„Keď sa správaš ako červ, nebuď prekvapený tým, že ťa pristúpia.“
Immanuel Kant

Opäť bude reč o udalostiach vo Varšave z 11. novembra 2011. Situácia sa už totiž upokojila a na internete sa objavili prvé reportáže nacionalistov, ale aj anarchistov, a spolu s informáciami od ďalších ľudí sa pokúsim zostaviť obraz o poľskom pochode nezávislosti.

Jedenásteho novembra 1918 sa Poľsko opäť objavilo na mape Európy. Tento sviatok si do Varšavy prišlo uctiť približne 20 000 poľských národovcov. Prítomní boli aj národovci z okolitých krajín. Polícia a novinári hovorili o možných nepokojoch, ktoré by mohli celé podujatia sprevádzať. Dôvodom mali byť anarchisti a rôzne združenia, ktoré pripravovali blokádu pochodu. Pochod sa však aj napriek blokáde uskutočnil, i keď zmenenou trasou a po predpokladaných tvrdých stretoch s políciou a anarchistami. Kde sa stala chyba, kvôli ktorej sa do nemocníc a na policajné stanice dostali stovky ľudí? Nedalo sa tomu predísť?

Prvá a zároveň najväčšia chyba spočívala v tom, že príslušné orgány odsúhlasili uskutočnenie dvoch politicky opačne naladených udalostí na rovnakom mieste. Anarchistická blokáda, ktorá sa pretínala s trasou pochodu, bola podľa dostupných informácií legálna. Ak sa mesto a polícia snažili predísť zrážkam, prečo urobili takúto hlúposť?

Hneď druhá chyba zo strany polície bola, že namiesto toho, aby rozpustila podstatne menšiu blokádu, ktorá počítala najviac 1 500 ľudí, radšej sa rozhodla oznámiť dvadsať tisícovému davu, v ktorom bolo najmenej 1 000 chuligánov z tvrdého jadra klubov z celého Poľska, že tadiaľ cesta nevedie. Nuž, buď je niekto úplný debil alebo sa snažil cieľavedome vyvolať zrážku s políciou. Nie je pritom vylúčené, že správne môžu byť obe možnosti.

To, čo sa dialo potom, sa dalo predpokladať. Národovci vyjadrili svoj odpor v podobe pyrotechniky a lietajúcej dlažby (nie, nie je to obdoba plávajúcej podlahy). Štatistiky hovoria jasne, minimálne 14 policajných áut odišlo do dôchodku a najmenej 40 ľudí, ktorí sa na nich zvykli voziť, si na chvíľu presadlo, teda skôr ľahlo, do sanitiek. Zranených bolo však aj na druhej strane, nehovoriac o desiatkach zatknutých.

Ako už bolo spomínané na začiatku, napriek všetkému sa pochod uskutočnil a 20 000 Poliakov oslávilo deň svojej nezávislosti. Poďme však k pikoškám.

Ako sme už spomínali v predošlom článku, výraznú pozornosť si zaslúžil príchod nemeckých anarchistov (krem nich a ich poľskej odnože sa dostavili aj anarchisti z Čiech a ďalších krajín). Na internete možno zhliadnuť reportáže už aj z ich strany a veru, nie je to už také chválenie, na aké sme navyknutí. Návšteva z Nemecka sa sťažuje, že hneď po príchode, ledva čo dopapali polievku od poľských súpútnikov v jednom ľavičiarskom podniku, vrhli sa na nich hliadkujúci chuligáni. Zachránila ich až polícia, ktorá medzi nich vletela a rozdelila. Mnohí anarchisti boli okamžite zatknutí, zvyšok však stihol utiecť na miesto blokády.

Po zmene trasy pochodu sa anarchistická blokáda rozpustila a začala pouličná vojna. Nemeckí anarchisti ďalej uvádzajú, že ich prekvapil prepad približne 150 chuligánov, no dodávajú, že obstáli iba s dvomi ľahko zranenými. Podľa ich slov opustila Varšavu ešte v ten deň iba 40-členná skupina. Ostatní sedeli na policajných staniciach alebo boli odkázaní na pomoc ich poľskej odnože.

Poľskí národovci uvádzajú, že na druhej strane anarchisti napádali mimo iného aj ľudí v historických uniformách, no tí sa dokázali ubrániť šabľami. Kto vie, možno sa móda zjazvených tvári u anarchistov stane hitom. V televízii stihol jeden sociológ útoky spochybniť, no o útokoch písali už aj samotní napadnutí. Ďalšie súboje opisujú aj národovci z Čiech. Takéto potýčky trvali do neskorej noci a ešte aj do nasledujúceho dňa. Zvyčajne ťahali za kratší koniec anarchisti.

Ak by som to mal zhrnúť, povedal by som, že úspech nebol až taký, aký sa zdal byť z prvých informácií. Trasa bola odklonená, no v žiadnom prípade nemožno toto víťazstvo pripísať anarchistom, ale polícii. Bez nej by blokáda trvala zrejme asi tak dlho, koľko by jej účastníci potrebovali na vykonanie otočky a bezhlavého úteku. Jasným víťazstvom však je počet národovcov, ktorý sa akcie zúčastnili a skutočnosť, že anarchisti, navyknutí na lovenie národovcov, sa sami stali lovenou zverou a v jeden deň utŕžili toľko porážok, koľko snáď ani za posledných 5 rokov dokopy.

Marsz Niepodległosci 11.11.11, obrazový materiál a ďalšie informácie
http://www.youtube.com/watch?v=svR2jku3Cr8
http://autonom.pl
http://www.nacjonalista.pl

Pohľad anarchistov
http://de.indymedia.org/2011/11/319732.shtml
http://antifa.bzzz.net/site/index.php?option=com_content&task=view&id=315&Itemid=72