Prievan v ÚPN: Kde sa dvaja bijú, Židia víťazia! |
 |
 |
| Sloboda prejavu |
| 19.01.2012 |
| Napísal ALEXEJ GRIŠČÁR |
|
Čo je jadrom problému?Hlavný problém spočíva v tom, že úrad Ústavu pamäti národa bol v období svojho legislatívneho kreovania správne dimenzovaný tak, aby mohol slúžiť ako doživotný podnik Jána Langoša, držiteľa Ďakovného listu z Izraela z roku 1990, a jeho suity. Langoš však zomrel a do Správnej rady boli nominovaní Národnou radou Slovenskej republiky iní, za iného stavu rozloženia národných síl. Avšak organizačná štruktúra úradu je prvoplánovo nastavená tak, že členovia Správnej rady sú prakticky neodvolateľní, zatiaľ čo členovia Dozornej rady sú odvolateľní prakticky kedykoľvek, čím kontrola ÚPN podlieha náladám parlamentnej väčšiny. Pritom Ústav pamäti národa nesie podľa zákona 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa, keď na neho prešlo právo disponovať utajovanými materiálmi o osobných údajoch občanov, obrovskú zodpovednosť. Zverejnením údajov o práci a členoch režimistických rozviedok nesie Ústav pamäti národa dôkazné bremeno na svojej strane, čo by malo v praxi znamenať, že je povinný dokazovať priamu trestnú zodpovednosť u osôb, ktorých mená s týmto predpokladom zverejňuje. Úrad disponujúci takýmito citlivými informáciami by mal mať nepriestrelný ústavný dozor nad svojou činnosťou. Napríklad v Českej republike ponechali úrad pre dokumentáciu zločinov totalitných režimov v rámci policajnej sústavy, teda v rámci orgánov výkonnej moci, ktorá koná v intenciách moci zákonodarnej a je kontrolovaná mocou súdnou a nezávislou sústavou prokuratúry. Jozef Rydlo v jednom zo svojich prvých parlamentných vystúpení svojho času kritizoval ústavnoprávne riziká týkajúce sa súčasného znenia zákona o ÚPN na Slovensku. V parlamentnej tlači č. 57 z 19. 10. 2006 je zachytené jeho vystúpenie v Národnej rade Slovenskej republiky, v ktorom prirovnáva súčasnú organizačnú štruktúru ÚPN k hybridu nemeckého (dozorná rada) a francúzskeho (správna rada s výborom) modelu obchodnej spoločnosti, zatiaľ čo ide o štátnu ustanovizňu, pre ktorú by v štáte mali jestvovať prirodzené riadiace i kontrolné zložky vyplývajúce z deľby moci na výkonnú, zákonodarnú a súdnu. Mocenský šachVďaka týmto organizačným, správnym a ústavnoprávnym rizikám, ktoré do vienka ÚPN vložili jeho zakladatelia, vznikla v ÚPN frakcia, ktorá sa snažila tieto riziká odstrániť a častokrát za týmto účelom torpédovala Správnu radu, Výbor i Petranského. Pritom Petranský sa ukázal byť profesionálnym šéfom ústavu, i keď v rámci pokrúteného nastavenia jeho štruktúry. Petranský častokrát úspešne čelil tlaku rôznych záujmových skupín na ÚPN. Portál Beo.sk tiež písal o profesionálnom uzemnení vyskakujúceho čechoslovakistického novinára Gettina zo strany Petranského. Vtáka, Petra Gettinga, poznal už aj Ústav pamäti národa po perí! Po neúspechoch na pôde ÚPN sa táto frakcia dokonca spojila s Radičovej odchádzajúcou vládou a podpredsedom vlády Rudolfom Chmelom v snahe zákon o ÚPN novelizovať – avšak, bez akejkoľvek ďalšej komunikácie so súčasnou Správnou radou ÚPN. Z pohľadu riaditeľa akéhokoľvek podniku je pochopiteľné, keď sa ten v ťažkých časoch začne zbavovať najskôr pracovníkov, ktorí mu neboli lojálni. A to sa presne teraz stalo. Frakcia, ktorá hľadajúc spojenca v Radičovej vláde snovala zvrhnutie Správnej rady ÚPN, sama doplatila na rozpočtovú politiku Radičovej vlády, ktorá ÚPN znížila pre rok 2012 rozpočet, a tým de facto nahrala na smeč Petranskému, ktorý neváhal konať. Petranský sa opäť ukázal ako obozretný hospodár, keď svoju nevýhodu obrátil vo svoj prospech a v konečnom dôsledku pre celkový prospech ÚPN – dostal sa totiž do pozície, kedy môže vydierať Radičovej odchádzajúcu vládu, aby navýšila štátnu dotáciu pre ÚPN, a tým de facto Radičovej vláda zachránila v ÚPN sebe lojálnu frakciu aj po zmene vlády. Svoje kvality ako aj maslo na hlave majú Petranský, aj kresťanskí odboráriPetranského „stabilizácii pomerov“ majú za obeť padnúť Marian Gula, riaditeľ Sekcie evidencií ÚPN, Stanislav Labjak z tej istej sekcie, František Neupauer z referátu účastníkov protikomunistického odboja a predseda Fóra kresťanských inštitúcií a Patrik Dubovský. Pritom Gula s Dubovským pracovali v Radičovej komisii pre prípravu nového zákona o ÚPN, ktorý by zrušil Správnu radu, ktorej Petranský predsedá. Prepúšťaní pracovníci však majú svoje kvality a venujú sa vo svojich prednáškach podľa oficiálnej internetovej stránky ÚPN pálčivým dejinným témam, ako napríklad:
