Občan má podľa Ústavy SR (čl. 26, odst. 1) slobodu prejavu, t.j. má právo vyjadriť svoj vlastný názor na čokoľvek bez toho, aby mu hrozila akákoľvek perzekúcia zo strany štátnych úradov. Pokiaľ je tomu skutočne tak, môžeme v tomto prípade hovoriť o akejsi forme demokracie, i keď táto sa v podstate vymedzuje len na verbálnu, resp. písomnú slobodu prejavu. To mnohí z nás vnímajú ako jeden z kľúčových faktorov prezentácie vlastnej identity.

Politická strana KDH (Kresťansko-demokratické hnutie), teda táto židovsko-kresťanská strana farizejov a zákonníkov, ktorá vznikla svojho času za účelom sústredenia voličskej základne bývalej Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany, sa bojí hnevu veriacich!

Ivan A. Petranský, PhD., predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa, zvolený v Národnej rade Slovenskej republiky 1. 2. 2007 vypovedal pracovnú zmluvu deviatim pracovníkom ÚPN, z toho dvom odborárom Nezávislých kresťanských odborov Slovenska. Od 1. februára 2012 im bude plynúť trojmesačná výpovedná doba. Oficiálnym dôvodom je podľa šéfa ústavu nedostatok finančných prostriedkov v rozpočte na tento rok, keďže dostali o 60 tisíc eur menej ako vlani a až o 200 tisíc eur menej než požadovali pre tento rok. Petranský prepusteným odkázal, že pokiaľ ÚPN dostane na svoju činnosť viac peňazí, ich výpovede stiahne.

Tragédia! Na portáli Humanisti.sk sa objavil názor, v ktorom jeho autor kategoricky „odmieta humanistov, ktorí znevažujú SNP“. Ján Parada už nemohol ďalej mlčať potom, ako humanisti z Národného Inštitútu Francoisa Marie Voltaira prevzali na svoje stránky 3. 9. 2011 článok z Beo.sk, ktorý „dehonestuje význam SNP“ – a tak cítil potrebu dištancovať sa od „fašizoidného článku, ktorý uverejnili“. Šlo o článok Romana Nováka: ‚Krista a Povstanie nechceme zaprieť!‘ blúznil euroboľševik Fico.

Vajanského (1847-1916) „Zbožňovanie hnusu“ kritizuje zovšeobecnene povedané modernistické „verejné formy a obsahy prejavu“, v jeho dobách výlučne literárneho, respektíve písomného. Dnes však túto Vajanského kritiku superlativizmu, teda chválenkárstva, zveličovania a propagácie hnusu v zástupe dekadencie môžeme oprávnene vztiahnuť aj na film, rozhlasovú reláciu, televízne spravodajstvo, modernú hudbu či internetový blog – o printovom žurnalizme ani nehovoriac... Všeobecne môžeme hovoriť o Vajanského odsudzovaní zveličovania a nafukovania kladov nepravdy, hnusu a lži – s ktorými sa aj dnes stretávame na denno-dennom poriadku v hlavnoprúdových médiách, literárnych či filmových dielach alebo u hlavnoprúdových politikov.

Dňa 13. 7. 2011 schválili poslanci Národnej zrady Slovenskej republiky pozmeňujúci návrh Trestného zákona z dielne OKS (predkladal Peter Osuský), podľa ktorého bude trestné popierať všetky režimistické zločiny okrem zločinov demokracie. Za návrh bolo 73 zo 127 hlasujúcich poslancov, z koalície bol proti Július Stanko z KDH, traja z SDKÚ sa hlasovania zdržali.

V Českej republike bolo obvinených šesť ľudí pre podozrenie z propagácie neonacizmu na prvomájovom pochode v Brne. Tí niesli v čele sprievodu transparent s nápisom: „Evropo, povstaň!“ a podnadpisom „Za společnou Evropu našich národů“. Oficiálne sú obvinení z prečinu „založení, podpora a propagace hnutí směřujícího k potlačení práv a svobod člověka“. Piatim mužom a jednej žene tak hrozí trest odňatia slobody až na 5 rokov.

