„Buďte jednotní a nepoddajní!“
Andrej Hlinka

AKTUALIZOVANÉ: Dva dni pred 14. marcom podpálili neznámi páchatelia auto vodcu Slovenskej pospolitosti Ivana Sýkoru pred jeho domom. Podľa očitého svedka, ktorý videl dvoch páchateľov, sa incident stal krátko po pol noci zo štvrtka na piatok. Táto snaha o zastrašenie Ivana Sýkoru je zákerný, zbabelý a primitívny čin. Týmto kriminálnikom vôbec neprekážalo, že poškodia aj majetok iných ľudí, ktorí mali auto zaparkované v tesnej blízkosti podpáleného auta. Spôsobili škodu aj na ďalších piatich zaparkovaných automobiloch. Aj napriek tomu, že bola informácia poskytnutá mediám, a napríklad TA3 na mieste natočila reportáž, noedznela táto informácia v žiadnych masmédiách. (Správa SP)

Je krásne sobotné ráno a 14. marec predo mnou. Do ulíc vyrážam už o 9:00, aby som obhliadol situáciu v meste. Nasadám na autobus a vystupujem pri Martinskom cintoríne. Okrem jednej hliadky policajtov nič zvláštne nevidím. Pri hrobe však s radosťou sledujem viac ako 10 „skalných“ ako zdobia hrob pána prezidenta jeho portrétmi a slovenskými vlajkami. Odtiaľ sa presúvam na vlakovú stanicu.

V okolí nič podozrivé, žiadni policajti, žiadne antifašistické skupiny rozdávajúce lekcie humanizmu, a preto smerujem rovno na miesto konania avizovanej „antifašistickej blokády“. Cestou však míňam exoticky vyzerajúcu skupinu ľudí, ktorá rozmiestnila po chodníku nejaké kamene a keďže o blokáde ešte nebolo ani chýru, ani slychu, tak sa vraciam k exotom a usádzam sa na neďalekej lavičke. Zrejme vzbudzujem ich záujem a veľmi nenápadne si ma fotia. Po približne pol hodine pózovania idem znovu obhliadnuť blokádu.

Medzi novinármi a policajtmi som spoznal zopár mladých ľudí, ktorí by zrejme mohli predstavovať tvrdé jadro blokády. Moje tušenie potvrdzuje jeden z prístojacich, ktorý si navlieka pásku organizátora a rozmiestňuje ostatných účastníkov. Napočítal som približne 30 ľudí. Kdeže sú tie médiami avizované tisíce, ktoré sa dvíhajú na protest proti vzmáhujúcemu sa fašizmu? Asi sa žiadny nezmáha. Optimisticky na nich čakám, ale akcia, ktorá oficiálne začala už pred 15 minútami, ešte stále nemá dostatok členov, aby čo i len zaplnila ulicu, nie to ešte zabránila pochodu národovcov. Preto sa navonok sklamaný, ale vážne iba navonok, presúvam na Hodžovo námestie.

Cestou si však ešte fotím pohodené kamene oných exotov, keď tu zrazu ku mne pristupuje nejaký čudák. Nakoniec však zisťujem, že to je iba Peter Getting, ktorý si ma fotí a komentuje. Nebyť Gettinga, hnutia pro-choice by nemali pre svoju agendu argumenty.

Pokračujem na Hodžovo námestie, kde som zatiaľ iba ja a policajti v utajení. Za necelých 30 minút je však námestie plné národovcov. Teší ma pohľad na poľskú, ale aj maďarskú vlajku, ktoré však nedržia žiadni šovinisti, ale naši bratia v zbroji. A vraj národovectvo je príčinou etnického napätia.

Dav odhadujem na niečo cez 300 ľudí, čo ma po počiatočných informáciách o predpokladanej účasti veľmi potešilo. Po neodmysliteľnej legitimácii sa konečne začína akcia. Ako prvý za potlesku vystupuje vodca Slovenskej pospolitosti (SP) Ivan Sýkora, ktorý prítomným vysvetľuje ťažkú cestu slovenských nacionalistov k samostatnému štátu. Po ňom vystupuje bývalý vodca SP Marián Kotleba, ktorý porovnáva 1. a 2. Slovenskú republiku. Predtým však upozorňuje na totalitný systém, ktorý tu vládne a neustále prenasleduje nás národovcov. Trestný je už vraj aj pozdrav „Na stráž!“, kvôli čomu je stíhaný jeden slovenský národovec. Marián Kotleba trefne vystihuje, čo sa v tomto systéme deje a dokazuje, že 14. marec nie je iba nejaká minulosť, ale súvisí aj s našou budúcnosťou. Na záver vyhlasuje, že si chce odskúšať či funguje demokracia a demonštratívne zakričí starý katolícky pozdrav „Na stráž!“. Po ňom nasleduje s príhovorom jedna bratislavská aktivistka, ktorú však prerušuje zásah polície proti Mariánovi Kotlebovi. Na svojej vlastnej koži pociťuje, že „Na stráž se neříka!“ a prítomní pociťujú ph faktor demokracie vo veľmi kyslých hodnotách.