Ako sa vraví, topiaci sa aj slamky chytá, a tej sa veru chytili aj pracovníci prepustenej frakcie, keď ešte predtým začali pre vlastné ambície kolaborovať s Radičovej vládou. Ak Petranský spravil niekde chybu, tak v tom, že mohol miesto prepúšťania pre nadbytočnosť navrhnúť zníženie odmien pre Správnu radu, čím by uvoľnil väčší objem štátnych dotácii na samotnú vedecko-populárnu činnosť ÚPN, a tým by vzal vznikajúcej frakcii vietor z plachiet. Ústav totiž dodnes nemá vlastnú sídelnú budovu a všetok objem dotácií zo štátneho rozpočtu smeruje na pokrytie prenájmu priestorov a na odmeny Správnej rady, zatiaľ čo svoju bohatú vedecko-populárnu činnosť ÚPN financuje výlučne z grantov, o ktoré sa jeho členovia uchádzajú. Židia vstupujú na smetisko, kde sa práve pobili dvaja kohúti...Miesto toho nechcené prinieslo svoje „čaro“ a fundovanej frakcii odbojárov podali ruku Židia, vetriac príležitosť infiltrovať Ústav pamäti národa: „Prepúšťanie vnímame ako politické čistky namierené proti pracovníkom, ktorí majú kritické názory na pomery v ÚPN. Argumentáciu vedenia ÚPN považujeme za nedôveryhodnú,“ nechali sa počuť Peter Zajac a Ondrej Dostál. Do vzniknutej situácie sa teda zamontovali poslanci, ktorí návrhom zákona zo svojej dielne zakázali popierať zločiny komunizmu a fašizmu, čím nám prakticky dovolili popierať iba zločiny demokratizmu. „Štyri kone vrané“ z OKS zatočili so slobodou! Popierať už môžeme len zločiny demokracie... V tomto svetle nových skutočností sa môžme už iba pýtať, či práve novelizácia trestného zákona vo veci popierania zločinov komunizmu a fašizmu počas parlamentnej uhorkovej sezóny nebola zo strany OKS len ďalším šikovným manévrom s ďalekosiahlejším presahom. Presahom, ktorý mal budovať dôveru dnes prFzákepúšťanej protikomunistickej odbojnej skupiny vo vnútri ÚPN voči istej politickej reprezentácii.Reprezentácii, ktorá dokáže systematickou prácou a alúziu na starozákonný základ kresťanstva využiť hoc i kresťanské odbory na napĺňanie svojich mocenských ambícií dostať sa i do našej historickej pamäti. Pamäti, ktorá si podľa zákona 553/2002 Z. z. musí pamätať mená arizátorov židovského majetku i mladšie mená ochrancov kolektivizátorov majetku súkromného... Čo majú spoločné mesiánski židia, starozákonní kresťania a neokonzervatívci z .týždňa? Preto by sme mali mať vždy na zreteli, že kde sa dvaja bijú, najčastejšie víťazia Židia. V tomto novom svetle sa ukazuje jasnejšie potreba ponechať Ústavu pamäti národa súčasnú autonómiu a jeho kontrolu oslobodiť od nálad parlamentnej väčšiny, kedy do jeho činnosti budú mať minimálnu šancu vstúpiť jednak Židia, alebo aj iní neprajníci slovenského národa účastní na zložkách štátnej moci. (Súčasný článok po doplnení informácií nahradil pôvodný s názvom Normalizácia pomerov na Ústave pamäti národa v rozbresku?) |
Ivan A. Petranský, PhD., predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa, zvolený v Národnej rade Slovenskej republiky 1. 2. 2007 vypovedal pracovnú zmluvu deviatim pracovníkom ÚPN, z toho dvom odborárom Nezávislých kresťanských odborov Slovenska. Od 1. februára 2012 im bude plynúť trojmesačná výpovedná doba. Oficiálnym dôvodom je podľa šéfa ústavu nedostatok finančných prostriedkov v rozpočte na tento rok, keďže dostali o 60 tisíc eur menej ako vlani a až o 200 tisíc eur menej než požadovali pre tento rok. Petranský prepusteným odkázal, že pokiaľ ÚPN dostane na svoju činnosť viac peňazí, ich výpovede stiahne.
Kalendár