K článku z 15. novembra 2010 s názvom V budovách súdu v Prešove sa výbušnina nenašla uverejnenom na spravodajskom portáli Dnes.sk umiestnil administrátor ilustračnú fotografiu, ktorá zachytáva dlhoročného aktivistu za národné práva Slovákov, Prešovčana Radovana Novotného.

Ide o fotografiu z verejného zhromaždenia Ľudia proti násiliu konaného 14. 8. 2008, ktorého zvolávateľom bol práve Radovan Novotný ako štatutár tohto združenia.

Prešovskou univerzitou otriasa ďalší škandál! Potom, ako na protest proti nedemoktatickým praktikám vedenia opustili univerzitu 3. 12. 2009 radoví študenti Igor Cagáň a Radovan Novotný, abdikoval 14. decembra 2010 na post predsedu Akademického senátu Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity aj Doc. PhDr. Ján Mojdis, CSc.

Dovolím si začať vetou: „Každý, kto brázdi internet, pozná Facebook.“ a dodať: „Každý, kto ho pozná, je tam.“

Sú teda úplne zbytočné dve veci: (1) hovoriť o tom, čo Facebook je a (2) radiť užívateľom, ako sa doň prihlásiť. Mucha na lep sadne ľahko, ťažšie sa z neho však vyslobodí – ak vôbec.

Prečo by sme sa však mali z tak fantastickej siete ako Facebook vôbec chcieť vyslobodiť? – veď Facebook nám predsa nezištne pomáha spojiť sa s priateľmi po celom svete a zdieľať s nimi svoje pocity a najnovšie „pikošky“ o sebe, či už vo forme lyrických slovných dojmov, fotografií, videí, internetových odkazov, ap. Facebook nás vlastne robí slobodnými.

Je známe, že SNS hrá zhruba tromi kartami: Maďari, homosexuáli a cigáni. Vyťahuje ich najmä pred voľbami. Tie predošlé voľby z 2006 cigánska karta nebola poriadne použitá, aby si tak SNS zaistila hladké spojenectvo so Smerom. Ako sa ukázalo, čierny žolík je veru triumf, ktorý žne konsenzuálne ovácie. Avšak prišli s ním masívne Kotlebovci (ĽSNS), čo uberá SNS hlasy. A tak hlasy rozhnevaného ľudu chce SNS s ĽSNS zdieľať.

Každý intelektuál, ktorý sa pohybuje v prostredí internetu, pozná online encyklopédiu Wikipédia (WP). Mnohí s istou, aj keď nie veľkou, mierou nadsázky vyhlasujú, že všetko, čo sa dozvedeli, pochádza z Googlu, Youtubu a Wikipédie. Čerpať z takéhoto prostredia môže byť nesmierne obohacujúce a pohodlné, ale zároveň sa tu vyskytujú isté úskalia. Treba predovšetkým vedieť rozlišovať: kedy použiť a kedy nepoužiť WP.

Minulý týždeň sme boli opäť svedkami prejavov choroby zvanej politická korektnosť. Maroš Šefčovič je kandidátom socialistov na post podpredsedu Európskej komisie. To, že je kandidátom socialistov, je nezlomnou zárukou, že jeho aktivity a činnosť boli a budú v častom rozpore so zdravým rozumom. Minulý týždeň bol vytiahnutý na svetlo jeho „protirómsky“ výrok z minulosti.

Szájer v stredu novinárov v Bruseli informoval, že podľa dokumentu OBSE mal Šefčovič povedať, že Rómovia zneužívajú sociálny systém na Slovensku. Išlo o konferenciu organizovanú EK z 19. januára 2005 o ľudských právách a migračnej politike EÚ.

Mnohí z vás si teraz už určite povedia, že sa opakujem a píšem stále o tom istom. Možno aj oprávnene, veď vo svojich článkoch sústavne kritizujem prácu slovenskej polície a stav slobody na Slovensku. Netreba ale zabúdať, že sloboda a spravodlivosť sú veľmi neisté. Stačí sa pozrieť do nedávnej minulosti, prípadne aj konkrétne Československa.

