Už aj umelci začínajú mať plné zuby politickej korektnosti

Aleš Brichta s albumom DeratizerSpoločnosť trpí nepríjemnou deviáciou, ktorá spôsobuje hromadenie a nárast mnohých problémov. Reč je o politickej korektnosti, úchylke, ktorá potláča právo slobodného vyjadrovania a z ľudí, ktorí sa neboja označiť problémy pravými názvami, robí extrémistov.

Politická korektnosť sa uplatňuje najmä vo vzťahu k imigrantom, multikulturalizmu a s tým spojenej kriminalite. Špecialitou u nás, ale aj v Českej republike, je cigánska problematika, ktorá už dlhodobo naberá nebezpečné rozmery. Tieto rozmery sú dokonca už tak obludné, že si na nich láme zuby aj samotná politická korektnosť.

Kým pred niekoľkými rokmi bolo ohľadom Cigánov možné sledovať v internetových diskusiách rôzne protichodné názory, dnes existuje jeden relatívne homogénny názorový prúd typu – „Cigánov máme plné zuby, nech začnú pracovať a správať sa ako ľudia, alebo nech odídu.“ Dôkazom toho sú taktiež nedávne vystúpenia a prejavy niektorých osobností spoločenského života, ako napr. Aleša Brichtu, známeho českého hudobníka, alebo slovenskej herečky Zdeny Studenkovej.

Aleš Brichta reagoval na problém zložením pesničky „Deratizer“, kde jednoduchým a hlavne priamym spôsobom pomenoval problémy spojené s Cigánmi. Polícia politickej korektnosti nespala a reagovala formou článku s názvom „Aleš Brichta extrémistou“, kde treba podotknúť, že URL adresa na daný článok obsahuje slová „Ales-Brichta-curakem“. Z toho možno usúdiť, že policajt politickej korektnosti, vlastným menom Peter Bláha, bol z pesničky pána Brichtu veľmi nahnevaný.

Posledný oficiálny údaj o kriminalite Rómov, Správa o stave a vývoji evidovanej kriminality v ČSFR z roku 1991, uvádza: „V Slovenskej republike sa Rómovia podieľajú na trestnom čine lúpeže zo 61,3 %. Vysoký je aj ich podiel na trestných činoch znásilnenia (24,7 %), krádeží (19,1 %), vrážd (13,5 %) a ďalších. Tieto údaje sú alarmujúce najmä preto, že doterajší podiel rómskeho etnika na celkovej populácii nie je zďaleka tak výrazný ako očakávané zvyšovanie tohto podielu v budúcnosti.“

Zdroj: Rasa a kriminalita

„Tímto Aleš Brichta překročil snad všechny společenské meze a ať byl celý text myšlen jakkoliv, tak to je od základu špatně. Lidská společnost snad dospěla do fáze, kdy i malé dítě ví, že kradou stejně tak obyvatelé romského původu jako ti bílí,“ zneli slová pána Bláhu. Otázka je, kto tu nastoľuje spoločenské hranice, keď nie samotná spoločnosť, ktorá má už evidentne plné zuby cigánskej kriminality? Ďalej by bolo dobré a určite aj veľmi zaujímavé preskúmať tvrdenie, že kradnú rovnako tak obyvatelia cigánskeho pôvodu ako aj bieli. Určite, nájdu sa zlodeji v jednej aj druhej skupine, ale pomer by bol priepastný. Žiaľ, politická korektnosť zabraňuje evidovaniu kriminálnej činnosti podľa etnicity a iných politicky nekorektných parametrov, čo je veľká škoda, lebo aj pán Bláha takto stratil možnosť argumentovať štatistikami. Možno však hovoriť o jeho šťastí, pretože takéto štatistiky by jednoznačne rozdrvili jeho tvrdenia na prach.

Kritike neunikla ani pani Studenková, ktorá v rozhovore pre český týždenník Reflex sa takto vyjadrila o cigánskom etniku: „Nevidím žiadny dôvod, prečo by som mala brať na takýchto ľudí ohľady. (...) Ktokoľvek dnes hovorí o Rómoch, ktorí sú z 90 % spoločenským odpadom, tvári sa ako strašný humanista. Každý z nás by sa mal predsa snažiť o to, aby sa vyrovnal alebo aspoň priblížil tým múdrejším, pracovitejším a lepším. Nie, aby tí schopnejší klesali na úroveň ľudí, ktorí sa v podstate odmietajú vzdelávať a pracovať, ktorí ignorujú základné hygienické návyky.“

Polícia politickej korektnosti v tomto prípade nedokázala pochopiť, ako môže mať človek takýto názor a, dokonca, nehanbiť sa zaň. Zaujímavý je taktiež nadpis článku – „Umelci odkazujú Studenkovej: Zdena, dávaj si pozor na jazyk!“ V celom článku totiž nie je ani náznak toho, že by niektorý z iných hercov niečo také tvrdil. Andy Hryc sa vyjadril, že „spôsob jej vyjadrovania je niekedy nekonvenčný, ale jej výrok nebudem komentovať“ a zároveň dodal, že „je to jej právo, nech si hovorí, čo chce“. Druhý opýtaný je Cigán Ernest Sarközi, ktorý vyjadril prekvapenie z výroku pani Studenkovej, avšak žiadne vyhrážky voči jej osobe nevzniesol. Zároveň je dôležité podotknúť, že v diskusii pod článkom získala pani Studenková stopercentnú podporu slovenského národa.

Z toho všetkého jasne vyplýva, že viditeľné problémy, s ktorými sú ľudia konfrontovaní každý deň, sa nedajú prehlušiť ani politickou korektnosťou. Čím viac sa bude o cigánskom probléme hovoriť iba v „spoločenských hraniciach“, ako to označil pán Bláha, tým extrémnejšia bude situácia, keď pretečie pohár spoločenskej trpezlivosti.

Neostáva nič iné, než poďakovať pani Studenkovej a pánovi Brichtovi za to, že svojím jasným nie dali najavo netoleranciu zneužívania majoritného obyvateľstva a ponúkli bežným občanom príklad, ktorý hovorí, že stáť za svojím názorom si treba vždy, aj keď musia odolávať politicky-korektnému teroru.

Zdieľať
Hnaný Joomlou! |
© Beo.sk | Píšeme pre vás od roku 2004.