mesta Prešov aj predstavitelia rôznych organizácií, či stavov napr. Spoločnosti starostlivosti o nemecké vojnové hroby, Rakúskeho Čierneho kríža, či Vojenskej posádky Prešov.

Krompachy, 5. 9. 2009. Ďalšie z miest, v ktorom sa ukázal nesúhlas slovenského národa s tyraniou, ktorú vytvára tento systém. Mali ste možnosť vidieť ako celú akciu a jej účastníkov vykreslili médiá. My vám prinášame sériu videozáznamov, kde máte možnosť vidieť, akí „extrémistickí“ ľudia sa akcie zúčastnili.

Nepríjemný koniec protestného zhromaždenia v Šarišských Michaľanoch vyústil do ďalšieho občianskeho nesúhlasu, tentokrát v Prešove, s názvom „Ľudia proti násiliu“, ktorého iniciátorom bolo združenie Nové slobodné Slovensko (NSS). Niekoľko hodín pred začiatkom akcie panoval v meste pokoj, bolo však možné častejšie zazrieť policajné hliadky. Priestor pred divadlom už obliehali novinári, ktorí sa neskôr premiestnili pred autobusovú stanicu.

Vo včerajších večerných hodinách sa vďaka policajnej brutalite skončila spontánna demonštrácia v Šarišských Michaľanoch, ktorou sa malo upozorniť na cigánsku kriminalitu v danom regióne, ale aj na celkovú cigánsku problematiku. Akcie sa zúčastnilo okolo 200 nacionalistov a niekoľko stoviek miestnych obyvateľov.

Dňa 30. mája sa v obci Lúky pod Makytou uskutočnil pohreb národovca, historika, spisovateľa a novinára Tomáša J. Vetešku, ktorého politické zmeny po roku 1945 prinútili žiť a pracovať mimo Slovenska. Na smútočnom obrade sa zúčastnil známy exilový historik, profesor František Vnuk, ale tiež niektorí členovia Miestneho odboru Matice slovenskej z Púchova. Po ukončení obradu púchovskí matičiari využili príležitosť, aby pozvali pána profesora na osobné stretnutie, počas ktorého im odpovedal na množstvo zaujímavých otázok týkajúcich sa histórie slovenského národa.

23. mája sa na Pribinovom námestí v Nitre pod záštitou Slovenského Hnutia Obrody uskutočnila akcia pod názvom Slávnosť predkov. Každý rok je akcia venovaná jednému slovanskému národu. Tento ročník patril Ruskej federácii.

V sobotu 16. mája sa v Košiciach úspešne uskutočnil pochod národných síl, tentokrát proti kapitalizmu, konzumu a globalizácii, na ktorom sa zišlo približne 200 ľudí zo všetkých kútov Slovenska. Situácia pred začatím akcie bola pokojná, avšak úplne bez záchvatu hystérie sa nezaobišla.

AKTUALIZOVANÉ: Dva dni pred 14. marcom podpálili neznámi páchatelia auto vodcu Slovenskej pospolitosti Ivana Sýkoru pred jeho domom. Podľa očitého svedka, ktorý videl dvoch páchateľov, sa incident stal krátko po pol noci zo štvrtka na piatok. Táto snaha o zastrašenie Ivana Sýkoru je zákerný, zbabelý a primitívny čin. Týmto kriminálnikom vôbec neprekážalo, že poškodia aj majetok iných ľudí, ktorí mali auto zaparkované v tesnej blízkosti podpáleného auta. Spôsobili škodu aj na ďalších piatich zaparkovaných automobiloch. Aj napriek tomu, že bola informácia poskytnutá mediám, a napríklad TA3 na mieste natočila reportáž, noedznela táto informácia v žiadnych masmédiách. (Správa SP)

Je krásne sobotné ráno a 14. marec predo mnou. Do ulíc vyrážam už o 9:00, aby som obhliadol situáciu v meste. Nasadám na autobus a vystupujem pri Martinskom cintoríne. Okrem jednej hliadky policajtov nič zvláštne nevidím. Pri hrobe však s radosťou sledujem viac ako 10 „skalných“ ako zdobia hrob pána prezidenta jeho portrétmi a slovenskými vlajkami. Odtiaľ sa presúvam na vlakovú stanicu.

Krátka história jednej tragickej udalosti

Ruská armáda veľmi rýchlo postupovala smerom na západ a bola už približne 100 km od Drážďan. Očakávaná Jaltská konferencia mala mať veľký vplyv na usporiadanie povojnovej Európy a po vyhodnotení danej situácie bolo jasné, že v tejto chvíli by vlády spojencov mali využiť hromadného bombardovania ako prostriedku k nátlaku na Sovietsky zväz. A tak bolo pre spojenecké vojská potrebné ukázať vražednú silu, ktorú dokážu použiť proti civilnému obyvateľstvu. 13. a 14. februára 1945 sa spojenecká armáda teda rozhodla uskutočniť svoj plán.

Na Slovensku sa nachádza 6 oficiálnych nemeckých vojenských cintorínov, kde odpočíva 12 199 nemeckých vojakov, ktorí bojovali na našom území spolu s našou armádou proti boľševizmu. Tieto cintoríny nájdete: Bratislava-Ružinov, Humenné, Hunkovce, Prešov, Zborov a Važec.