Dnes, 3. 12. 2009 som sa rozhodol na protest zanechať štúdium na Prešovskej univerzite iba jeden semester pred štátnicami, potom, ako mi po vypískaní izraelského veľvyslanca bola zrušená účasť na medzinárodnom projekte univerzity v Holandsku (pozri prílohu). Urobil som tak na dnešnom zasadaní Disciplinárnej komisie Fakulty humanitných a prírodných vied, na ktorej som absolvoval 6 semestrov štúdia učiteľstva občianskej a technickej výchovy, počas ktorých som bol niekoľkokrát za výnimočný prospech odmenený motivačným štipendiom.

To, že tzv. európska integrácia a kresťanstvo nejdú do kopy, je trochu rozhľadenejším ľuďom dávno jasné. K poslednému výčinu tejto zvrátenej tendencie voči kresťanstvu sa mi ale ťažko hľadajú distingvované slová.

V súčasnosti v spoločnosti dosť rezonuje téma novelizácie zákona o štátnom jazyku (jazykového zákona). Tento zákon, ktorý určitým osobám – nie však fyzickým – ukladá povinnosť vyjadrovať sa spisovne (čo sa týka verejných vyjadrení) pod hrozbou pokút, je účinný od prvého septembra. Od tohto dátumu ako keby sa pretrhlo vrece s rôznymi protestmi, námietkami, sťažnosťami do zahraničia a výzvami na zrušenie zákona.

Ešte poriadne ani neuschol atrament na nahlásení zhromaždenia, ktorého cieľom je odsúdiť sobotňajšiu policajnú brutalitu v Šarišských Michaľanoch, a boľševický plevel o sebe dáva znova vedieť.

Zhromaždenie Ľudia proti násiliu nahlásilo občianske združenie Nové slobodné Slovensko. Jedným zo štatutárov je Radovan Novotný, ktorý pracuje ako hasič. Hasičský a záchranársky zbor spadá pod Ministerstvo vnútra.

Dňa 8.8. 2009 sa v Šarišských Michaľanoch konala akcia, ktorá mala za cieľ poukázať na problém cigánskej kriminality. Zhromaždenie nebolo oficiálne ohlásené, zakázané ani rozpustené. Nakoniec boli jeho účastníci rozohnaní za použitia značného množstva sily, ba až brutality zo strany polície. Na základe dostupných informácií možno jasne konštatovať, že zo strany štátu a územnej samosprávy bolo učinených viacero opaterní, ktoré odporujú platnému právu Slovenskej republiky.

Spoločnosť trpí nepríjemnou deviáciou, ktorá spôsobuje hromadenie a nárast mnohých problémov. Reč je o politickej korektnosti, úchylke, ktorá potláča právo slobodného vyjadrovania a z ľudí, ktorí sa neboja označiť problémy pravými názvami, robí extrémistov.

Politická korektnosť sa uplatňuje najmä vo vzťahu k imigrantom, multikulturalizmu a s tým spojenej kriminalite. Špecialitou u nás, ale aj v Českej republike, je cigánska problematika, ktorá už dlhodobo naberá nebezpečné rozmery. Tieto rozmery sú dokonca už tak obludné, že si na nich láme zuby aj samotná politická korektnosť.

Dňa 17. júna 2009 som sa rozhodol napísať článok o kauze Daniel Tupý, ktorá dospela do svojej terminálnej fázy vynesením prvostupňového rozsudku nad údajnými vrahmi. V rámci korektnosti a názorovej pestrosti som kontaktoval a o stanovisko požiadal občianske združenie Ľudia proti rasizmu, ktoré práve na túto kauzu najviac poukazovalo ako „zločin neonacistov“. Napísal som im mail, ako komentujú najnovší vývoj udalostí.

Novelu trestného zákona o extrémizme včera vetoval prezident Ivan Gašparovič. Využil tak konštruktívne svoju jedinú kompetenciu kontroly legislatívnej tvorby. Ako právnik to zdôvodnil tým, že novela nedefinuje zavedený pojem „extrémistický materiál“ a tiež skritizoval, že novela stavala mimo zákona tých, čo tento „extrémistický materiál“ doma len prechovávajú, hoci aj na vedecké účely.

