Ľuba Lesná – cesta tesná

Podrobnosti

Sloboda prejavu

24. 05. 2008

Napísal: VILIAM ČERNÁK

Je nádherné sledovať, s akou úbohou, priehľadnou a povrchnou demagógiou prichádzajú ohýbači faktov, keď majú obhajovať niečo, čo je inak v rozpore s ich všeobecne hlásanými hlavnými princípmi myslenia. Nachytať pseudodemokrata na hruškách vôbec nie je zložité. Stačí sa pozrieť ako sa postaví k takej dileme ako je napr. legitimita trestnosti popierania holokaustu.

Ľuba Lesná – známa autorka – ktorá kedysi pracovala ako moderátorka v STV, dnes píše pre The Slovak Spectator, ale aj pre také „mediálne eso“, akým sú rozhodne vraj slovensko-židovské noviny Delet. Novinám Delet nechýbajú štedrí finanční darcovia ani disproporčná podpora zo strany kníhkupectiev. Jediné, čo novinám Delet chýba, je možno tak písmeno E na konci názvu.

Ale späť k Lesnej. Tá v článku z 20. marca 2008 s názvom Popieranie holokaustu alebo sloboda vyjadrovania sa pohoršuje nad výrokmi Daniela Lipšica z februára tohto roku. Daniel Lipšic je pre ňu zaujímavý tým, že má iný názor na legitimitu trestnosti popierania holokaustu. Ako každý človek, vážiaci si slobodu prejavu, trestať človeka iného názoru na históriu považuje, samozrejme, za nelegitímne.

Pokiaľ si vymedzíme svoje hodnoty ako akceptovanie vôle ľudu a pokiaľ slobodu prejavu považujeme za hlavný princíp udržania demokratickosti, potom neexistuje nič, čo by mohlo trestnosť popierania holokaustu ospravedlniť. Buď ten princíp zastávame, alebo nie. Strednej cesty niet.

„Ako novinárka si vážim slobodou prejavu,“ píše Ľuba Lesná. No zároveň Lipšica naďalej kritizuje: „Čo urobil Daniel Lipšic a jeho stranícki kolegovia, aby pomohli vyfarbiť mnohé biele miesta v histórii Slovákov a Slovenska o násilnom odvlečení slovenských Židov?“ Nielen Lipšica, ale aj Sokola kritizuje a to za jeho známe výroky o blahobyte počas Slovenského štátu.

Ľuba Lesná a jej židovská rodina

Namiesto toho, aby Lesná uviedla nejaké argumenty za túto podivnú legislatívnu výnimku z princípu slobody prejavu, s nostalgiou spomína: „3. apríla 1942 moja teta Isabella Sonnenfeld bola násilím odvlečená do Osvienčimu. Dostala väzenské číslo 21651. V Osvienčine aj zomrela. Stalo sa tak 15. augusta 1942. Mala 24 rokov. Môj starý otec Emil Sonnenfeld bol do koncentráku násilím odvlečený 1. júna 1942. Ako a kedy zomrel, to som sa doteraz nedozvedela. Spolu s nimi zomrelo v koncentrákoch do 20 ľudí z našej najbližšej rodiny.“

K tomu vedome či nevedome, obviní Sokola z popierania holokaustu, čo podľa platnej legislatívy je na Slovensku trestným činom: „Svojím vyjadrením Ján Sokol de facto poprel, že na Slovensku počas prezidentovania Jozefa Tisa došlo k holokaustu.“

Definícia holokaustu de iure neexistuje

Hoci Ľuba Lesná neuvádza, prečo by hospodársky blahobyt jedného štátu nemohol existovať popri inom štáte s koncentračnými tábormi, pomaly sa dostávame ale k podstate článku. Ľuba Lesná a jej podobní môžu sršiť demagógiou a to vďaka jednej veci: neexistuje legislatívne uznaná definícia holokaustu. Obvinením Sokola de facto tvrdí, že k holokaustu došlo na Slovensku. Čo potom holokaust je/bol?

Implicitne na to odpovedá v poslednom odseku: „Možno treba nechať na právnikov, nech rozhodnú, či popieranie holokaustu má byť trestné alebo nie. Len si treba položiť otázku, či popieranie takého krutého masového vyvražďovania, ktoré skôr pripomínalo zabíjanie škodlivých hlodavcov, než vyvražďovanie ľudských bytostí, nie je zároveň aj navádzaním na opätovné podobné vyvražďovanie.“

Takže podľa Lesnej definícia holokaustu zjavne znie kruté masové vyvražďovanie. Radšej si nepokladajme otázku, ako podľa Lesnej vyzerá nekruté masové vyvražďovanie. Aby ale táto definícia nebola absurdná a Ľuba Lesná z toho nevzišla s IQ ozaj škodlivého hlodavca, predpokladajme, že Ľuba Lesná tým myslí masové vyvražďovanie Židov počas druhej svetovej vojny.

Tak môžeme pogratulovať Ľube Lesnej, lebo práve obvinila všetkých historikov zaoberajúcich sa danou témou z popierania holokaustu. Neexistuje totiž historik, ktorý by tvrdil, že na Slovensku počas prezidentovania Jozefa Tisa došlo k explicitnému masovému vyvražďovaniu Židov.

Zároveň si treba položiť otázku či tí hnusní historici tým nenavádzajú na opätovné podobné vyvražďovanie. Nuž, Ľubka, maj sa pred Kováčom a Kamencom na pozore...

Zdroj:

Lesná, Ľuba. 2008. Popieranie holokaustu alebo sloboda vyjadrovania. [Cit. dňa 2008-05-24]. Dostupné na: http://delet.sk/showarticle.php?articleID=1253