Tento čin však vyvoláva okamžitú reakciu národovcov, a preto si polícia volá posily z radov korytnačiek. Snažím sa celý priebeh zásahu kamerovať a dostávam sa za policajné oddiely k Mariánovi, ktorý už leží v putách. Kamerujem tváre policajtov, z ktorých sa odráža neprítomnosť svedomia. Následne je dav národovcov za pomoci jazdy vytláčaný za fontánu. Policajti bezhlavo mlátia niektorých účastníkov obuškami a zopár ľudí zadržiavajú.

Z megafónu sa ozývajú rôzne heslá, ktoré kritizujú policajný zákrok podobný tomu v roku 1989. Zrazu je megafón ticho a jeho držiteľ uteká pred policajným zakuklencom, ktorý ho následne zráža k zemi a mláti obuškom - lekcia o slobode prejavu. Spolu s ním padá k zemi aj jedna dievčina. Pri snahe o nakamerovanie tejto situácie som policajtom odstrčený.

Spolu s davom sa presúvam cez križovatku, ktorá je úplne zablokovaná. Po zhodnotení situácie sa presúvame bočnými uličkami a vydávame sa smerom k Martinskému cintorínu. Niektorí účastníci sa však oddeľujú a na cintorín odchádzajú individuálne alebo v menších skupinkách. Približne 200 ľudí však ostáva pohromade a bez ďalších problémov prechádza až k cintorínu, pričom sa po ceste pripájajú ďalší aktivisti.

Počas celého pochodu sme nezaznamenali žiadne snahy o blokádu, ba ani žiadne plagáty s obvyklou dávkou demagógie sa po trase neobjavili. Takto nerušene prichádzame až k hrobu Jozefa Tisa, kde sa nám ako prvý prihovára pán Sásik. Zaujímavý je taktiež prejav poľského brata, ktorý načrtáva spoluprácu medzi západnými Slovanmi, aby sme sa takto dokázali brániť zberbe z Bruselu. Najlepší prejav však zaznieva z úst súčasného vodcu SP Ivana Sýkoru, ktorý poukazuje na stav totality, ktorá tu vládne. Zároveň napomína všetkých národovcov, aby sa prestali báť a začali konať, tak ako to urobili všetci hrdinovia slovenského národa pred nami. Na záver celej akcie sa účastníci klaňajú pred hrobom pána prezidenta Tisa a zapaľujú sviečky.

Túto akciu hodnotím veľmi kladne, pretože všetkým zúčastneným ponúkla pravý obraz o stave slobody v tomto štáte. Zámerne hovorím o slobode, nie o demokracii, pretože slovo demokracia je nadobro zdiskreditované a ak má byť demokracia to, čo som dnes videl zo strany polície, tak ju z celého svojho srdca nenávidím. Akciu hodnotím kladne aj kvôli tomu, pretože prejavy Mariána Kotlebu a Ivana Sýkoru spojili minulosť s prítomnosťou a dokázali, že odkaz 14. marca je stále aktuálny, pretože nestačí mať Slovenský štát, ale musíme mať aj slovenskú vládu. Ivan Sýkora taktiež načal problém nás národovcov - strach. Ako už spomínal, Štúr sa nebál, Hlinka sa nebál a nebál sa ani Tiso. My sa tiež nemôžeme báť a musíme stáť vždy na stráži, aby sme mohli brániť naše záujmy a to sa nedá v krčme, to sa nedá pod vplyvom alkoholu a to sa nedá nečinnosťou. Musíme byť v uliciach a ukázať, že na Slovensku vládnu a navždy budú vládnuť Slováci!

Počas písania týchto riadkov brázdim aj internetom a žasnem nad dezinformáciami, ktoré sa dozvedám. Akcia neofašistov, neonacistov, extrémistov, radikálov, mimozemšťanov a neviem koho ešte, bola rozbitá políciou. Taktiež sa zo správ dozvedám, že sme provokovali a propagovali fašizmus. Pokiaľ viem, tak sa fašisti vyznačovali tým, že používali násilie na svojich politických oponentov a nezdá sa mi, že som to bol ja alebo hocikto iný z radov národovcov, ktorí obuškami mlátili neozbrojených ľudí!

Rovnako sa môžem zasmiať nad demagógiou médií, ktoré najprv arogantne vyhlasovali, že proti fašistom sa dvíha vlna odporu tisícov nespokojných občanov. Nejak sa tie tisíce zredukovali na 50 ľudí. Totálnemu fiasku sa však „nopasaranisti“ (no pasaran – neprejdete po španielsky) vyhli, pretože pochod neprechádzal ich „blokádou“. Keby sme ich blokádou museli skutočne prejsť, dopadli by zrejme ako chlapci, ktorí „no pasaran“ kričali kedysi v Španielsku.

Teraz sa však dozvedám, že títo humanisti, ktorí si dovolia vyčítať Jozefovi Tisovi odsuny židov, napadli dvoch národovcov a zbili ich kovovými tyčami. Znovu lekcia o tolerancii a pluralite názorov? Dosť bolo týchto falošných ideálov a ľudí, ktorí ich reprezentujú! My sa zlomiť nedáme, pretože vieme, že stojíme na správnej strane a kto proti nám, toho Parom zmetie!

Videoreportáže zo 14. marca

Video z akcie na Považí

» Diskusia k článku

» Vyjadri sa k téme Čo sa vám páči a čo vám chýba na národných akciách?