Kniha Henryho Forda Medzinárodný Žid vyšla prvý krát v USA v roku 1920. Odvtedy bola preložená do mnohých jazykov a vyšla vo viacerých krajinách. V tomto roku ju vydáva napr. nakladateľstvo The Noontide Press, California, USA. Český preklad vydalo nakladateľstvo B. Kočího v Prahe už v roku 1924. Od toho času, pokiaľ mi je známe, až do vydania v týždenníku Politika kniha česky nevyšla.

Je nepochopiteľné, prečo by kniha, ktorá viac než 70 rokov vychádza takmer všade na svete u nás vyjsť nemala a prečo by práve českému čitateľovi malo byť upierané právo, aby si ju sám prečítal a sám si na ňu utvoril svoj názor.

Väčšina nacionalistov sa snaží svoj boj viesť nielen čestne a morálne, ale aj v súlade so zákonmi. Často v duchu Sokratovho hesla: „Dobrý občan má dodržiavať aj zlé zákony, aby neviedol dobrého občana k tomu, nedodržiavať dobré.“ Nacionalisti totiž neuznávajú anarchiu, ale veria tomu, že spoločnosť musí spočívať na istých pravidlách. Posledné zmeny Trestného zákona však šmahom ruky kriminalizovali nielen mnohých nacionalistov, ale aj veľkú časť slovenskej spoločnosti.

Už vo februári 2009 sme vás informovali, že v parlamente do druhého čítania postúpila nebezpečná novela trestného zákona. Teraz musíme s ľútosťou konštatovať, že v utorok 28. apríla táto novela prešla v takmer pôvodnom znení. S ľútosťou preto, lebo, napriek tomu, čo sa mnohí snažia ľuďom nahovoriť, záleží nám na slobode. A ustanovenia tejto absurdnej novely možno zneužiť nielen proti nacionalistom, ale proti každému. Novela účinnosť nadobúda 1. júnom 2009.

Minulý týždeň médiami preleteli správy o „protirómskych plagátoch“, ktoré sa objavili v niektorých mestách na východe Slovenska. Konkrétne to bolo v utorok 14. apríla v Rožňave a stredu 15. apríla v Rimavskej sobote. Podľa správ v médiách, plagáty a nimi propagovaná stránka boli „protirómske“ a „obsahovali viaceré extrémistické tvrdenia“. Médiá však neuviedli žiadny konkrétny príklad extrémistického tvrdenia v článku. Napodiv, bola zverejnená aj adresa blogu, ktorý plagáty propagovali. Prečítal som si teda celý kontroverzný článok. Pôvodne som si myslel, že pôjde o nejakú stránku s nízkou kvalitou, iracionálne sa navážajúcu do Cigánov. Bol som však pozitívne prekvapený.

„Súd v Trebišove odsúdil maďarského extrémistu“ – písali tento týždeň médiá. Takáto správa potešila nielen občianskych aktivistov, ale aj mnohých nacionalistov a väčšinu spoločnosti celkovo. Ľudia väčšinou reagujú myšlienkovým pochodom: maďarský šovinizmus je zlý, tak je dobré, že sa proti nemu niečo spravilo. Kto však o tomto prípade čítal niečo viac, ľahko prišiel na to, že postup slovenských orgánov činných v trestnom konaní porušil základné zásady demokracie.

Pedagóg Vasilij Drožžin, ktorý učí na petrohradskej univerzite ministerstva vnútra Ruskej federácie, napísal učebnicu „História nášho štátu a práva 1985 – 1991“. Kvôli širšej pluralite do nej zahrnul aj politicky nekorektné citáty niektorých autorov. Nič nezvyčajné. Je to normálny akademický prístup, bežne praktizovaný všade vo svete.

Pri každodennom čítaní internetových denníkov človek narazí na rôznorodé informácie a tak pri čítaní správ v „deň obetí nacistického holokaustu“ som natrafil v denníku iDnes na článok o Oldřichovi Stránskom. Tento človek prežil tábor v Osvienčime (Auschwitz), je dlhoročným predsedom Českej rady pre obete nacizmu, pred pár rokmi stál aj v čele Českého zväzu bojovníkov za slobodu a v Združení oslobodených politických väzňov, dokonca vydal knihu „Není spravedlnosti na zemi“, v ktorej opisuje osudy Židov už od Rakúsko-Uhorska.