Stručne o bratislavskom PRIDE 2011

Tak ako vlani, aj toho roku čelilo Slovensko záujmom LGBT menšiny a jej masívnemu peňažnému zázemiu. Akcia sa pripravovala už niekoľko mesiacov vopred, v meste bolo možné vidieť bilbordy a účastníci boli zvolávaní rôznymi organizáciami a iniciatívami zo všetkých kútov Európy.

V meste sa odohrávali vojenské manévre. Okolie konania akcie bolo ohradené plotom a do ohrádky boli ľudia vpúšťaní po kontrole SBSkárov. Nachádzali sa tam aj mestskí policajti. Štátni strážili z vonkajšej strany. Okrem toho bolo možné na manévroch vidieť aj psovodov, jazdu, helikoptéru, policajný čln, vodné delo, hasičov, záchranárov a nechýbali ani „kulkače“. ŠaŠkovať prišli aj politici Sulík a Mihál.

V ohrádke sa počas celej akcie pohybovalo iba o pár desiatok viac ľudí ako to býva v bežnú sobotu. Väčšina účastníkov pochodu sedela v kaviarňach bočných ulíc a nedávala príliš najavo, že by patrila k tým „iným“. Organizátori totiž svojich sexuálnych súputníkov varovali, aby na seba mimo ohrádky neupozorňovali. Avšak v okamihu začiatku pochodu vyliezli zo svojich úkrytov a v sprievode ťažkoodencov sa išli ukázať Bratislave. Háčik bol však v tom, že vystresovaní policajní vajdovia chceli zabrániť akémukoľvek konfliktu, a preto vyhnali z trasy pochodu vo vzdialenosti „čo by kameňom dohodil“ všetkých ľudí, odstavili dopravu a okolie uzavreli. Z toho vyplýva, že pochod sledovalo z diaľky iba niekoľko desiatok naštvaných ľudí, ktorí sa nemohli včas dostať tam, kam chceli. Trošku smiešne preto vyzneli aj výzvy skandujúceho davu, aby ľudia išli s nimi – aj keby chceli, polícia by ich nepustila.

Aj tento rok sa v približne 700-člennom dave nachádzala značná časť ľudí, ktorých materinským jazykom (pričom mama sa v tomto prípade mohla volať aj Emil) nebola slovenčina. A z tých, ktorí po slovensky aj rozprávali, mnohí nepatrili k LGBT menšine, ale k dobre dotovaným občianskym združeniam bojujúcim za ľudské (nad)práva a ďalším voľnomyšlienkárskym zoskupeniam. Z toho možno usúdiť, že väčšina slovenských homosexuálov nemá potrebu sa takto prezentovať a v skutočnosti si tu prihrievajú polievočku a vykazujú činnosť iba rôzne združenia pochybných mravov.

Celkovo bolo možné sledovať na akciu zlý ohlas u starších ľudí, ktorý bol zapríčinený najmä obmedzeniami v meste. Niektorí prirovnávali policajtov ku gestapákom, iní to brali zase z druhej strany a policajné manévere si vysvetlili ako ochranu pred šírením chorôb. V každom prípade sa však zhodli, že v Moskve to policajti vyriešili lepšie. Mladší okoloidúci zase dúfali, že sa na moste stretnú homosexuáli s náckami – aby bola aspoň nejaká sranda.

Medzičasom sa na internete objavilo množstvo fotografií, reportáži a rozhovorov s účastníkmi pochodu, pričom niektoré stoja za spomenutie. Jeden návštevník z Rakúska vyhlásil, že vo svete sú takéto pochody masovejšie, teda aj napriek tomu, že LGBT tam majú „všetky práva ako ostatní“. Ďalšia účastníčka pochodu zase tvrdila, že sa ako homosexuálka necíti na Slovensku diskriminovaná. Opak si o diskriminácii myslela zase iná-heterosexuálna návštevníčka pochodu. Spomenúť treba aj, že niektorí homosexuáli vypisovali na internete, ako tužia po tom, aby sa už aj na Slovensku konali také akcie, kde by sa mohli mládenci v tangáčoch šaliť na alegorických vozoch.

Z toho všetkého vyplýva, že cieľom týchto akcií je bohapustý exhibicionizmus tej zjavne mentálne viac odchýlenej časti homosexuálov a ich voľnomyšlienkárskych kamarátov, ako aj snaha vnucovať svoju poruchu zvyšku obyvateľstva, aby ono následne prijímalo každú úchylku ako úplne bežnú vec. Našťastie možno povedať, že v takom štádiu ešte nie sme, no pri súčasnej pasivite mlčiacej väčšiny a aktivite hlasno kričiacej menšiny sa to môže rýchlo zmeniť. Preto treba žiadať silné právne zakotvenie manželského zväzku ako zväzku medzi mužom a ženou, treba sa brániť proti útokom homoteroristov, ktorí každého, kto s nimi nesúhlasí, označia za homofóba a rovnako im treba vždy, pri každej takejto akcii ukázať, že o ich exhibicionizmus nestojíme a na zvieratká v ohradách sa chceme chodiť pozerať do ZOO, nie na námestia slovenských miest.

Zdieľať
Hnaný Joomlou! |
© Beo.sk | Píšeme pre vás od roku 2004.