Važec sa nachádza 28 km od Popradu v Smere na Žilinu (vedľa cesty č. 18 (E 50) medzi obcami Važec a Štrba). Cintorín je hneď pri ceste a preto ho nikto neprehliadne. Panorámu vytvárajú krásne štíty Vysokých Tatier. Cestou zo smeru od Žiliny Vám neunikne pohľad na najznámejší slovenský vrch Kriváň.

Dnešný 17. november je dňom 19. výročia tzv. nežnej revolúcie, ktorá odštartovala transformáciu komunistického režimu na kapitalistický. Súčasťou tejto transformácie mali byť aj rozšírené politické práva a slobody pre občanov. To, že tomu tak nie je a že súčasné trendy majú na poli slobody prejavu skôr spiatočnícky kurz, demonštrovali dnes stovky národovcov v Bratislave. Okrem tejto akcie boli aj mnohé iné – tie však svojím programom, časom a počtom účastníkom nesiahali národovcom ani po päty.

O protestnom pochode v Trenčíne (11. 7. 2008) sa vravelo dlho dopredu vďaka systematickému zastrašovaniu zo strany médií. Na to hneď reagovali organizátori s upozornením, že na autorov týchto článkov podajú trestné oznámenia za § 199 Tr. zákona o šírení poplašnej správy, čo zmiernilo ich nasledujúce písanie neprávd a radšej dávali priestor rôznym „expertom“ na extrémizmus. Napriek tomu, že neexistovali žiadne dôkazy, že sa jedná o pochod extrémistov, pán primátor Trenčína Celler sa všemožne snažil tomuto pochodu zabrániť, ale nepodarilo sa mu to. Blížiacim sa dňom pochodu prichádza správa o chystanom protirasistickom happeningu zo strany „militantov“ z Antify, ktorí chceli pochod narušiť priamo na Mierovom námestí. A tak nič iné nezostávalo, ako len nedočkavo čakať na deň D.

V utorok večer 11. marca sa aj v Banskej Bystrici uskutočnilo zhromaždenie, ktoré malo demonštrovať podporu srbskému národu. Podobný scenár ako v Bratislave: prejavy predstaviteľov najrôznejších organizácií, voľné fórum prítomných. Spievali sa však aj srbské národné piesne a nakoniec za vyzváňania kostolných zvonov prítomní zapaľovali desiatky sviečok za srbské obete zavraždené albánskymi teroristami.

» Vyjadri sa k téme Čo sa vám páči a čo vám chýba na národných akciách?

V stredu 5. marca 2008 sa v Bratislave konala demonštrácia proti nezákonnému odtrhnutiu Kosova od Srbska. „Kosovo je srbské“, alebo „Kosovo je srdce Srbije“ – skandovalo niekoľko stoviek demonštrantov, ktorí včera večer niesli srbské a slovenské zástavy ulicami Bratislavy z Hlavného na Hodžovo námestie.

Včera si vyše stovka ľudí z rôznych organizácií a rôznych kútov Slovenska pripomenula 68. výročie vyhlásenia slovenskej samostatnosti v Panteóne slovenských dejateľov, ktorý je inštalovaný v malej obci Čakajovce neďaleko od Nitry.

Hlavnými organizátormi podujatia bolo Slovenské hnutie obrody a Nové slobodné Slovensko. Prítomní boli aj zástupcovia Slovenskej národnej jednoty, Slovenskej ľudovej strany, Slovenskej pospolitosti a aj chlapci z neformálneho združenia Stropkovská stráž.

Včera sa na Námestí SNP napokon uskutočnilo zhromaždenie Iniciatívy za slobodu slova, ktoré ešte 1. februára mestská časť Bratislava – Staré Mesto protiprávne zakázala. Kým vtedy na zákaz stačilo konštatovanie, že: „zvolávatelia zhromaždenia boli alebo sú členovia Slovenskej pospolitosti...“ tentoraz mestská časť uvedený dôvod na zákaz zhromaždenia nepoužila.

Štokholm / Švédsko: V predmestí švédskeho hlavného mesta Salem sa aj tento rok uskutočnil spomienkový pochod za Daniela Wretströma. Viac ako 1 000 národovcov zo všetkých kútov Škandinávie sa zišlo, aby si uctilo spomienku švédskeho mladíka Daniela Wretströma, ktorý sa stal pred šiestimi rokmi obeťou beštiálneho útoku aziatskych azylantov. Skupina asi 15-tich aziatov mladému mužovi, ktorý bol v ten osudný večer vonku so svojou priateľkou, na zastávke v Säbytorgsvägen, najprv nadávali do „rasistov“, začali ho biť a doslovne ho ubili na smrť. Aj napriek tomu, že to bola očividná vražda, dostali páchatelia len bagateľné tresty a dnes sú už všetci na voľnej nohe.

V sobotu 27. mája 2006 sa v juhoslovenskom meste Šurany mal uskutočniť protest proti organizovaniu už 2. ročníka „Maďarského ostrova na Félvidéku“ – hudobného festivalu pomätených pohrobkov Horthyovcov, Szálassiovcov, odporcov Trianonu a ďalšej luzy. Ten sa uskutočňoval ešte približne o 20 km južnejšie v obci Komoča.